Vínna turistika na Slovensku a u susedov

Vinohradnícka výroba na Slovensku má bohatú tradíciu, najmä vo vhodných prírodných podmienkach s teplým podnebím a na juh orientovanými svahmi, ako napríklad pod Malými Karpatmi. Ešte v začiatku 90. rokov bolo na Slovensku viac ako 30 000 ha rodiacich vinohradov. Dnes je výmera vinohradov intenzívne obrábaných a rodiacich len okolo 10 000 ha, čo je asi tretina pôvodnej výmery. (Pritom pri našom vstupe do Európskej únie bola pre Slovensko stanovená kvóta približne 22 tisíc hektárov vinohradov.) Pod tento pokles sa podpísal nezáujem o stratovú výrobu, nakoľko sa u nás neprijali opatrenia na podporu rozvoja tohto tradičného odvetvia. Ďalšou príčinou je rast ceny vstupov do výroby najmä chémie, pohonných hmôt, techniky a i ľudskej práce. Umožnil sa dovoz zahraničných dotovaných produktov, ktorý postupne likvidoval domácich výrobcov. Chýbali aj investičné zdroje, ktoré napríklad v Českej republike zabezpečili nárast výmery vinohradov z 10 000 ha na súčasných 20 000 ha vinohradov.


Pohľad na zasnežené vinohrady nad mestom Modra.                  

Vinohradnícka výroba na Slovensku sa nachádza v 6. vinohradníckych oblastiach, 40 vinohradníckych rajónoch a 624 vinohradníckych obciach. Vinohradnícka oblasť je základnou jednotkou v regionálnom členení vinohradníckych plôch a vyznačuje sa relatívne homogénnymi podmienkami ovplyvňujúcimi charakter a kvalitu vína. Vinohradnícky rajón je časť vinohradníckej oblasti s vyšším stupňom homogenity ovplyvňujúcim kvalitu a charakter vína. Slovenské vinohradnícke oblasti sú na severnej hranici pestovania viniča hroznorodého v Európe alebo tesne pod ňou.

V súčasnosti chýbajú najmä veľkí spracovatelia hrozna, ktorí zabezpečia nákup hrozna od malých výrobcov. Chýbajú odbytové združenia, ako ich poznáme v zahraničí, napríklad v susednom Rakúsku, kde úspešne realizujú výrobu malých vinohradníkov. V súčasnosti sa vo vinohradníckych oblastiach združujú vinári a vinohradníci vo vínnych cestách s cieľom prezentovať svoje výrobky a v konečnom dôsledku uplatniť svoje produkty na trhu. Využívajú na to aj kultúrno-historické, prírodné danosti regiónu, poskytujú ubytovanie na vidieku či na agroturistickom dvore, a takto lákajú na vínne cesty domácich a zahraničných turistov.

Bakchus so svojou družinou v alegorickom sprievode v Modre.

MALOKARPATSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

má 4 889 ha vinohradov. Skladá sa z 12 vinohradníckych rajónov na území 141 obcí. Ide prevažne o vinohradnícke oblasti pod Malými Karpatmi, ale aj o rajón Skalický, Záhorský, Stupavský, Senecký, Trnavský, Hlohovský a Vrbovský.
 

Malokarpatská vínna cesta
 

Svätý Urban, patrón vinohradníkov v Horných Orešanoch.

Malokarpatská vínna cesta vznikla ešte začiatkom 90. rokov na podnet občianskych združení a podnikateľov z regiónu. V dĺžke približne 100 kilometrov sa rozprestiera od Bratislavy po Smolenice a Trnavu. Sú na nej tri bývalé kráľovské mestá, Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré majú bohatú vinohradnícku tradíciu. Okolo týchto miest je spolu až 28 obcí, ktoré spoločne so 130 podnikateľmi tvoria Združenie Malokarpatská vínna cesta. Združenie bolo založené v r. 1996 s cieľom propagácie vinohradníctva a vinárstva, spoločne propagovať región na výstavách cestovného ruchu, a takto ho zviditeľniť doma i za hranicami. V súčasnosti združuje 300 kolektívnych a individuálnych členov. Prvým predsedom a zakladateľom združenia bol Ing. František Mach, CSc. z Modry, súčasným dlhoročným predsedom je podnikateľ, vinár Ing. Milan Pavelka z Pezinka. V malokarpatskom regióne počas Dňa otvorených pivníc je pre návštevníkov k dispozícii viac ako dvesto výrobcov vína, ktorí prezentujú svoje produkty pre turistov na vínnej ceste. Medzi najvýznamnejšie podnikateľské subjekty na Malokarpatskej vínnej ceste možno zaradiť Chateau Modra, Karpatskú perlu, JM Vinárstvo Doľany, Villa Víno Rača, Víno Ludvík, Pezinok, Víno Mrva & Stanko, Trnava, Matyšák, Pezinok, Vinárstvo Pavelka a syn a ďalšie subjekty. V regióne sú v obciach spolky a združenia vinohradníkov, zamerané predovšetkým na vzdelávaciu a propagačnú činnosť pre svojich členov.

Škoda, že v posledných rokoch sa členská základňa Združenia Malokarpatská vínna cesta triešti. V roku 2016 si pripomíname 20. výročie jeho vzniku a doteraz sa každoročne úspešne prezentovalo na výstave SLOVAKIATOUR v Bratislave. Žiaľ, v  jubilejnom roku Malokarpatská vínna cesta na výstave chýbala.

Vínna cesta Záhorie
 

V rámci Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je na Záhorí najznámejší skalický rajón, ktorý má vynikajúce podmienky pre rozvoj vínnej turistiky. Je na hranici s Dolným Rakúskom a Južnou Moravou, čím má dobré podmienky pre cezhraničnú spoluprácu. V roku 2003 bola vytvorená Vínna cesta Záhorie, ktorá je na území okresov Malacky, Senica a Skalica. Vínna cesta Záhorie spája 42 obcí, 11 vinárov a 8 firiem najzápadnejšej časti Slovenska. Zameraním vínnej cesty je zviditeľnenie a prezentácia regiónu Záhorie na výstavách cestovného ruchu, podpora stredného a drobného podnikania v regióne nielen vo vinohradníctve, vinárstve, ale i v ľudových remeslách, vidieckej turistike a agroturistike. Prepojenie vinohradníckej výroby na históriu regiónu, remeslá, prírodné danosti vytvára zaujímavý produkt cestovného ruchu, ktorý má perspektívu najmä z hľadiska cezhraničnej spolupráce a prepojenia vínnej cesty na Weinviertel v Dolnom Rakúsku, ako aj na vínne cesty na Južnej Morave. Známym producentom kvalitných regionálnych vín je firma MASARYK zo Skalice. V roku 2015 vydali v Skalici farebnú reprezentačnú publikáciu „Skalické búdy“, ktorú napísal spisovateľ Pavol Dinka.
 

JUŽNO-SLOVENSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

má 5 018 ha vinohradov. Skladá sa z 8 rajónov a 129 obcí. Ide o rajóny Šamorínsky, Dunajskostredský, Galantský, Palárikovský, Komárňanský, Hurbanovský, Strekovský a Štúrovský. V tejto oblasti sú výborné klimatické podmienky, a preto hrozno pravidelne dosahuje vysokú cukornatosť.

Kamenínska vínna cesta
 

Kamenínska vínna cesta sa od roku 1999 rozšírila z pôvodných 6 obcí na 16 obcí, dnes je celé Dolné Pohronie súčasťou vínnej cesty, ktorá je e prepojená i na cyklistické trasy popri Hrone a  medzinárodnú Dunajskú cyklotrasu. Návštevníci regiónu tu nájdu kvalitné vína a gastronomické špeciality v príjemných rázovitých malebných pivničkách. Najvýznamnejším podujatím je Vínny festival, ktorý sa koná vo viniciach nad Strekovom, prichádza naň okolo 8 tisíc domácich i zahraničných návštevníkov. 
 

NITRIANSKA VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

má 3 891 ha viníc, pozostáva z 9 vinohradníckych rajónov, a to Šintavského, Nitrianskeho, Radošinského, Zlatomoravského, Vrábeľského, Žitavského, Želiezovského, Tekovského a Pukaneckého. Vinohradnícka výroba je na území 187 obcí, vyznačuje sa veľkou geografickou a odrodovou heterogenitou.

Nitrianska kráľovská vínna cesta
 

Nitriansku kráľovskú vínnu zriadilo Združenie pre cestovný v roku 2003. Združuje vinohradníkov, vinárov, podnikateľov v cestovnom ruchu, zástupcov samosprávy z Nitrianskej a Južno-slovenskej vinohradníckej oblasti. Vínna cesta sa skladá z hornonitrianskej vetvy, dolnonitrianskej, tríbečsko-tekovskej a považskej vetvy. Jedna vetva smeruje aj do Želiezovského vinohradníckeho rajónu.

Požitavská vínna cesta
 

Bola založená začiatkom roka 2009, dohodu podpísal región Požitavie so 74 obcami, kam spadá i Zlatomoravský vinohradnícky rajón, Vrábeľský a Žitavský vinohradnícky rajón. V prvej fáze chcú propagovať myšlienky založenia vínnej cesty a v ďalšom období intenzívnejšie propagovať Požitavskú dolinu a najmä vínnu cestu.
 

STREDOSLOVENSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

má 1 580 ha viníc, 7 regiónov, a to Ipeľský, Hontiansky, Vinický, Modrokamenský, Fiľakovský, Gemerský a Tornaľský. Oblasť, ktorá je na území 127 obcí, je situovaná na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny a v Ipeľskej nížine. Južná časť oblasti je teplá a suchá s miernou zimou, severná časť vlhká s chladnou zimou.

Modrokamenská vínna cesta
 

Modrokamenskú vínnu cestu a otvorilo v apríli 2005 občianske združenie pre rozvoj regiónu Veľký Krtíš na hrade Modrý kameň. Zakladatelia chcú prispieť k rozvoju Veľkokrtíšskeho regiónu, projekt vznikol s podporou EU.

Modrokamenský región má rozsiahle kultúrno-historické pamiatky, ako napríklad gotický hrad v Modrom Kameni z 12. storočia s hradnou kaplnkou, kalváriou a ďalších 19 kostolov v okolitých obciach, je tu i 8 kaštieľov a kúrii a iné pamiatky. Na Modrokamenskom hrade je expozícia vinárstva a vinohradníctva, v kaštieli pod hradom je expozícia Slovenského národného múzea Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.


Ochutnávka vín na slávnostiach v Hrušove.

Obec Hrušov získala národné ocenenie Dedina roka 2003. Pestovanie viniča, viničné stavby a pivnice výrazne ovplyvnili vzhľad hrušovskej krajiny a je trvalou súčasťou hospodárenia na pôde. Na uskladnenie vína slúžia pivnice vytesané do pieskového tufu. Stoja v radovom usporiadaní a sú zaujímavou atrakciou. Bohaté kultúrne dedičstvo je dodnes zachované v živých folklórnych tradíciách a zvyklostiach, ktoré sa prezentujú každoročne v auguste  známym festivalom „Hontianska paráda“.
 

VÝCHODOSLOVENSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ

má 863 ha viníc, pozostáva zo 4 rajónov, a to Moldavského, Sobraneckého, Michalovského a Kráľovochlmeckého. Vinohrady sú na území miest a obcí najmä pri Michalovciach, Sobranciach, Kráľovskom Chlmci, Strážskom, Moldave nad Bodvou a na svahoch Vihorlatského pohoria a severnom okraji Východoslovenskej nížiny. 

Turnianska vínna cesta
 

Turnianska vínna cesta vedie Moldavským vinohradníckym regiónom. Založilo ju občianske združenie Krasturist, ktoré združuje malopestovateľov viniča, malovýrobcov vína, poskytovateľov ubytovacích a stravovacích služieb, remeselníkov a ďalších podnikateľov v cestovnom ruchu. Združenie sa zameralo na propagáciu cestovného ruchu v Slovenskom krase a na historické pamiatky, tradície, zvyky a miestnych gastronomických špecialít gemersko-turnianskej oblasti.
 

VINOHRADNÍCKA OBLASŤ TOKAJ

má 801,7 ha viníc, tvoria ju vinohradnícke obce Bara, Čerhov, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa Slovenské Nové mesto a Viničky. Vinohrady sú najmä na svahoch s južnou, juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou.

Ochutnávka vín na Tokajskej vinnej ceste.

Tokajská vínna cesta
 

Tokajská vínna cesta sa začína v okresnom meste Trebišov prechádza do tokajského mikroregiónu cez obec Velaty smerom na Čerhov, Veľkú Tŕňu, Malú Tŕňu, Bari, Viničky, Boršu a Slovenské Nové Mesto. Z Viničiek pokračuje do obcí Ladomír a Zemplín, ktoré sú spolu s obcou Borša a tokajskými vinohradmi historicky späté s mikroregiónom. Vo svete je známy Tokajský vinohradnícky rajón, ktorý z Maďarska zasahuje na Slovensko, má 800 ha. viníc. Dorábajú sa tu vysokokvalitné vína, o ktoré je záujem v celej Európe. Tokajská vínna cesta má veľký prírodný, kultúrny a historický potenciál, ktorý vo väzbe na kvalitu vína vytvára perspektívny región i z hľadiska vínnej turistiky.      
          

Skúsenosti z Českej republiky
 

Pre Slovensko sú významné skúsenosti z vinnej turistiky u našich susedov v Rakúsku a Českej republika. Na južnej  Morave vznikli viaceré vínne cesty, Jednou z najdôležitejších aktivít Národného vinárskeho centra ČR je certifikácia zariadení vínnej turistiky. Cieľom certifikácie je zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb vínnej turistiky. Zariadenia vínnej turistiky sú začlenené do päť kategórii: vinárstvo, vínna pivnica, vinotéka, reštaurácie s vínom a ubytovanie s vinárskou tematikou. Pre každú kategóriu sú stanovené samostatné kritéria, ako napríklad vzhľad a vybavenie zariadenia, súlad s vinárskym a živnostenským zákonom, dodržiavanie hygieny a čistoty prevádzky, ponuka vín, informácie o víne a regióne, vzdelávanie personálu a ďalšie doplnkové kritériá.

Certifikované zariadenia vínnej turistiky majú zabezpečenú nadštandardnú propagáciu:
 - na webovej stránke www.vinazmoravy.cz a www.vinazciech.cz je zvýraznený zápis v adresári vinára označením loga certifikácie a piktogramom kategórie, v ktorej zariadenie bolo certifikované;
-  na interaktívnej mape, ktorá je na webe a doplňuje zoznam každého vinára registrovaného na tejto stránke;
-  sekcia „Certifikácie“ v záložke „Víno a turistika“, kde je možné certifikované zariadenie filtrovať podľa jednotlivých kategórii.
-  zvýraznenie v adresároch „To najlepšie z vinárskej turistiky na južnej Morave“, ktorá ročne vychádza nákladom 20 000 výtlačkov, podobne „To najlepšie z vinárskej turistiky v Čechách“, ktorá ročne vychádza nákladom 7 000 výtlačkov.
 

Skúsenosti z Rakúska
 

Medzi najvyhľadávanejšie ciele domácich a zahraničných turistov v Rakúsku patrí dovolenka na roľníckom dvore. Po celý rok poskytuje viac ako 3 400  fariem svoje služby v agroturistike. Sú to hlavne obyvatelia miest, ktorí hľadajú dovolenku bez stresu v náručí prírody. Dovolenku na roľníckom dvore vyhľadávajú predovšetkým rodiny s deťmi, v lone prírody, kde majú možnosť deti spoznať hospodárske zvieratá. Každá spolková krajina Rakúska poskytuje svoje špeciálne ponuky na roľníckom dvore, v originálnom prostredí. Tak napríklad v Tirolsku a Salzburgu s výzdobou stavieb umeleckými drevorezbami, v Hornom Rakúsku štvorhranné sedliacke sídla s dvorom v strede objektu, v Dolnom Rakúsku sú charakteristické najmä dobré podmienky vínnej turistiky na roľníckych dvoroch.

Usmerňovaním služieb na roľníckom dvore sa venujú profesijné zväzy, ktoré vypracovali smernice na udeľovanie znakov kvality jednotlivým agroturistickým zariadeniam. Podľa rozsahu a kvality služieb udeľuje profesijný zväz kvetinky, ktorých počet určuje kvalitu agroturistického zariadenia. Značka „Urlaub am Bauerhoff“ /„Dovolenka na roľníckom dvore“ garantuje  kvalitu služieb, ktorú kontroluje komisia podľa nasledovných kritérií :

Výsledkom hodnotenia je udelenie 2 – 4 kvetiniek, ktoré takto charakterizujú kvalitu poskytovaných služieb:
dve kvetinky – farma s účelným vybavením, sprcha, vaňa, WC na izbe alebo poschodí, útulné bývanie v prírodnom prostredí;
tri kvetinky – útulná dobre vybavená farma, sprcha, vaňa, WC na izbe, väčší štandard poskytovaných služieb;
štyri kvetinky  – vybraná farma s komfortným vybavením, dovolenka pre náročného turistu.

Profesijný zväz „Dovolenky na roľníckom dvore“ vydáva pestrofarebné katalógy ubytovacích zariadení, ktoré informujú turistov o ponukách služieb špecializovaných fariem:
Biofarma ponúka najmenej 5 druhov biopotravín z vlastnej výroby, využíva prírodný materiál drevo a plátno, dôsledne triedi odpad a používa ekologické čistiace prostriedky, farma má kontrolovanú poľnohospodársku produkciu.
Zdravotné farmy s možnosťou relaxačných a regeneračných procedúr, personál má zdravotnú kvalifikáciu, podáva procedúry ako masáž, vodoliečbu a iné; kvalitné domáce poľnohospodárske stravovanie, domová záhradka s bylinkovým zákonom. 
Konská farma s praktickým vyučovaním jazdy na koni; odborná kvalifikácia jazdcov, vedenie koní na vychádzkach, programy vychádzky na koňoch do prírody, využívanie ochranných prílb a pod.
vinárska farma – pestovanie vínnej révy, výroba vína, možnosti degustácie vín, obsiahly informačný materiál o regióne a ponukách služieb pre turistov.
farma pre vozíčkarov a osoby s obmedzeným pohybom, vybavenie všetkých priestorov pre potreby vozičkárov, možnosť ich dopravy zo železničnej stanice, blízkosť lekára.
farma pre cykloturistiku – možnosť zapožičania a opravy bicykla, garáž pre bicykle, dostatok informačných materiálov.
vzdelávacie farmy – dovolenka na farme s možnosťou organizovania seminárov a rôznych rodinných podujatí, vybavenie didaktickou technikov pre organizovanie vzdelávacích podujatí.  
 

Ako ďalej s vínnou turistikou na Slovensku?
 

Podľa Zákona o turizme č. 91/2010 Z. z. vznikli v pôsobnosti samosprávnych  krajov krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu na podporu a vytváranie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu na území kraja resp. spádovej oblasti. Tieto organizácie tvoria a realizujú marketing, prezentáciu a propagáciu regiónu pre svojich členov doma a v zahraničí, podporujú kultúrny, spoločenský, športový život. Ďalej sa zameriavajú na zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, poskytujú svojim členom poradenský – konzultačné služby a presadzujú ich spoločné záujmy. Oblastné organizácie cestovného ruchu vznikajú za podmienok, že združujú minimálne 5 susedných obcí a spolu dosahujú 50 tisíc ročných prenocovaní za rok. Na území obcí je ťažké splniť takéto kritérium, vytvorené oblastné organizácie zaberajú územia na úrovni okresov. V regióne Malé Karpaty vznikla Oblastná organizácia CR až v roku 2015, vinári očakávajú lepšiu spoluprácu všetkých subjektov.

Vinárka Zuzana Hubinská z Vinosád ponúka na kvalitné vína ocenené na svetových výstavách vín.

V druhom polroku 2016 bude Slovensko predsedať v rámci EU , do Bratislavy príde 20-25  tisíc politikov, expertov  a ďalších hosti, čo bude i vynikajúca príležitosť zviditeľniť slovenských vinárov, ktorí majú dobré meno v zahraničí.

V rozvoji vínnej turistiky majú významnú úlohu krajské a oblastné organizácie CR  v oblasti propagácie regiónov, tvorby a realizácie marketingu pre svojich členov. Preto je dôležité, aby organizátori vínnej turistiky, združenia vínnych ciest sa aktívne zapojili do činnosti krajských a oblastných organizácii. Majú takto možnosť navrhovať a schvaľovať koncepciu rozvoja cestovného ruchu a ročný plán aktivít CR. Novým programovým prvkom tejto činnosti je financovanie rozvoja cestovného ruchu zo strany štátu, vyšších územných celkov, ktoré
financujú najmä oblastnú organizáciu Cestovného ruchu.

K rozvoju vínnej turistiky musia aktívne prispieť aj celoštátne profesijné zväzy v oblasti  vinohradníctva a vinárstva. Potešiteľná je skutočnosť, že dva profesijné zväzy na Slovensku sa konečne  v roku 2015 spojili a budú spoločne presadzovať záujmy vinohradníkov a vinárov. (V ČR obhajuje úspešne záujmy vinohradníkov a vinárov jeden zväz.) Viac pozornosť treba venovať vzdelávaniu s cieľom zvyšovať kvalitu vína a využívať zahraničné skúsenosti z rozvíjania vínnej turistiky, najmä našich susedov, vinárov v Rakúsku, ČR a Maďarsku Podobne pre rozvoj vinnej turistiky bude potrebné zo strany MPRV SR podporiť projekty iniciované Slovenským zväzom vidieckej turistiky a agroturistiky a ďalších regionálnych profesijných zväzov vidieckej turistiky na Slovensku.


Pivnica na Tokaji, kde dozrieva víno.

Využitím domácich a zahraničných skúsenosti na regionálnej úrovni môžeme dosiahnuť ďalší rozvoj vinohradníckej výroby vrátane vínnej turistiky, ktorá umožní vytvoriť nové pracovné príležitosti aj ochranu kultúrneho dedičstva, ktoré vinohradníctvo na Slovensku predstavuje.

(Autori pôsobia v Neziskovej organizácii rozvoja vidieckej turistiky v Modre)