Tak ako sa vlastne máme?

Počet zobrazení: 7499

snp_dnes.jpgMáme sa teraz lepšie ako v minulom režime? Rádio Jerevan odpovedá:
   „Áno, samozrejme! Ale nedbali by sme, keby sme sa mali zase dobre.“
   Blíži sa výročie pádu režimu reálneho socializmu a poslanec Ľuboš Blaha sa na svojej stene na FB pýta svojich priateľov, ako to vidia oni: máme sa lepšie alebo horšie?
   Ako sa dá odpovedať? Štatisticky? Pocitovo? Ideologicky? A kto má na túto otázku odpovedať? Ľudia do 24 rokov? S čím budú porovnávať? So životnou skúsenosťou svojich rodičov? Kamarátov? Novinárov?
  Majú odpovedať moje kolegyne a kolegovia novinárky a novinári? Kde sú? Majú odpovedať učitelia z mojej vysokej školy?
   Majú odpovedať moji susedia z činžiaku, kde bývam?
   Majú odpovedať dôchodcovia?
   Majú odpovedať študenti?
  (Nedávno som bola na promóciách synovca. Jeho Magnificencia čítala prejav. Absolventom deklamovala, aké veľké možnosti sa im otvárajú. Pretože sme v EÚ a NATO. Študenti zatlieskali. Synovec sa bol vzápätí prihlásiť na úrade práce. Svojou pedagogickou špecializáciou nemá ani v blízkej budúcnosti možnosť uplatniť sa. Ani vo svojom rodnom meste, ani vo veľkomeste. Hranice sú otvorené, a tak pôjde robiť au pair. Vždy lepšie, ako potĺkať sa doma bez roboty a v dvadsiatich piatich rokoch ostať na krku rodičom. Nie je sám, väčšina z tých tlieskajúcich študentov z našej najstaršej univerzity sa chystala „von“).
   Majú odpovedať ženy a muži, zamestnaní v automobilových montovniach? Majú odpovedať ľudia z osád?
   Majú odpovedať poslanci parlamentu?
   Alebo reklamní agenti?
   Alebo finančné skupiny?
   A kedy sa ako máme?
   V čakárni u zubára?
   V čakárni pôrodnice?
   V kinosále?
   V „smutnej rannej električke (a ja v nej, a ja v nej, už ma vezú, už ma vezú ako v rakve sklenenej...“ – ako nám hovorí Miroslav Válek)?
   Nie, ja nemám odpoveď. Ani štatistickú, ani mechanickú.
   Skúsim ponúknuť myšlienky z eseje Davida Fostera Wallacea Toto je voda.
   „Štandardná metóda humanitných vied ponúka jednoduchú analýzu: tá istá skúsenosť môže pre dvoch rôznych ľudí znamenať dve úplne odlišné veci, ak vezmeme do úvahy dva odlišné systémy viery a dva odlišné spôsoby, ako skúsenosti prisúdiť zmysel...
   ... Nejde o hodnoty – ide o to, že sa rozhodnem pracovať na tom, aby som nejako pozmenil svoje prirodzené, štandardne zakódované nastavenie, ktorým je hlboký a doslovný egocentrizmus, ako aj vnímanie a interpretácia všetkého cez optiku vlastného ja, alebo aby som sa od tohto nastavenia oslobodil.“
  Kto by sa chcel dozvedieť viac – trebárs aj o tom, ako sa teda máme –, odporúčam celú knižku Toto je voda s podtitulom: Niekoľko myšlienok o zmysluplnom živote vyslovených pri výnimočnej príležitosti, vydala Aňa Ostrihoňová, vydavateľstvo Inaque).
   Myslím si, že nadchádzajúce výročie, pri ktorom bude veľa okiadzania, je takou príležitosťou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
16. november 2013, 09:00

10% sa ma lepsie a 90% sa ma horsie. lenze z tych 90% si vacsina pod vplyvom nasho slobodneho, demokratickeho a optimistickeho mainstreamu neuvedomuje, ze je na tom biedne oproti tomu, ako by sa mohli mat. je to logicke, blaho tych 10% muselo byt niecim vykupene...

Obrázok používateľa Dedo
#2
Ján Šteuček
18. november 2013, 14:48

Mohlo by sa porovnať so sľubami V. Havla:

"Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků… Byly to všechno lži, jak se záhy přesvědčíte, protože tu brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno funkční období, ale pak bych se chtěl věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za mého volebního období nezlepší životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce. V budoucnu se podle mého mínění musí prezidentský úřad vymezit. Prezident nemůže mít tak velké pravomoci, jaké má dnes. Pro mě není rozhodující, s jakým slovem jsou sociální jistoty spojovány, ale to, jaké jsou. Já si představuji, že by měly být daleko větší, než jaké poskytovalo to, co mnozí nazývají socialismem. Možná se ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám: O republice lidské, která slouží člověku, a proto mám naději, že i člověk poslouží jí. Za svůj třetí úkol považuji podporu všeho, co povede k lepšímu postavení dětí, starých lidí, žen, nemocných, těžce pracujících, příslušníků národních menšin a vůbec občanů kteří jsou na tom z jakýchkoliv důvodů hůře než ostatní. Žádné lepší potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných, ale musí být nabídnuty těm, kteří je nejvíce potřebují. Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální stresy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se někteří z vás obávají. Svádět všechno na předchozí vládce nemůžeme nejen proto, že by to neodpovídalo pravdě, ale i proto, že by to mohlo oslabit naši povinnost samostatně, svobodně, rozumně a rychle jednat… Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pečovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami, republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice více než kdo jiný. Náš stát by už nikdy neměl být přívažkem či chudým příbuzným kohokoliv jiného. Musíme sice od jiných mnoho brát a mnohému se učit, ale musíme to po dlouhé době dělat zase jako jejich rovnoprávní partneři, kteří mají také co nabídnout. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražování? Mnohokrát a jasně tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoliv sociálních krizí nebo podobně. Jestli se sem tam pohne cena cigaret nebo něčeho, to v téhle chvíli nevím, zatím je snaha, aby se nehýbalo nic, alespoň v nejbližších měsících. Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podle mého mínění nesmí náš stát šetřit na investicích do školství a kultury… Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesům, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátě základních sociálních jistot, musí naši ekonomové přijmout prostě jako úkol, který jim byl zadán. Zde neplatí žádné NEJDE TO."

 

Predstavte si ONO TO IŠLO !!!

Aj Nezamestnanosť, veľká inflácia, strata základných sociálnych istôt, potraviny a nemocnice sú výsadou mocných, ponižujúce priehrady medzi občanmi sa prehĺbili, už sa delíme na otrokov a pánov, a do NATO sme aj tak vstúpili !!!

 

"...bankár pôsobiaci v oblasti investícií do cenných papierov na Slovensku zarobil v roku 2011 dva milióny eur. (30 miliónov SK)

Slovensko malo pritom v roku 2011 až dvoch bankových milionárov. Druhý manažér pôsobil v sfére obchodných činností a zarobil za rok 1,6 milióna eur. Na porovnanie, priemerný plat v krajine bol vlani 805 eur mesačne." ( Jednosto násobný rozdiel )

 

 

  

 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
19. november 2013, 13:28

Opäť DÉJÁ VU?

Už sme zas v spoločensko-politickej situácii, tak ako v rokoch 1988-1989, že cítime, že to nie je v poriadku a niečo sa musí stať.

Prešli roky a znova platí slávny výrok protagonistky z filmu Z.Trošku Slunce, seno, jahody:

"Už dnes sa máme lepšie, ako sa budeme mať zajtra!"

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984