Veľký Trianon – veľká slovenská radosť.

Počet zobrazení: 6078

Dnes (4. júna 2017) som sa potuloval po Bratislave. Deň bol teplý a pekný. Najmenej do štvrtej popoludní. Netúlal som sa naverímboha. Moje kroky viedli k Hlavnej pošte na námestí SNP, k budove Filozofickej fakulty na Gondovej ulici, na Starý most a na Tyršovo nábrežie v Petržalke pred priečelie Divadla Aréna.

trianon_gondova.jpg












Budova Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Čo mali tieto miesta spoločné? Udalosť spred 97 rokov, ktorá položila základ slovenskosti dnešného dňa. V tento deň v roku 1920 Spojené mocnosti, ktoré zvíťazili v prvej svetovej vojne, podpísali mier s Maďarskom. Okrem toho, že Maďarsko získalo prvý raz v dejinách svoj národný štát (Uhorsko nebolo a nie je Maďarsko), tento dátum znamenal „zavedenie“ pojmu Slovensko na politické mapy sveta. 

Pre nás Slovákov je to jeden z najvýznamnejších historických míľnikov národnej a najmä štátnej existencie. Či sa to niekomu páči alebo nie – Česko-Slovensko  z októbra 1918 a po prijatí Ústavy v 1920 Československo – bol aj náš štát. Cestu k dnešnej slovenskej štátnosti kolíkovali z našej strany: Clevelandská dohoda v roku 1915, následne vstup Štefánika do parížskeho vedenia česko-slovenského odboja, 1. máj 1918 v Liptovskom Mikuláši, Martinská deklarácia z 30. októbra 1918, 29. august 1944 v Banskej Bystrici, Košický vládny program v roku 1945 a podpis federácie na Bratislavskom hrade 28. 10. 1968. Boli to všetko domáce aktívne slovenské kroky k súčasnosti.

Ale medzinárodnoprávny rámec slovenským snahám potvrdil práve 4. jún 1920. Tzv. Trianonská dohoda. Podpísaná v Grand Trianone, jednom z palácov Versailles. Ako napísal slovenský zástupca na mierových rokovaniach Štefan Osuský: „Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno ,Trianon‘  napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov popísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné.“

trianon_hlavna_posta_o.jpgtrianon_pamatna_tabula.jpg

A ako si pripomíname tento deň my, potomkovia a slovenskí národní dediči Trianonu? Pre odpoveď použijem cudzie ale zdomácnené slov – tristne. Médiá plné pochopenia k pohnutému osudu migrantov ako ľudí bez funkčného štátu, domova (ako sme boli my Slováci do roku 1918) si dnešný dátum nepovšimli. Ulice pulzovali v bežnom nedeľnom rytme. Bratislava sa hrdí až dvomi kovovými a kamennými pripomienkami na tento deň. Na budove Hlavnej pošty, obrázky hore, v centre mesta je pamätná tabuľa. Pokiaľ by ste si pri nej chceli uctiť „Deň trianonskej radosti“ venčekom, stužkou, máte smolu. Tabuľa je vysoko, záves na uctievanie neexistuje.  Akoby autori predpokladali, že to pietne miesto nebude.

Budova dnešnej Filozofickej fakulty ma Gondovej – od januára 1919 sídlo ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, prvý predchodca slovenskej vlády – tiež neprezradí svoju slávnu minulosť. A zatiaľ ani neprezrádza štátnické dielo Vavra Šrobára, prvého ministra Slovenska. V auguste uplynie 150 rokov od jeho narodenia. Dúfam, že v januári 1919, kedy Bratislava sa stala Bratislavou a našim hlavným mestom, s veľkou slávou odhalia na budove artefakt, ktorý to dá na známosť celému svetu, ale najmä Slovákom a Bratislavčanom.

Pri prechode Starým mostom si predstavujem pravidelnú pripomienku slávneho obsadenia Petržalky československými legionármi v auguste 1919. Posledný boj čs. légií!

trianon_pamatnik_3o.jpgtrianon_pamatnik_1o.jpg

Konečne sme na Tyršovom nábreží pri pomníku Trianonu odhalenom v roku 2010. Elegantný, štíhly, zanedbaný. Dnes v nedeľu 4. 6. 2017 o 10.30 hod obklopený smetnými kontajnermi. Azda patrí Trianon na smetisko dejín? Pre mňa a priateľov určite nie! Rodinnými silami očistíme špinu na texte, obopneme slovenskou trikolórou. Spomíname na minulosť, ktorá je v priamej nadväznosti na súčasnosť.

Naši južní susedia hovoria a píšu o Trianone ako o mierovom diktáte. Pre nich je to deň národnej súdržnosti. Vraj prišli o Veľké Maďarsko. Neprišli! Uhorsko nebolo Maďarsko.

Severná časť Uhorska je dnes Slovensko. Územný základ našej slovenskej štátnosti. Maďarské odmietanie Trianonu znamená odmietanie existencie Slovenska. Pre nás je 4. jún 1920 deň trianonskej radosti. Kiež by vyrástla čo najskôr úroda pamätníčkov, pamätníkov a najmä všeľudového osvojenia si „top“ dňa našej novodobej histórie.

trianon_pamatnik_4.jpg
Foto: Autor

SÚVISIACE:
"Nenávidíme ťa Slovensko!" skandovali maďarskí extrémisti pred slovenskou ambasádou

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984