Reklama

Uhrovec v znamení celonárodných osláv Ľ. Štúra

Počet zobrazení: 2340

Do slnkom zaliateho Uhrovca prišli v sobotu 24. októbra tohto roku všetci, čo vládali, mohli a chceli si uctiť si pamiatku jedného z najväčších Slovákov, Ľudovíta Štúra (28. 10. 1815, Uhrovec – 12. 1. 1856, Modra). Celonárodnými oslavami, ktoré sa konali pri príležitosti 200. výročia narodenia nášho velikána, vyvrcholil na Slovensku Rok Ľudovíta Štúra. Štúrove slávnosti v Uhrovci sa konali pod záštitou predsedu slovenskej vlády. Roberta Fica a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku. Slávnosti pokračovali aj v nedeľu 25. októbra.

p1120909a_600x400.jpg

Obec Uhrovec a všetci kompetentní sa na oslavy výborne pripravili a návštevníkom ponúkli pestrý a bohatý program, v ktorom si každý mohol prísť na svoje. A  ako sobotňajší deň postupoval, účastníkov očividne pribúdalo. Odhady v masovokomunikačných prostriedkoch uvádzali, že Štúrove slávnosti navštívilo niekoľko tisíc návštevníkov. Neviem potvrdiť, ani vyvrátiť. Pravdou však je, že som sa na začiatku hlavnej časti programu nedokázala pre dav spoluúčastníkov pretlačiť ani do vzdialenosti desať metrov od Štúrovho pomníka, a pritom sa nepočítam k najmenším ani celkom utiahnutým osobám.

Ale oficiálny program osláv zahŕňal aj iné aktivity. Hneď v sobotu ráno sa konal z obce Uhrovské Podhradie výstup na vrch Rokoš, na ktorom bola odhalená nová pamätná tabuľa Ľudovítovi Štúrovi, ktorý nepochybne na tento kopec niekoľkokrát vystúpil.

V samotnom Uhrovci spríjemňovala predpoludňajšie sobotné chvíľky mladá a šarmantná speváčka a harmonikárka Vlasta Mudriková. Samotná, len so svojím nástrojom a ľudovými piesňami, dokázala v ono trocha mrazivé ráno rozohriať neustále sa trúsiacich návštevníkov.

Po vystúpení Vlasty Mudrikovej Matica slovenská v zastúpení predsedu Mariána Tkáča a riaditeľa Pamätníka národnej kultúry Slovenskej národnej knižnice Petra Cabadaja rozdala ocenenia za najlepšiu esej k osobnosti Ľ. Štúra. Potešiteľné bolo, že ocenení boli najmä mladí ľudia.

p1120889_600x400.jpg

Vďaka historickému sprievodu sme ešte pred obedom rýchle vhupli do Štúrových čias. V sprievode, do ktorého sa zapojila vari dobrá polovica Uhrovca, defilovali zástupcovia všetkých vrstiev doby, v ktorej Štúr žil. V sprievode si vykračoval aj samotný Ľudovít s malým náznakom družiny, aspoň tak sa dalo predpokladať podľa bradatého mládenca-študenta. V bohatom sprievode nechýbali ani prekrásne exempláre koní ako hlavného  dopravného prostriedku danej doby.

Najviac návštevníkov štúrovských osláv prišlo, prirodzene, na hlavnú, oficiálnu časť, ktorá začala o 14. hodine popoludní. Magnetom nepochybne bola prítomnosť najvyšších predstaviteľov štátu: prezidenta Andreja Kisku a bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča, predsedu NR SR Petra Pellegrinyho, predsedu slovenskej vlády Roberta Fica, ministra kultúry Marka Maďariča a ďalších predstaviteľov vlády a verejného života. Vládni činitelia položili pred pomník nášho národovca na Námestí Ľudovíta Štúra prekrásne vence, ktoré na dĺžku zasahovali až do blízkej cesty. Krásne a na vysokej úrovni boli aj prejavy našich predstaviteľov verejného života. Vari najvyššiu úroveň mala reč predsedu vlády Roberta Fica. Bez kúska papiera či akejkoľvek pomôcky na čítanie predniesol približne 15 minútový prejav, vecný, plný faktov, ale aj citácii z diel Štúra s poukázaním na uplatnenie myšlienok nášho buditeľa na súčasnosť, ba aj do budúcnosti. Počas prejavu našich predstaviteľov som stála v tesnej blízkosti predstaviteľa strany Sieť Radovana Procházku. Verte či nie, pán Procházka si pozorne vypočul prejav premiéra až do konca a po skončení aj zatlieskal (mimochodom, ako veľa ďalších). V oficiálnej časti programu boli dva rušivé momenty, alebo vlastne len jeden. V každom prípade, rušili. Ale pravdaže, zakaždým, len niekoho. Prvým boli občasné a ťažko zrozumiteľné, výkriky nejakého podguráženého účastníka osláv, bolo ťažké identifikovať, odkiaľ vychádzali. Tie rušili azda len načúvajúcich občanov. Očividne vôbec nie prítomných členov ochranných stráží, vojakov a rôznych poriadkových služieb. Tie strážili predovšetkým nás, pokojných prítomných. Človek si tu pokojne mohol pripadať ako v známom filme Osobný strážca.

p1120928_600x400.jpg

Oveľa viac bdelé oko zákona a poriadku rozrušili dva skromné transparenty, ktoré účastníci rozvinuli počas príhovorov našich predstaviteľov pred pomníkom Ľudovíta Štúra. Na jednom z dvoch lepenkových transparentov stálo: Ľudovít Velislav Štúr, sme hrdí na teba. Čo bolo napísané na druhom, tiež asi meter dlhom transparente, som nevidela, lebo ten bol viac otočený k tribúne a mimo môjho dohľadu, predpokladám, že myšlienka podobného charakteru. Tieto dva skromné prejavy pospolitého ľudu natoľko rozrušili prítomné poriadkové služby, že si v priebehu troch minút prekliesnili cestu davom a nielen že zrušili transparenty, ale aj samotných ich nositeľov, ktorí ich museli nasledovať. Natláča sa otázka: komuže už len chceli a mohli dané heslá a ľudia ublížiť? A čo by na tento malý incident a prejav ľudu povedal samotný Ľudovít Velislav, ktorý slovenský národ viackrát vyzýval, aby sa prebudil z nedvižnosti a mal sa k činom?

Súčasťou osláv v Uhrovci bola aj návšteva Rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Rodný dom si prezreli najskôr predstavitelia verejného života a potom ostatní prítomní. Bolo nesmierne milé, že pred vstupom do domu Ľ. Štúra a A. Dubčeka nás vítala naozajstná, živá Adela Ostrolúcka. Dvojníčka Štúrovej lásky, mladá, šikovná dievčina z mäsa a kostí, si podľa jediného dochovaného portrétu sama ušila dobové šaty, v ktorých bola historická Adela vyobrazená. Šaty si bude možné v krátkom čase prezrieť v Trenčianskom múzeu, pravda, už bez našej Adely.

p1120909_600x400.jpg

Rodný dom našich velikánov je od roku 1965, kedy tu bola otvorená prvá expozícia,  národnou kultúrnou pamiatkou. Štúr sa tu narodil v roku 1815 a Alexander Dubček (1921 – 1992) o 106 rokov neskôr. Expozície múzea pozostávajú z niekoľkých častí. Prvá sa zameriava na rodinu a mladosť Ľudovíta Štúra, predstavuje jeho mladé roky v rodisku, a rozširuje záber i na rodičov, súrodencov a Štúrovu veľkú lásku Adelu Ostrolúcku. Izba, ktorú pravdepodobne obývali Štúrovi rodičia Samuel a Anna, je zariadená v duchu vtedajších čias. Zvyšné dve izby (bývalá škola a izba Ľudovíta a jeho štyroch súrodencov) je zaplnená fotkami, kresbami, básňami a dokumentmi viažucimi sa k Štúrovi i štúrovcom ako takým. Tretia časť expozície je pamätná izba Alexandra Dubčeka a zachytáva významné medzníky jeho života. Alexander Dubček sa v tomto dome narodil v podstate náhodou: jeho rodičom v Uhrovci po návrate z Ameriky práve v tomto dome poskytli dočasné útočisko.  

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka je malebnou stavbou z 18. storočia s tradičnými okenicami, drevenou strechou i plotom. Na čerstvo vybielenom rodnom dome našich najväčších Slovákov sú umiestnené plakety obom osobnostiam, ktoré tu uzreli svetlo sveta.

Neďaleko rodného domu Ľ. Štúra a A. Dubčeka sa nachádza opevnený Zayovský kaštieľ, ktorý je však v súčasnosti nesmierne zanedbaný a opustený a bolo by ho treba opraviť.

p1120930_600x400.jpg

p1120931_600x400.jpg

p1120936_600x400.jpg

p1120938_600x400.jpg

p1120941_600x400.jpg

p1120945_600x400.jpg

p1120949_600x400.jpg

p1120963_600x400.jpg

p1120964_600x400.jpg

p1120974_600x400.jpg

p1120990_600x400.jpg
Obecný úrad v Uhrovci.

p1120996_600x400.jpg
Opustený a zanedbaný Zayovský kaštieľ.

p1120997_600x400.jpg

p1120999_600x400.jpg

Priemer: 4.4 (13 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama