Reklama

Vidiek a samozásobiteľské aktivity

Malé farmy a podnikateľská reštrukturalizácia po roku 1989
Počet zobrazení: 3009

Samozásobiteľské poľnohospodárstvo (subsistenčné poľnohospodárstvo, „subsistence agriculture“)  vyrába potraviny pre vlastnú spotrebu poľnohospodárov a len relatívne malé prebytky idú na trh. Krajným typom samozásobiteľstva je podľa českej sociologičky Librovej  koncept tzv. „dobrovoľnej skromnosti“ ktorý popisuje ekologicky priaznivý životný štýl, spočívajúci v nevynútenej striedmosti a skromnosti. Dobrovoľná skromnosť je skôr model správania, ku ktorému sa môžeme len približovať.

Rodinné farmy prevažujú vo väčšine krajín Európskej únie. Približne 5,8 milióna poľnohospodárskych podnikov v EÚ, čo je takmer polovica celkového počtu, má polosamozásobiteľský charakter. Najčastejšie sa predpokladá, že malé poľnohospodárske podniky majú menej ako 2 alebo 5 ha poľnohospodárskej úžitkovej plochy. V prípade, že by sa prijalo kritérium 2 ha, v tejto skupine by sa nachádzala takmer polovica všetkých poľnohospodárskych podnikov v EÚ. Pri predpoklade, že je to viac ako 5 ha, do tejto skupiny by patrili až dve tretiny poľnohospodárskych podnikov v únii.

Na Slovensku však stále napríklad nie je zadefinovaný ani pojem, čo to vlastne rodinná farma je. K rodinným farmárom by mohli mať najbližšie samostatne hospodáriaci roľníci (SHR). Nejde pritom už o malú skupinu roľníkov. V roku 2013 cenzus fariem napočítal 5 269 „eshárkárov“ (s pôdou), ktorí dovedna obhospodarovali 310 169 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Ale samostatne hospodáriaci roľník sa často orientuje len na intenzívne pestovanie obilnín či olejnín a ani zďaleka sa nepribližuje klasickej západoeurópskej rodinnej farme, kde pracuje celá rodina. Lenže pomimo dominantných družstiev, obchodných spoločností a „SHR farmároch“ je tu prehliadaná, ale predsa len zrejmá masa 14 112 malých fariem, ktorá patrí neregistrovaným fyzickým osobám. Dovedna na tieto malé farmičky pripadá len 58 703 hektárov.

V nových členských štátoch EÚ sa po roku 1990 zachovalo veľa transformovaných družstiev a obchodných spoločností, ktoré nezodpovedajú vzoru rodinnej farmy prevládajúcej v starých členských štátoch EÚ. Nenastal ich očakávaný rozklad hlavne preto, že obnova vlastníckych práv k pôde a ostatnému poľnohospodárskemu majetku neviedla k masovému vzniku individuálnych hospodárstiev. Dôvody boli ekonomické (nízka dôchodkovosť a rizikovosť poľnohospodárskej činnosti, nedostatok infraštruktúry potrebnej pre fungovanie malých hospodárstiev, nedostatok kapitálu), ale aj sociálne. Štyridsaťročné prerušenie tradičného vývoja vidieckej sociálnej štruktúry viedlo k tomu, že staronoví a noví držitelia obnovených vlastníckych práv neboli pripravení prevziať úlohu hospodárov na svojom majetku. Ani rozmery tohto majetku už dávno nezodpovedali ekonomickému rozmeru hospodárenia na pôde, ktorý by za súčasných technologických a trhových podmienok dokázal zabezpečiť ekonomickú existenciu rodinnej farmy. Vyššia rozdrobenosť vlastníctva pôdy podporovala zachovanie podnikov právnických osôb (družstvá, akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzením), kým väčšia vlastnícka koncentrácia stimulovala vznik individuálnych fariem. Možno to tiež demonštrovať na príklade Českej a Slovenskej republiky. Kým v Česku historický právny režim dedenia pozemkov zabraňoval ich drobeniu, na Slovensku v minulosti platné uhorské právo to dovoľovalo. (Tieto inštitucionálne systémy, prirodzene, reflektovali rozdielne sociálne a ekonomické pomery v oboch častiach bývalej monarchie). V dôsledku toho reštitučný princíp po roku 1990 umožnil obnoviť v Čechách pomerne významný počet ekonomicky životaschopných roľníckych hospodárstiev, kým na Slovensku v dôsledku väčšej rozdrobenosti usadlostí zdedenej z minulosti oveľa menej, čo prispelo k vyššiemu podielu podnikov právnických osôb.

Samozásobenie – diskontinuita vývoja slovenského vidieka
v druhej polovici 20. a začiatku 21 storočia

 

Samozásobovanie službami alebo potravinami patrí v slovenských podmienkach k bežným súčastiam hospodárenia rodín. Prežíva ešte z čias rodinného hospodárstva a tvorí súčasť vidieckeho spôsobu hospodárenia aj v súčasnosti. Pri samozásobiteľských aktivitách nemožno hovoriť o veľkom finančnom zvýhodnení, napriek tomu v mnohých domácnostiach stále pretrváva. Pre tieto domácnosti je práca na poli alebo v záhradách súčasťou životného štýlu, pričom u niektorých nevychádza len z ekonomickej nevyhnutnosti, ale aj z predchádzajúceho návyku na prácu v poľnohospodárstve a po generácie sa dodržujúcich a dedených tradícií. Napriek tomu, že sa pestovanie „neoplatí“ z finančného hľadiska, pre ľudí práca v záhrade predstavuje dôležitú súčasť života. Niektoré vidiecke domácnosti produkujú potraviny iba v rámci relaxu.

Napríklad v ostatnej dobe sa ukazuje že špecifické samozásobiteľské aktivity – domáce zakáľačky – sú opäť v kurze. Objavili sa malí chovatelia, ktorí ponúkajú ľuďom hotové polovice prasiat. Už to nie je tradičné samozásobiteľstvo, skôr snaha zabaviť sa pri zabíjačke s rodinou, priateľmi a pochutiť si pritom na kedysi samozrejmých zabíjačkových výrobkoch. Zabíjačka na slovenskom vidieku nevymrela, len nadobudla novú podobu, primeranú rýchlo sa meniacemu štýlu, tempu a rytmu života. Nielen dedinčania, ale aj ľudia z panelákov si objednávajú polovičky prasiat a doma si potom robia klasické zabíjačkové výrobky. Najnovšie začali zabíjačky organizovať starostovia obcí. Ľuďom nejde len o mäso, chýba im atmosféra, ktorú prinášala zabíjačka. Český biológ a filozof Komárek vidí v tradícii vidieckych zakáľačiek poslednú vývojovú fázu „totemické hostiny“.

Istý typ samozásobiteľstva je spojený i s tzv. druhým bývaním. Vývoj najmä po druhej svetovej vojne viedol k tomu, že na Slovensku značná časť mestskej populácie vlastní chatu nebo chalupu na vidieku. Určitá časť mestskej populácie tu nachádza životnú realizáciu a čiastočne i možnosti samozásobenia (predovšetkým rastlinnými komoditami).

Produkcia domácich potravín, práce a hodnoty vytvárané na vlastnej pôde sú dôležitým vyjadrením vidieckej identity. Pôvodný samozásobiteľsky potenciál vidieka typický pre koniec 20. storočia sa transformuje a mení, tento fenomén stále prežíva a jeho aktivity sa  reštrukturalizujú do iných kvalitatívnych foriem, rovín a proporcií.

Samozásobiteľské  aktivity a malé farmy (fyzické osoby registrované
a neregistrované) v medzicenzovom období 2010 a 2013

 

Po roku 1989 sa na vidieku už stabilizovali značne diferencované skupiny fyzických osôb  hospodáriacich na pôde. Vykryštalizovali sa do dvoch hlavných typových štruktúr,  a to na farmy registrovaných fyzických osôb a farmy neregistrovaných fyzických osôb (domácnosti). Farmy registrovaných fyzických osôb v roku 2013 obhospodarovali 310 168,8 ha poľnohospodárskej pôdy., pracovalo tu 12 187 osôb a obhospodarovali 16,3 % z celkovej výmery všetkých fariem. Farmy neregistrovaných fyzických osôb v sledovanom roku obhospodarovali  58 703,13 ha poľnohospodárskej pôdy, pracovalo tu 28 187 osôb a obhospodarovali 3,1 % z celkovej výmery všetkých fariem. Ide o veľmi širokú podnikateľskú štruktúru (zahrňujúcu samozásobiteľské a polosamozásobiteľské farmy), ktorá sa v najbližšej budúcnosti bude ďalej vnútorne reštrukturalizovať a transformovať. Z hľadiska trhovej produkcie je najvýznamnejšia prvá skupina fariem registrovaných fyzických osôb. Najčastejšie ide o skupinu samostatne hospodáriacich roľníkov s ďalšími doplnkovými príjmami, ale v niektorých prípadoch ide i o silné podnikateľské subjekty.

Pri komparácii fariem fyzických registrovaných a neregistrovaných osôb zo štrukturálnych zisťovaní fariem z rokov 2010 a 2013 sa zistilo, že za sledované obdobie došlo k zníženiu výmery obhospodarovanej pôdy u registrovaných fyzických osôb (o vyše 6,2 tis. ha). Opačný trend sa prejavil u neregistrovaných fyzických osôb – domácností, kde došlo k zvýšeniu výmery obhospodarovanej pôdy o 8,7 tis. ha. Pri znížení absolútneho počtu (takmer o 5 %) neregistrovaných fyzických osôb (domácnosti) sa ich výmera zvýšila takmer o jednu pätinu. To naznačuje, že malé samozásobiteľské farmy sú stále živé a dochádza u nich k  vnútornej reštrukturalizácii.

Využitie pôdy
 

Z hľadiska využitia pôdy u neregistrovaných fyzických osôb (domácností) došlo v medzicenzovom období k výraznému zvýšeniu plôch obilovín, kukurice, olejnín (repka, slnečnica), krmovín na ornej pôde, zeleniny, vinohradov, ale i trvalých trávnych porastov. Sú tu zjavné dve tendencie. Jedna smerujúca k intenzifikácii (najmä u obilovín, olejnín, krmovín, atd.). Druhá tendencia, naopak, naznačuje trend skôr k extenzifikácii prevodom intenzívnych plôch na trvalé trávne porasty. Naopak u registrovaných fyzických osôb z hľadiska využitia pôdy sa výraznejšie zvýšili len plochy pšenice, kukurice a mierne vinohradov a lesných pozemkov. U zvyšných plôch došlo u registrovaných osôb k zníženiu výmery. Z pohľadu proporcií využitia pôdy v rámci súboru fyzických osôb sa ukázalo, že domácnosti v roku 2013 využívali necelú pätinu (18,9 %) pôdy registrovaných osôb (v roku 2010 to bolo 15,8 %). Keď porovnáme vývoj plošných proporcií jednotlivých rastlinných komodít medzi domácnosťami a registrovanými fyzickými osobami za roky 2010 a 2013, bolo zjavné mierne proporčné zbližovanie vyžívania pôdy. Relatívne značná rastová akcelerácia sa prejavila u obilovín a najmä u kŕmnych okopanín, ktoré u domácností tvorili v roku 2013 už 93 % z plôch rovnakej komodity registrovaných fyzických osôb, tzn. že boli takmer rovnaké.

Živočíšna výroba
 

V rámci živočíšnej produkcie sa u registrovaných fyzických osôb za sledované obdobie zvýšil počet hovädzieho dobytka, prasníc, kôz, koňov, atď. Naopak u fyzických osôb neregistrovaných (domácností) došlo k plošnému zvýšeniu počtu zvierat vo všetkých kategóriách, čo naznačuje, že domácnosti i keď v malom, ale predsa len navyšujú svoje aktivity v živočíšnej produkcii. Z uvedeného vyplýva, že domácnosti v medzicenzovom období zvýšili nielen objem rastlinnej, ale aj živočíšnej produkcie. U fyzických osôb registrovaných sa taká akcelerácia nárastu neprejavila. Musíme však objektívne dodať, že u domácností ide o nárasty z výrazne nižšieho porovnávacieho základu ako u registrovaných osôb, ale to neznižuje význam a relevanciu rastového trajektória domácností. Argument podporujúci nárast samozásobiteľských aktivít, ukazuje proporčné zbližovanie počtu zvierat medzi týmito kategóriami fyzických osôb prostredníctvom nárastu živočíšnej výroby u domácností. Napríklad počet dojníc, ošípaných, bol v domácnostiach v roku 2013 už vyšší ako u fyzických osôb registrovaných.

Pracovné sily
 

V roku 2010 pracovalo na 6 008 farmách registrovaných fyzických osôb 13 319 osôb, v roku 2013 na 5 389 farmách pracovalo 12 187 osôb t. j. o 8,5 % menej ako v roku 2010. V podstate sa ukázalo, že i keď došlo k poklesu počtu týchto fariem (i počtu pracujúcich osôb) počet pracujúcich na jednu farmu sa len mierne zvýšil a je relatívne stabilný. Z pohľadu zamestnanosti sa za uvedené obdobie znížil počet pracujúcich na farmách registrovaných fyzických osôb o 1 132 osôb. V roku 2013 tu pracovalo 3,93 pracovníkov na 100 ha pôdy. Tento údaj sa už značne približuje relatívnej zamestnanosti u právnických osôb (2,55) a naznačuje trend smerom k vyššej produktivite práce (resp. k trendu výraznejšieho znižovania nákladov práce). Celkovo platí, že za sledované obdobie došlo k vyrovnaniu relatívnej zamestnanosti u fariem reg. fyzických osôb a právnických osôb v produkčných oblastiach. V menej produkčných oblastiach sú medzi týmito dvomi právnymi formami ešte značné rozdiely. Napríklad relatívna zamestnanosť v Nitrianskom a Trnavskom kraji (na 100 ha poľnohospodárskej pôdy) bola u registrovaných fyzických osôb nižšia ako u právnických osôb. Trend znižovania nákladov práce bol u registrovaných fyzických osôb bol vyšší ako u právnických osôb.

Objem práce vyjadrovaný počtom pracovníkov je v poľnohospodárstve značne relatívny, pretože v obdobiach sezónneho zvýšenia práce tu vypomáha značný počet brigádnikov vrátane štatisticky nezachytenej černej práce resp. práce za naturálnu protislužbu.

Porovnanie uvedených cenzov naznačilo tendenciu smerujúci k extenzifikácii v menej produkčných poľnohospodárskych oblastiach (nárast počtu fariem fyzických osôb a stagnácia počtu pracovníkov na týchto farmách) a naopak trend smerujúci skôr k intenzifikácii v produkčných oblastiach (úbytok fariem fyzických osôb, nižšia segmentácia fariem právnických osôb a výrazný pokles absolútnej i relatívnej zamestnanosti).

Samozásobiteľské aktivity nezanikli
 

Na Slovensku je a bude zachovaná duálna podnikateľská štruktúra, ktorá je založená na koexistencii komerčných fariem kolektívneho vlastníctva (na princípe obchodných spoločnosti a poľnohospodárskych družstiev) a fariem fyzických osôb. Limitujúcim faktorom pre širší prienik rodinných fariem západoeurópskeho typu je sídelná konfigurácia slovenského vidieka. Na rozdiel od charakteristických rodinných fariem v EÚ-15 (farma, rodinné sídlo a hospodárske budovy obklopené obhospodarovanou výmerou) sa v posledných desaťročiach na slovenskom vidieku stabilizoval typ celistvých obci s minimálnymi resp. žiadnymi možnosťami dostavby podnikateľských priestorov (výnimkou sú maloparcelové ovocné či zeleninové záhrady). Doplnkovou formou hospodárenia na pôde zostanú malé samozásobiteľské farmy registrovaných a neregistrovaných fyzických osôb. Samozásobiteľské poľnohospodárstvo sa bude rozvíjať najmä podľa príjmovej situácie obyvateľstva a zmien životného štýlu. Bude sa zvyšovať aj záujem o pôdu na nekomerčné, resp. čiastočne komerčné využitie, vrátane v slovenských podmienkach nové formy ako napr. tzv. hobby farmy (pestovanie, chov a výroba netradičných produktov v malom) i rezidenčné, tzv. „druhé bývanie“.

Dostupné údaje a poznatky naznačujú, že rozsah (výmera obhospodarovanej pôdy) malých samozásobiteľských fariem sa stabilizoval na určitej hladine a v súčasnom období dochádza skôr k určitým vývojovým proporčným zmenám smerujúcich k reštrukturalizácii týchto aktivít. U tohto typu hospodárstiev v súčasnosti dochádza k istej saturácii a ich budúci vývoj nebude charakteristický výraznou a hromadnou expanziou. Súčasne je ale badateľná akcelerácia výrazne podnikateľsky orientovaných fariem registrovaných fyzických osôb a trend k vyhranenosti a profesionalizácii tejto skupiny individuálnych farmárov. Samozásobiteľské domácnosti nezanikli a nie sú „mŕtve“, ale predstavujú stále relatívne rozšírenú aktivitu vidieckeho obyvateľstva, ktorá reprezentuje istý vidiecky štýl života. Pôvodný značne priestorovo rozptýlený a celoplošný charakter samozásobiteľských aktivít sa pretransformoval do menšej priestorovej rozptýlenosti,  s vyššou ekonomickou efektívnosťou a vyprofilovanosťou  týchto aktivít. 

Priemer: 4.6 (10 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama