Reklama

Vážna hudba a opera vo februári

Počet zobrazení: 1289

Dva z februárových koncertov Slovenskej filharmónie vykazovali (napriek rozdielnym skladateľom) isté spoločné znaky. Oba boli zamerané na sakrálnu hudbu a v oboch hral rozhodujúcu úlohu Slovenský filharmonický zbor.

Na mimoriadnom koncerte 16. februára odznela Malá slávnostná omša operného skladateľa Gioachina Rossiniho, známeho u nás predovšetkým ako autora geniálnej opernej buffy Barbier zo Sevilly. Na filharmonických koncertoch však občas zaznieva v Bratislave aj jeho Stabat Mater či Petite Messe solemnelle. Tú sme si mohli teraz znova vypočuť v pôvodnej verzii pre sólistov, zbor, dva klavíry a organ. Koncert dirigoval zbormajster SF Jozef Chabroň, klavírové party kvalitne zahrali Jana Nagy-Juhász a Tomáš Nemec a kratšie organové sólo Marek Štrbák. Skladateľ sa v diele viac snažil odpútať od svojho operného rukopisu, čo sa mu podarilo najmä v zborových pasážach. Výborné bolo spevácke kvarteto sólistov, predovšetkým sopranistka Mária Porubčinová, ktorá s profesionálnou istotou dokázala zvládnuť pasáže lyrické a umne krotiť svoj zvučný mladodramatický soprán. Veľmi dobre spieval aj basista Tomáš Šelc priam na vážkach narábajúci s dynamikou partu. Menší zástoj no kvalitnú úroveň mali aj mezzosopranistka Eva Garajová a tenorista Jozef Gráf.

Na koncerte 22. februára po výborne zahratých dvoch skladbách veľkých ruských skladateľov (Stravinského a Čajkovského) odznela Janáčková azda najpopulárnejšia skladba mimo jeho dodnes úspešných opier, totižto Glagolská omša. Skladateľ v nej potvrdil svoje rusofilstvo, ale tiež schopnosť preniesť svoj hudobný rukopis do sfér sakrálnej hudby. Výborný výkon opäť podal Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň), zo štyroch vokalistov skladateľ dal väčší priestor len sopránu Evy Hornyákovej a českému tenoristovi Jaroslavovi Březinovi. Ten síce nenadchol vokálnou estetikou, no náročný part vyspieval poctivo. Málo príležitosti ukázať svoje kvality mali basista Jozef Benci a mezzosopranistka Michaela Šebestová. Dirigent Petr Altrichter s temperamentným gestom dobre ovládal orchester, ktorý sa zaskvel aj v symfonických číslach. Dramaturgickým objavom bolo uvedenie Stravinského Pohrebného spevu, ktorý skomponoval pri príležitosti pohrebu svojho učiteľa Nikolaja Rimského Korzakova.

hoffmannky1.jpg

V  Opere Štátneho divadla v Košiciach si takmer po šesťdesiatich rokoch dramaturgia spomenula na jedinú operu Jacquesa Offenbacha Hoffmannove rozprávky. V širších kultúrnych vrstvách dielo spopularizovala pôsobivá barcarolla so sopránovým a mezzosopránovým spevom, ale tiež efektná koloratúrna ária Olympie. Najťažší part má však titulná postava básnika a pijana Hoffmanna, do ktorého úlohy sa divadlu nepodarilo nájsť adekvátneho predstaviteľa. S istou toleranciou možno prijať výkon poľského tenoristu Tomasza Kuka, no jeho český alternant Tomáš Černý na úlohu vôbec nestačil. Inscenátori si tiež nezvolili najšťastnejšiu verziu diela (opera sa hrá takmer v každom divadle v inej verzii) a úlohu trojice Hoffmannových lások obsadili jedinou speváčkou. Toto riešenie sa v našich pomeroch neosvedčilo už v roku 1969 v Banskej Bystrici, kedy Olympiu, Giuliettu aj Antoniu spievala na prahu svojej potom závratnej umeleckej dráhy Edita Gruberová. V Košiciach sa s  vokálne i charakterovo troma rôznymi úlohami relatívne poctivo popasovala Michaela Várady, no alternujúca Nicola Proksch uspela výbornou koloratúrou len ako Olympia. K lepším výkonom treba pridať ešte skúseného Martina Lukáča v úlohe „diabla“, ale pochváliť možno aj jeho mladého alternanta Michala Onufera. Osobne ma najviac prekvapil pekný výkon Myroslavy Havryliuk v nohavicovej úlohe Hoffmannovho priateľa Nicklaussa. Hudobné naštudovanie dirigentom Marošom Potokárom malo skôr priemernú úroveň. Úplne však sklamal maďarský režisér Imre Halasi, ktorý sa zrejme lepšie cíti v operetnom žánri a ktorý nevedel nájsť správny kľúč k predlohe ponúkajúcej viacero interpretačných možností. Vzhľadom na ľúbivosť skladateľových melódií však inscenácia môže očakávať relatívne priaznivú reakciu košického publika.

Foto: www.sdke.sk/sk/opera

Priemer: 2.3 (3 hlasy)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama