Reklama
Reklama

Trumpov prvý prejav o stave únie

Počet zobrazení: 1632

K rituálom politiky USA patrí už od roku 1790 každoročný prejav prezidenta o stave únie na spoločnej schôdzi snemovní Kongresu – Senátu a Snemovne reprezentantov. Každý „začínajúci“ prezident od roku 1981 vystupuje na takejto schôdzi síce už vo februári krátko po inaugurácii, ktorá je 20. januára. Tento prejav má však skôr výhľadový charakter.

Terajší prezident sa na to podujal až tento rok. Hoci ide o rutinnú udalosť, očakávala sa s väčším záujmom ako bežne. Vystúpenie z 30. Januára t. r. sa vnímalo v súvislosti s jeho ročným pôsobením, ktoré kontroverzne hodnotia doma i vo svete.

Spomenieme dve udalosti, ktoré predchádzali vystúpeniu v Kongrese a ukazovali na ambície a potenciál Trumpovej administratívy. Prvou bolo zverejnenie pomerne agresívnych predstáv o spôsoboch riešenia bezpečnostných problémov v Stratégii národnej bezpečnosti (18. december) a Národnej obrannej stratégii (19. január). Už po vystúpení v Kongrese bola zverejnená 2. februára aj nová jadrová doktrína. Druhou udalosťou bolo, že už devätnásty raz došlo k špecialite politiky USA – dočasnému zastaveniu financovania štátnej správy, mediálno-politicky označovanému ako (government) shutdown. Republikáni však rýchlo dosiahli dohodu s demokratmi a stav trval len od 20. do 22. januára.

donald_trump.jpg
Ilustračné foto: dvids/public domain

Nový americký prezident by nebol svojráznym politickým samorastom, keby sa nesnažil aj túto povinnú jazdu vo funkcii využiť svojím spôsobom. Prejav dlhý 80 minút (podľa niektorých zdrojov tretí najdlhší v histórii) bol optimistický, plný pátosu a národnej hrdosti.

V popredí pozornosti boli ekonomická a bezpečnostná oblasť. Obe sa prezentovali smerom do vnútra USA i do sveta, pritom prevládala domáca agenda. D. Trump hodnotil svoj prvý rok vo funkcii ako veľmi úspešný. Zdôraznil, že nebol lepší čas žiť americký sen, lebo vláda buduje Spojené štáty ako bezpečnú, silnú a hrdú krajinu. Pri oživovaní sily Ameriky (hoci sa mediálno-politicky automaticky „rešpektuje“ zaužívané stotožnenie USA s Amerikou, nejde o formálnu chybu, ale o prejav velikášstva i neúcty k ďalším 21 štátom na americkom kontinente) a jej viery v seba sa obnovuje aj pozícia Spojených štátov v zahraničí.

Vďaka hospodárskym úspechom vládnej politiky sa vraj skončili časy ekonomickej kapitulácie. V budúcnosti majú byť vo svetovom obchode spravodlivé vzťahy – zrejme však len podľa princípu, čo je dobré pre USA, musí byť dobré aj pre ostatných... D. Trump chce od Kongresu, aby prijal zákon, ktorý zabezpečí, že pomoc Spojených štátov pôjde len ich „priateľom“. Podľa niektorých prieskumov popularita D. Trumpa po prejave v Kongrese začala stúpať.

Nezvyklý bol mierny tón prejavu. D. Trump síce vychvaľoval svoju politiku, ale zdržal sa príliš expresívnych či až hanlivých výrazov. Vyzýval aj na spoluprácu s demokratmi, aby sa ochránili občania USA akéhokoľvek pôvodu, farby a vyznania. Pri riešení otázok migrácie chce presadzovať postup, ktorý sa nebude opierať o silu.

Zahraničnopolitická časť prejavu však rinčala zbraňami, volaním po potrebe posilňovať vojenský potenciál USA a zvyšovať vojenské výdavky. Niektoré komentáre ocenili, že hoci kritizoval Čínu a Rusko, formálne ich označil za súperov, nie nepriateľov. Zaradil ich však do jedného klbka problémov s ďalšími nebezpečnými aktérmi, ktoré vytvárajú výzvy pre záujmy, hodnoty a ekonomiku Spojených štátov. Najviac kritizoval severnú Kóreu ako jadrovú hrozbu pre USA a ich spojencov a aj Irán, keď dohodu o jadrovom programe s ním označil za príšernú. Poukázal na prijatie sankcií proti vládam vo Venezuele a na Kube. Obhajoval prenesenie veľvyslanectva v Izraeli do Jeruzalemu.

Ústredným problémom bezpečnostnej politiky USA je už roky boj s terorizmom. D. Trump zdôraznil úspechy v boji proti Islamskému štátu v Iraku a Sýrii. V rámci boja s terorizmom bude pokračovať fungovanie medzinárodnoprávne pochybnej väznice na Guantáname, ktorú B. Obama chcel zrušiť.  

V čase prejavu v Kongrese sa začala roztáčať najväčšia aféra tajných služieb USA od čias Watergatu. Spustilo ju odtajnenie krátkej štvorstranovej správy šéfa Výboru pre spravodajstvo Snemovne reprezentantov republikána D. Nunesa, ktorej predmetom je zneužívanie zákona o zahraničnom spravodajskom sledovaní na ministerstve spravodlivosti a v FBI. Kauza má potenciál zmeniť politickú scénu USA, lebo D. Trumpovi umožňuje prejsť do ofenzívy proti časti svojich domácich kritikov najmä rusofóbneho zamerania.

Napriek peripetiám, s ktorými sa prezident stretáva, drží sa svojej línie, aj keď nie vždy je priehľadná a vypočítateľná. Bez toho, aby sme ho pozitívne či negatívne hodnotili, uvedieme, že pri vykonávaní funkcie prezidenta je zrejme vo svojom živle a vkladá sa do nej s plnou vervou – využíva pri tom aj prvky politickej šou. Útoky na svoju osobu odráža bez problémov, hoci pri obrane siaha aj k neštandardným (hulvátskym) spôsobom.

Slovami i činmi chce D. Trump vyvolať zdanie šťuky v stojatých vodách politiky Spojených štátov i sveta. Otázka je, čo a ako bude tento dravec loviť. Nevyzerá to tak, že by chcel zmeniť existujúci globálny systém, na čo ani nemá síl. Môže síce urobiť veľa, ale usiluje sa iba o zmenu elít, ktoré majú dominovať vo finančno-právno-informačnej korporátnej diktatúre Západu. A zlo, o ktorom stále hovorí, nakoniec dopadne, ako vždy, len a len na obete tohto systému.


Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 5 – 6/2018

Priemer: 4.7 (12 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama