Reklama
proti celulitide

„Víťaz v Sýrii bude musieť zaplatiť za všetko“

Počet zobrazení: 1538

Vojna v Sýrii sa ešte neskončila, ale v tej miere, v akej Islamsky štát stráca kontrolu nad získanými územiami, čoraz väčší význam nadobúdajú diskusie o obnove vojnou zničenej krajiny. Interview, ktoré poskytol zmocnenec OSN pre Sýriu, Staffan de Mistura pre anglické noviny The Guardian, ako aj rozhovor redaktorov Gazeta.ru so Sýrčanom Abdullahom al-Dardarim pôsobiacim na poste zástupcu výkonného riaditeľa Ekonomickej a sociálnej komisie OSN pre Západnú Áziu (ESCWA), naznačujú, že otázka obnovy Sýrie sa dnes stáva súčasťou politického boja proti Baššárovi al-Asadovi. Je reálna hrozba, že sociálno-ekonomické utrpenie Sýrčanov sa ukončením vojny neskončí.

ueteceni.jpg

Názory oboch predstaviteľov OSN na povojnovú obnovu Sýrie sa zhodujú v tom, že ak sýrska armáda vojensky zvíťazí, môže to viesť k tomu, že zahraničné mocnosti sa odmietnu podieľať na jej obnove. Mistura vo svojom interview tvrdí, že „Úplné vojenské víťazstvo Baššára al-Asada namiesto mierovej dohody povedie v Sýrii a Európe k obrode sunnitského terorizmu, tak ako to bolo v Iraku.“[1]. Jednoznačné vojenské víťazstvo Asada by navyše viedlo aj k tomu, že povojnové usporiadanie by sa plne realizovalo podľa jeho predstáv a za takejto situácie je „nepravdepodobné, aby EÚ a Svetová banka zaplatili obrovskú cenu za obnovu Sýrie.“[2]

Tri dni po vystúpení Misturu v The Guardian, 18. novembra 2016, vyšiel rozhovor redaktorov Gazety.ru s Abdullahom al-Dardarim. Objavujú sa v ňom rovnaké názory, no je obsiahlejší a poskytuje aj určité teoretické základy, o ktoré sa názory zastávané Misturom opierajú.

Abdullah al-Dardari (1963) je zaujímavou postavou a niektorí ho nie celkom neoprávnene nazývajú „trójskym koňom neoliberálov v Sýrii“.[3] Najprv niekoľko zaujímavých údajov o jeho osobe. Vzdelaním je odchovancom západných univerzít. Bakalársky titul z ekonómie získal na univerzite v Richmonde (Anglicko), magisterský titul získal na univerzite v Južnej Kalifornii (USA) a doktorát z ekonomických vied na Londýnskej School of Economic. Svoju politickú kariéru začal v rokoch 2001 až 2003, keď ako spolupracovník Rozvojového programu OSN (UNDP) v Sýrii sa stal poradcom prezidenta B. Asada. V rokoch 2003 až 2005 zastával funkciu predsedu Štátnej plánovacej komisie a následne, v rokoch 2005 až 2011, bol v sýrskej vláde podpredsedom pre ekonomické záležitosti.[4] Význam jeho názorov na ekonomickú obnovu Sýrie podčiarkuje dnes najmä fakt, že ako podpredseda vlády pre ekonomické záležitosti bol realizátorom ekonomickej reformy orientovanej na zavedenie sociálnej trhovej ekonomiky.[5]

V rozhovore priznáva, že na výbuchu sociálnych nepokojov nesie svoju vinu aj realizovaná reforma. Ekonomický progres tých čias nebol adekvátny tomu, aby sa mohlo riešiť viacero, súčasne narastajúcich problémov. Počet ľudí zasiahnutých biedou v rokoch 2004 až 2010 predstavoval 3 – 4 milióny obyvateľov krajiny. Údaje o ekonomickom raste „nám hovorili jedno a ľudia pociťovali niečo iné“.[6] Vypuknutie sociálnych nepokojov v roku 2011, Dardariho „prebudilo“ z viery v štatistické údaje a opustil nielen post podpredsedu vlády, ale aj Sýriu. V zahraničí opätovne zakotvil v službách OSN vo vyššie spomenutej Ekonomickej a sociálnej komisii pre Západnú Áziu (ESCWA).

Rozhovor s Dardarim vyvoláva záujem už svojím provokatívnym titulkom: „Víťaz v Sýrii bude musieť zaplatiť za všetko“.[7] Je zjavné, že ide v podstate o rovnaký názor, aký prezentoval Mistura pre The Guardian, len inak formulovaný. A hoci nie je celkom v súlade ani s našou historickou skúsenosťou z posledných dvoch svetových vojen, kde to bol práve porazený, ktorý musel platiť vojnové reparácie, v prípade Sýrie je situácia zjavne odlišná. Aby sme mohli lepšie pochopiť zmysel uvedeného tvrdenia, ako aj jeho širší teoretický základ, o ktorý sa opiera, je potrebné „vložiť“ vytrhnuté tvrdenie späť do bezprostredného kontextu, v ktorom bolo vyslovené a následne aj do širších súvislostí.

V úvode rozhovoru Dardari vyjadruje súhlas s názorom V. Putina o nutnosti medzinárodnej spolupráce, pokiaľ ide o obnovu celého Blízkeho východu rozrušeného vojnami, ktorý bol vyslovený na zasadnutí Valdajského klubu (2016).[8] V prípade obnovy vojnou zničenej Sýrie začína Dardari podobnou úvahou a zdôrazňuje, že „realizácia obnovy Sýrie si vyžaduje politický proces, ktorý bude zahŕňať všetkých. Každá strana konfliktu musí byť súčasťou procesu obnovy... Ľudia musia odložiť svoje rozpory a snažiť sa pracovať spolu na obnove krajiny“.[9] Po tejto výzve k politickej jednote všetkých strán konfliktu v Sýrii za účelom obnovy krajiny prichádza jeho varovanie. „Strany konfliktu musia pochopiť: v sýrskom konflikte nestačí získať vojenské alebo politické víťazstvo. Pretože ak bude v Sýrii jeden jednoznačný víťaz, bude to on, kto bude musieť platiť všetko a na pleciach víťaza bude celá ťarcha ekonomickej zodpovednosti za obnovu“.[10] Ako z uvedeného vyplýva, Dardari nie je taký otvorený ako Mistura, ktorý priamo menuje politickú moc Asada za prekážku medzinárodnej pomoci pri obnove Sýrie. Konkrétnu otázku o pomoci Sýrii, Dardari „skrýva“ pod všeobecnú požiadavku, aby v danej vojne nebolo žiadneho víťaza. Fakticky požaduje, aby strany vojnového konfliktu prešli od vojny k politickej spolupráci. Ak by sa teda každá strana mala stať súčasťou obnovy krajiny, tak sa súčasne požaduje, aby sa „každá strana konfliktu“ stala „spolu víťazom“ alebo inak povedané, aby v danom konflikte nebolo nie len víťaza, ale ani porazeného.

Napriek tomu, že Dardari svoje tvrdenia o „víťazovi“ ako aj o „stranách konfliktu“ nekonkretizuje, politický zmysel daného tvrdenia je jasný. Ak zoberieme do úvahy dnešný stav bojov v Sýrii, je zjavné, že víťaznou stranou daného konfliktu sa v čoraz väčšej miere stáva Sýrska armáda a jej spojenec Rusko. Požiadavka, aby vojnový konflikt nemal víťaza obsahuje nepriamu „vyhrážku“ na adresu Asada a jeho spojencov, že ak nebudú v nejakej miere uspokojené aj záujmy iných strán konfliktu, obnova Sýrie ostane na ich pleciach. Inými stranami konfliktu sú však teroristi al-Nusra a ozbrojení odporcovia Asada, obyčajne nazývaní ako „umiernená“ opozícia, ktorá je vojensky a ideologicky podporovaná USA a jeho spojencami. Z textu rozhovoru vôbec nevyplýva, domnievam sa, že teroristi IS patria k strane, ktorá by sa mala stať súčasťou veľkého politického zjednotenia za účelom obnovy Sýrie. V takom prípade ostávajú druhou stranou konfliktu, stojacou proti Asadovi „umiernená“ ozbrojená opozícia a USA so svojimi spojencami. Záujem tejto strany je jasný, odstrániť od moci B. Asada. Vojensky sa im to dlhodobo nedarí a, zdá sa, že po vstupe Ruska do vojny na strane Asada sa im to už ani nepodarí a preto, ak nie je možné poraziť Asada vojensky, tak je na to potrebné využiť iné nástroje, napríklad nástroj ekonomickej obnovy. Je to možné tým skôr, že Rusko je dnes ekonomicky oslabené nielen nízkou cenou ropy, ale aj ekonomickými sankciami. Vyzerá to tak, že strany konfliktu vo vojne v Sýrii, ktorým sa nedarí realizovať svoje plány vojensky, našli nový spôsob, ako ich realizovať. Potreba obnovy vojnou zničenej Sýrie dáva všetkým odporcom B. Asada do rúk mocný ekonomický nástroj a sýrskemu národu neisté vyhliadky na obnovu normálneho života.

Obráťme však pozornosť na ďalšie „zaujímavé“ aspekty Dardariho názorov na vojnový konflikt v Sýrii. Podľa neho hlavným nepriateľom sýrskeho národa nie je tá alebo iná strana konfliktu, ale hlavným nepriateľom sýrskeho národa je „vojna sama o sebe“, vojna ako taká. Hlavným nepriateľom Sýrčanov tak nie sú teroristi IS, ktorí ničia ich domy a životy, ich nepriateľom nie sú cudzie mocnosti zasahujúce do ich vnútorných záležitostí a podnecujúce vojnový konflikt. Hlavným nepriateľom Sýrčanov je vojna ako taká, t. j. vojna, ktorá môže existovať len vo vedomí a myslení ľudí ako abstraktná idea vojny, ale nie ako vojna, ktorá za sebou zanecháva zničenú krajinu a životy. Podobne aj „človek sám o sebe“, ktorý nie je ani mužom, ani ženou, ani starý a ani mladý, ani čierny, ani biely môže jestvovať len v myšlienkach, ale nie v realite ako skutočný človek. Dardariho teoretický obrat od skutočnej vojny v Sýrii, k idei vojny ako takej vo vedomí Sýrčanov, ako ich hlavného nepriateľa je v sledovanej súvislosti len nešikovne maskovanou snahou odviesť pozornosť od riešenia skutočných príčin vojny.

Ako je možné vojnu v Sýrii prekonať a prejsť k obnove krajiny? Dardari ako vyštudovaný ekonóm tvrdí, že ekonomika tu môže zohrať kľúčovú úlohu. Ako? Podľa neho prvým predpokladom je zastavenie bojov, nie ukončenie vojny, ale zastavenie bojov. Keď sa zastavenie bojov stabilizuje, t. j. všetci účastníci konfliktu budú dodržiavať prímerie, tak je nutné otvoriť všetky kontrolné body oddeľujúce územia bojujúcich strán, aby sa obyvatelia mohli začať voľne pohybovať po krajine a „ekonomika“ mohla začať plniť svoju mierovú misiu. Druhým krokom, ako tvrdí, je aktivizácia miestnej administratívy bez ohľadu na jej politickú orientáciu, lebo ona môže zabezpečiť stabilitu.

Realita vojnového konfliktu v Sýrii a viaceré snahy sýrskej armády a jej spojencov aspoň o dočasné zastavenie bojov ukazuje, že Dardariho názory na spôsob „ukončenia“ a „prekonania“ vojny politicko-ekonomickými opatreniami patria skôr do ríše ilúzií než do reality súčasnej Sýrie. Vojnový konflikt nie je možné prekonať tým, že sa zastavia boje, ale tým že sa odstránia hlavné príčiny, ktoré ho vyvolali. V prípade vojny v Sýrii je to, v prvom rade, vojenská porážka teroristov, či už sa nazývajú teroristami IS alebo al-Nusra alebo hocijako inak. V druhom kroku je nutné riešenie konfliktu medzi sýrskymi politickými silami na strane Asada a jeho odporcami. Ak by do tohto konfliktu nezasahovali a neustále ho nepodnecovali vonkajšie sily, je možné, že konflikt by sa urovnal rýchlo. V opačnom prípade, každé zastavenie bojov bude len prestávkou pred vypuknutím nových bojov.

Dardariho ilúzie o riešení konfliktu v Sýrii by mohli ostať príkladom nerealistického prístupu, ak by takýto názor neodznel aj oficiálne na tlačovej konferencii zmocnenca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu.[11] Vo svojom vystúpení prišiel s obdobným návrhom ako Dardari – zriadenie samostatnej miestnej administratívy vo východnom Aleppe s odôvodnením, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe. Konkrétne navrhuje, aby sa v prvom rade zastavili boje, aby bojovníci al-Nusra opustili mesto ako aj tí, ktorí chcú ísť s nimi a ktorí chcú ostať, nech ostanú, okrem bojovníkov al-Nusra. Podľa odhadov Misturu  je v Aleppe asi 900 teroristov al-Nusra a ďalších okolo 8 000 bojovníkov.[12] Posledným bodom návrhu je, aby miestna samospráva bola ponechaná a uznaná na prechodnú dobu do konečného politického riešenia.

Skôr ako sa podrobnejšie pozrieme na návrh Misturu, jedna jazyková poznámka. Mistura fakticky v celom texte nazýva teroristov al-Nusra, bojovníkmi (figthers). Ako na to upozorňuje aj profesor Stephen F. Cohen, americké médiá premenili džihádistov vo východnom Aleppe na „rebelov“ a súčasne s tým sa Moskva a Damask stali v očiach Washingtonu „vojnoví zločinci“.[13] U predstaviteľa OSN je táto zámena o to smutnejšia, že „bojovníci“ al-Nusra boli BR OSN v máji 2013 zaradení na zoznam teroristických organizácií[14] a oficiálny predstaviteľ OSN by ich mal takto aj nazývať. Situácia je však obdobná aj v našich médiách. V televíznych alebo novinových informáciách sa už dávno neoznačujú teroristi IS alebo al-Nusra ako teroristi, ale nazývajú sa „povstalci“[15] alebo sú to „ozbrojení odporcovia režimu“[16] respektíve, v RTVS ich nazývajú jednoducho „opozíciou“[17]. Na strane druhej je však zaujímavé, že v prípade informácií o útoku spojeneckých síl na Mosul sa hovorí útoku proti „islamským teroristom“[18] alebo o „ozbrojencoch extrémistickej organizácie Islamský štát“[19] a tak by sme mohli pokračovať. Jazykové premenovávanie teroristov v Sýrii na bojovníkov, rebelov alebo povstalcov vedie často k tomu, že napríklad pri sledovaní správ RTVS o bojoch v Aleppe musí menej zasvätený človek nadobudnúť dojem, že hlavným nepriateľom sýrskeho ľudu nie sú teroristi, veď to sú len „povstalci“, „rebeli“, ale sýrska a ruská armáda oslobodzujúca mesto od teroristov.

Vráťme sa späť k idei autonómie Aleppa. Misturov návrh, aby po odchode teroristov bola v Aleppe uchovaná miestna samospráva v záujme zabezpečenia rýchlej humanitárnej a zdravotnej pomoci vyzerá na prvý pohľad, neškodne. Skryté alebo nevyslovené jadro návrhu na zriadenie „autonómie“ pre Aleppo spočíva v tom, že po opustení mesta teroristami z al-Nusri, ktorých tam je podľa Misturu asi 900, v ňom ostanú ďalší vyzbrojení bojovníci, v počte asi 8 000, ktorí bojovali po boku teroristov. Návrh nepožaduje odzbrojenie týchto „povstalcov“ a teda to budú oni, ktorí v Aleppe preberú miestnu moc do svojich rúk. Dokonca Mistura túto myšlienku nepriamo potvrdil, keď v jednej zo svojich odpovedí na otázku novinára zdôraznil, že jeho návrh nechce, aby došlo k „dramatickej zmene“ v „administrácii“ Aleppa. Ak sa teda nemá „administrácia“ Aleppa zmeniť „dramaticky“, bude takáto administrácia na prospech obyvateľom Aleppa? Veď sám zmocnenec OSN bol šokovaný raketovým útokom týchto „opozičných“, „umiernených“ ozbrojených skupín v západnom Aleppe, ktorý zabil vyše desiatky civilistov.[20] Je teda veľmi otázne, či takýto „administrátori“ prinesú civilistom zlepšenie ich života, ale je celkom isté, že realizácia návrhu posilní pozície „staro-nových“ administrátorov voči Asadovi.  Ozbrojenci „očistení“ od teroristov, získajú významný politicko-mocenský priestor a základňu pre upevnenie svojich pozícií. Nie nadarmo sa jeden z novinárov na tlačovej konferencii Misturu opýtal, čo je vlastne cieľom jeho návrhu: ochrana ozbrojencov alebo ochrana civilistov? Objektívne fakty napovedajú, že jadrom návrhu je snaha získať prostredníctvom argumentov zdôrazňujúcich potrebu ochrany civilistov moc pre ozbrojených odporcov politiky B. Asada. Preto sa nemožno čudovať, že minister zahraničných vecí Sýrskej republiky daný návrh jednoznačne odmietol.[21]

Náš stručný pohľad na problematiku povojnovej obnovy Sýrie ukazuje, že najvyššie ľudské právo, právo na život bolo v prípade Sýrčanov svetovým spoločenstvom premenené na obchodný artikel, prostredníctvom ktorého si chcú niektoré „strany konfliktu“ v povojnovej Sýrii zabezpečiť svoj politický vplyv.

Fotozdroj: Novosti, www.1tv.ru

Poznámky:

[1]https://www.theguardian.com/world/2016/nov/15/staffan-de-mistura-un-special-envoy-syria-terror-risk-assad-total-military-victory
[2]https://www.theguardian.com/world/2016/nov/15/staffan-de-mistura-un-special-envoy-syria-terror-risk-assad-total-military-victory
[3]http://english.al-akhbar.com/node/2097
[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Abdullah_Dardari
[5] Syria from reform to revolt : Volume 1: Political economy and international relations. Ed by R. Hinnebusch and T. Zintl, Syracuse University Press,2015. s. 31.
[6] https://www.gazeta.ru/politics/2016/11/17_a_10342343.shtml
[7] https://www.gazeta.ru/politics/2016/11/17_a_10342343.shtml
[8]http://mepoforum.sk/staty-regiony/europa/vychodna-europa/rusko/xiii-plenarne-zasadnutie-valdajskeho-klubu/
[9] https://www.gazeta.ru/politics/2016/11/17_a_10342343.shtml
[10] https://www.gazeta.ru/politics/2016/11/17_a_10342343.shtml
[11]http://www.unog.ch/unog/website/news_media.nsf/(httpNewsByYear_en)/D518B0A02A5B99BEC1258072002FA65A?OpenDocument
[12] http://reliefweb.int/report/syrian-arab-republic/transcript-press-conference-un-special-envoy-syria-mr-staffan-de-mistura
[13] https://sputniknews.com/politics/201610201046559122-us-syria-terrorists-rebels/
[14] http://www.aljazeera.com/news/americas/2013/05/201353021594299298.html
[15]http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/406764-syrska-armada-vyzvala-povstalcov-aby-opustili-aleppo/
[16] http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/401691-rusko-boje-o-aleppo-sa-zastavia-na-tri-hodiny-denne/
[17]http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/9936/111069#2438
[18] http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/408934-mosul-je-v-zovreti-a-co-dalej/
[19]http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/410724-vo-vychodnej-casti-mosulu-sa-odohravali-prudke-boje/ 
[20] http://katehon.com/news/staffan-de-mistura-confirms-blame-syrian-opposition
[21] http://sana.sy/en/?p=93897

Priemer: 4.9 (16 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama