Reklama

Trh práce a poľnohospodárska populácia

Počet zobrazení: 2218

Rok 2016 priniesol premietnutie hospodárskeho oživenia i na trh práce. Vývoj súhrnných ukazovateľov slovenského trhu práce je pozitívny a tento trend má podľa prognóz Národnej banky Slovenska pokračovať aj v roku 2017. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v decembri 2016 hodnotu 8,76 percenta. Za celý rok 2016 dosiahla evidovaná nezamestnanosť v priemere 9,48 percenta, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje pokles o 2,02 percentuálneho bodu. Vďaka dynamickému rastu zamestnanosti sa v roku 2016 podarilo v slovenskej ekonomike zamestnať rekordný počet ľudí od roku 1994. 

Ak sa udrží súčasný trend, v roku 2017 by sa mohla dosiahnuť historicky najnižšia miera nezamestnanosti. Nezamestnanosť by mala podľa odhadov klesnúť na hranicu 8,5 percenta. Na porovnanie, v predkrízovom roku 2008 bola miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 8,7 percenta. (V najlepších rokoch sa nezamestnanosť na Slovensku pohybovala na úrovni 7,5 – 8 %). Stlačiť nezamestnanosť ešte nižšie bude však pri súčasnej štruktúre nezamestnaných veľmi ťažké.

Počet evidovaných nezamestnaných z pôdohospodárstva
 

V roku 1993 bolo v evidencii úradov práce 37 799 uchádzačov o zamestnanie z pôdohospodárstva, čo predstavovalo 20,1 % z celkového počtu odvetvovo identifikovaných uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že každý piaty evidovaný nezamestnaný prišiel do evidencie nezamestnaných z pôdohospodárstva. Tento počet sa každoročne znižoval a v roku 2016 (stav k 31. 12.) bolo z tohto rezortu len 4 526 osôb, čo činilo 3,9 % z celkového počtu odvetvovo identifikovaných uchádzačov o zamestnanie. V roku 2016 už len každý 25. nezamestnaný pochádzal z pôdohospodárstva. V evidencii úradov práce prevládali osoby, ktoré boli bezprostredne pred evidenciou bez zamestnania (tvorili 58 % z celkového stavu nezamestnaných osôb). V tejto skupine, samozrejme, prevládali absolvent škôl.

Dlhodobo najvyššie absolútne počty uchádzačov o zamestnanie z pôdohospodárstva sa objavujú vo veľkých (poľnohospodársky produkčných) okresoch južného a juhovýchodného Slovenska (Nové Zámky, Levice, Komárno, Rimavská Sobota, Trebišov, Veľký Krtíš, Michalovce, atď.).

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) sa v roku 2016 (stav k 31. 12. 2016) znížil počet uchádzačov o zamestnanie z pôdohospodárstva medziročne o 1 264 osôb na 4 526 osôb. Podiel z celkového počtu odvetvovo identifikovaných uchádzačov o zamestnanie tak činil len 3,9 %, čo znamenalo medziročný pokles o 0,4 p. b. Pôdohospodárstvo však stále bolo v roku 2016 šiestym odvetvím s najvyšším stavom uchádzačov o zamestnanie v evidencii úradov práce. Taktiež platí, že tieto osoby (vzhľadom na svoje štrukturálne charakteristiky) sú z hľadiska reintegrácie do trhu práce problémovou sociálnou skupinou.

Podľa niektorých prognóz vzhľadom na špecifický charakter práce v tomto sektore a vysoké zastúpenie osôb s nižším vzdelaním bude najvyššia potreba nahrádzania odchádzajúcich pracovníkov práve v týchto vzdelanostných kategóriách. Pritom ale zároveň v týchto kategóriách aj najvyšší podiel pracovných miest zanikne.

Podľa uvedených prognóz sa predpokladá v poľnohospodárstve stále vysoké zastúpenie nízko kvalifikovaných osôb. Tento scenár je však diskutabilný, pretože tento sektor v rámci modernizácie výroby a zvyšovania technologickej vybavenosti a inovácií si v ostatných rokoch zlepšuje svoju kvalifikačnú a vzdelanostnú štruktúru. Podiely vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov a nekvalifikovaných boli v roku 2015 približne rovnaké. V roku 2015 činil podiel pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním 9,2 %, a podiel pracovníkov so základným vzdelaním 8,3 %. Pre porovnanie v roku 2000 bol podiel vysokoškolákov len 3,7 %  pracovníkov a pracovníci so základným vzdelaním činili 19,8 %.

Nároky na kvalifikáciu a kvalitu pracovných síl v poľnohospodárstve sa zvyšujú najmä v súvislosti s technickým a technologickým rozvojom. Vzdelanostná úroveň pracujúcich v sektore poľnohospodárstva sa jednoznačne zlepšuje. Preto tvrdenie o stále vysokom zastúpení osôb s nižším vzdelaním v poľnohospodárstve je značne „nadhodnotené“(i keď pripúšťame, že tento rezort istý počet týchto osôb môže stále zamestnávať).

Prítoky do evidencie nezamestnaných z pôdohospodárstva
 

V roku 2016 pribudlo do evidencie nezamestnanosti z pôdohospodárstva (prítok) 2 864 osôb (ide o historicky najnižší hodnotu od roku 1999), čo predstavovalo len polovicu z roku 2011 a deväťkrát menej ako v roku 2001. Prítok (t. j. súčet denných počtov osôb vstupujúcich do evidencií úradov práce v priebehu sledovaného roka) týchto osôb do evidencie nezamestnaných sa postupne znižuje a je už relatívne slabý. V posledných rokoch sa znižuje prítok odvetvovo identifikovaných a zvyšuje sa prítok „nezistených“ uchádzačov o zamestnanie a tých, ktorí boli „bezprostredne pred evidenciou bez zamestnania“ (predovšetkým absolventov). Znížený prítok je spôsobený tým, že ekonomike sa darí generovať pracovné miesta v takej miere, že počet zamestnaných na trhu práce prevyšuje počet nových nezamestnaných (po strate zamestnania) a ďalším faktorom malého prítoku do evidencie úradov práce je (vzhľadom na aktuálny demografický stav) odchod dotknutých zamestnancov z pôdohospodárstva do dôchodku.

Za obdobie 1999 – 2016 sa zaevidovalo na úradoch práce z pôdohospodárstva 253 349 osôb. Tieto osoby sa do evidencie úradov práce dostávali opakovane, tzn., že sa v evidencii úradov práce objavovali viackrát. Uchádzači o zamestnanie pochádzajúci z tohto odvetví vykazovali jednu z najvyšších „obrátkovostí“, tzn., že v evidencii úradov práce „cirkulovali“ medzi krátkodobou pracovnou pozíciou a nezamestnanosťou častejšie. V tejto opakovanej evidencii úradov práce začiatkom  90. rokov minulého storočia najviac „rotovali“ pracovníci z pôdohospodárstva. Koncom 90. rokov sa tento trend začal výraznejšie presadzovať i u pracovníkov zo stavebníctva.

V ostatných rokoch sa rotácia medzi nezamestnanosťou a krátkodobou prácou znižovala najmä pre zavedenie odvodových povinností pre fyzické osoby, ktoré majú so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Okruh ľudí ohrozených neistotami trhu práce a nezamestnanosti sa postupne zvyšoval. Od 90. rokov minulého storočia bol prejavom zmien na trhu práce vysoký podiel dlhodobej a opakovanej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti. (Napríklad od vzniku úradov práce do 31.12. 2003 bolo v Slovenskej republike zaregistrovaných 2 234 871 osôb, z toho 898 tis. osôb (t. j. 40,2 %) len jedenkrát, 560,4 tis. (t. j. 25,1 %) sa objavilo v evidencii nezamestnaných dvakrát, 336,7 tis. osôb (t. j. 15,1 %) trikrát, atď. Nadpolovičná väčšina (59,8 %) všetkých zaregistrovaných osôb sa objavila v evidencii úradov práce viackrát. Napríklad päťkrát a viac bolo zaevidovaných 246,5 tis. osôb (t. j. 11 % z 2,2 mil. zaregistrovaných). To znamená, že od roku 1990 do roku 2003 každá deviata zaregistrovaná osoba na úrade práce bola zaevidovaná 5x a viac).

Kumulácia prítokov nezamestnaných z pôdohospodárstva bola časovo periodizovaná. Pravidelne každý rok sa začínali zvyšovať v októbri, kulminovali v novembri, resp. v decembri a doznievali ešte v januári (ide o osoby, ktorým končil pracovný pomer k 31.12 a v evidencii sa objavili až v januári).

Hlavným problémom, na ktorý sa v súčasnosti koncentruje pozornosť, je premena hospodárskeho rastu na pracovné miesta. Nedostatočné využívanie pracovnej sily znižuje rastový potenciál krajiny a dlhé obdobia nezamestnanosti erodujú ľudský kapitál. Podstatnou otázkou však je, či zamestnanci, ktorí stratili svoje zamestnanie, budú mať kvalifikáciu, ktorú budú vyžadovať novo vytvorené miesta (nové technológie majú často na pracovnú silu celkom nové požiadavky). Často sa zdôrazňuje i riziko, že nízka mzdová úroveň poľnohospodárstva nevyvoláva tlak na substitúciu pracovnej sily výkonnými technológiami a technikou.

Sezónnosť, rozdrobovanie pracovného pomeru
 

Sezónne výkyvy v potrebe práce rozdrobujú pracovné pomery na krátkodobé úväzky a brigádnické práce, ktoré sa v niektorých prípadoch v podnikovom výkazníctve vôbec neprejavujú, alebo sa zohľadňujú v položke „služby pre poľnohospodárstvo – zmluvné práce pre poľnohospodárstvo“ a nepremietajú sa do pracovných nákladov. Výskyt sezónnej pracovnej sily sa v poľnohospodárstve rok od roka zvyšoval. Ale od roku 2013 sa krátkodobé pracovné pomery prostredníctvom dohôd o pracovnej činnosti podstatne znížili. Dôvodom tohto poklesu (medziročný pokles v roku 2013 činil 6 528 dohôd) bola skutočnosť, že z týchto dohôd sa začali platiť odvody do sociálnych fondov a cena sezónnej práce sa pre zamestnávateľov podstatne zvýšila. U veľkých zamestnávateľov (zameraných napr. na ovocinárstvo, resp. špeciálnu rastlinnú výrobu) sa objavil trend riešenia sezónnej práce prostredníctvom personálnych agentúr. Individuálnych brigádnikov tak vytlačili agentúry dočasného zamestnávania resp. neevidované práce za naturálnu protislužbu. To potvrdzuje i skutočnosť, že služby pre poľnohospodárstvo – zmluvné práce v bežných cenách výrobcov pre poľnohospodárstvo sa od roku 2009 do roku 2015 zvýšili o 97 %, t. j. takmer dvojnásobne.  

Vývoj nezamestnanosti bol za posledné roky ovplyvnený stabilným hospodárskym rastom, ktorý generoval nové pracovné miesta a tlakom prírastku obyvateľov v produktívnom veku. V posledných rokoch sa znižuje prítok odvetvovo identifikovaných a zvyšuje sa prítok „nezistených“ uchádzačov o zamestnanie a tých, ktorí boli „bezprostredne pred evidenciou bez zamestnania“ (predovšetkým absolventov).

V poľnohospodárstve dochádza k zamestnávaniu pracovníkov na krátkodobé pracovné pomery. V niektorých odvetviach to vyplýva z objektívneho predpokladu nerovnomernej potreby práce v určitých časových obdobiach roka (napr. v poľnohospodárstve, lesníctve, stavebníctve, v niektorých segmentoch spracovateľského priemyslu a služieb a pod.) Týmto podniky znižujú pracovné náklady a extenzívnym spôsobom zvyšujú produktivitu práce. Faktor práce je v poľnohospodárstve popri pôde a kapitáli najdôležitejším výrobným faktorom a tlaky na znižovanie nákladov práce sú stále výraznejšie. V tomto odvetví sa začína vyskytovať riešenie sezónnej práce nákupom pracovnej sily prostredníctvom tzv. „personálnych agentúr“. Objem práce vyjadrovaný počtom pracovníkov je často v poľnohospodárstve značne podhodnotený, pretože sezónne výkyvy v potrebe práce, ktoré rozdrobujú pracovné pomery na krátkodobé úväzky a brigádnické práce, sa do súhrnných pracovných nákladov nedostávajú.

Priemer: 3.8 (8 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama