Reklama

Štvrtá priemyselná revolúcia a nová ekonomika

Počet zobrazení: 2128

Pred pár mesiacmi analytici Bank of America Merrill Lynch prišli vo svojej správe k záveru, že nás čaká 4. priemyselná revolúcia. „Čelíme paradigme, ktorá zmení spôsob, akým žijeme a pracujeme. Prienik robotov a umelej inteligencie zasiahol všetky odvetvia priemyslu a stal sa neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života,“ tvrdia autori štúdie. No pre zamestnancov to bude mať katastrofické následky, píše britský The Guardian.

umela_inteligencia.jpg  Ilustračné foto: Gwydion M. Williams, Flickr

Tieto závery potvrdili aj odborníci z Oxfordskej univerzity. Za pozitívum 4. revolúcie oprávnene pokladajú, že sa zvýši produktivita zhruba o 30 %. No roboty a umelá inteligencia zmenia aj iné oblasti ako len klasické priemyselné podniky. Inštitút McKinsey Global v roku 2013 konštatoval, že táto kombinácia robotov a umelej inteligencie má šancu prevziať aj pracovné pozície v oblasti finančného poradenstva i v ďalších oblastiach, ba experimentálna štúdia dokázala, že môže priniesť aj zmeny v súdnictve. V tomto duchu sa viedla aj vzrušená diskusia na ostatnom Davoskom fóre. Vyšlo im, že 4. priemyselná (technologická) revolúcia bude pre milióny zamestnancov, ale aj končiacich študentov, predstavovať priamu existenčnú hrozbu

Podstata hrozby
 

Podstatou príčiny tejto hrozby je samotný mechanizmus neoliberálnej kapitalistickej ekonomiky (NKE). V nej je zisk cieľom a kritériom, potom je logické, že mzdy zamestnancov sú nákladom a riadia sa stavom ponuky a dopytu ako po každom tovare aj po pracovných silách. Keďže 4. priemyselná revolúcia, podľa Bank of America Merrill Lynch, uvoľní len v USA a v EÚ 100 – 120 miliónov pracovných pozícii, vznikne veľký pretlak ponuky pracovnej sily a nebudú trhové dôvody ani pri raste produktivity o 30 – 40 %, zvyšovať mzdy. Ba pri tak rastúcej armáde nezamestnaných zosilnia sa snahy ďalej „reformovať“ pracovné zákonodarstvo, čiže ďalej likvidovať ochranu zamestnancov. Tento koncentrovaný tlak nebude pôsobiť len proti zvyšovaniu miezd, ale nedá sa vylúčiť, že v neoliberálnej kapitalistickej ekonomike dôjde aj k poklesu časti miezd. Tak to signalizovala vyššie uvedená správa, ktorá tvrdí, že 4. priemyselná revolúcia nielen vytvorí ohromné množstvo nezamestnaných, čiže zlikviduje pracovné pozície, ale súčasne aj zníži ich tarifné postavenie a pomer vysokokvalifikovaných voči nízko kvalifikovaným. Skúsme si predstaviť, čo to bude znamenať v číslach. Stagnujúce mzdy pri 30 % vzraste nezamestnanosti znamenajú zhruba 26-percentný pokles objemu disponibilných príjmov zamestnancov. To znamená veľký pokles celkovej spotreby a, samozrejme, aj objemu úspor zamestnancov, aj pokles príjmov štátneho rozpočtu, ale najmä príjmov sociálneho a zdravotného poistenia.

Pokles spotreby prinesie pokles produkcie, výrazne poklesne potreba investícii. Už dnes sa objavuje podobná situácia, keď banky dokonca tak stimulujú firmy, aby si brali úvery, že nielen že znižujú úroky, ale dokonca sa snažia platiť prémie tomu, kto si úver zoberie. ECB začína poskytovať firmám cez dlhopisy úvery prakticky s nulovým úrokom.

Napriek tomu podnikatelia sa po úveroch do reálnej ekonomiky, s výnimkou stavebníctva, nehrnú. Prečo? Stagnuje a klesá odbyt, a dopyt masy spotrebiteľov nemá perspektívu rásť, skôr naopak. Investuje sa (aj to slabo) len do inovačných investícii vytláčajúcich zamestnanosť. Investorov to núti ďalej, aj keď z rizikom, investovať do finančných trhov, Finančné trhy svojou vysokou „virtuálnou“, „kasínovou“ rentabilitou – pre tých, ktorí na nich „vyhrávajú“ –, zvyšujú objem disponibilných príjmov, zvyšujú ich ekonomickú a teda aj politickú silu. A na finančných trhoch najväčšie objemy ziskov inkasujú najsilnejšie finančné super korporácie. Teda môžeme stručne zhrnúť, v NKE rastú predovšetkým príjmy najsilnejších globálnych super korporácií, ale nerastie bežná spotreba. Nafukuje sa tvorba virtuálnej, bublinovej pridanej hodnoty. A to je vždy príčinou prehĺbenia a starej či vzniku novej krízy.

Stagnácia spotreby spôsobená veľkým podielom nezamestnaných i stagnáciou príjmov zamestnancov, teda aj znižovaním objemu ich úspor, zapríčiní klesajúci podiel reálnej ekonomiky voči virtuálnej ekonomike. Tým sa bude ďalej posilňovať a zrýchľovať koncentrácia bohatstva, ale najmä ekonomickej moci úzkej špičky globálnej ekonomickej pyramídy.

Logicky čoraz väčšia časť malých a stredných podnikateľov, najmä v priemyselnom sektore, sa bude meniť na základe fúzií, preberaní a podobných „ťahov“ na zamestnancov dcér globálnych super konglomerátov.

To len ďalej zrýchli tempo koncentrácie ekonomickej moci. Takto 4. priemyselná revolúcia logicky zvýši tlak na znižovanie zamestnanosti  v mnohých oblastiach. Roboty a inteligentné technológie budú znižovať podiel kvalifikovaných pracovných pozícií voči potrebe nekvalifikovaných (už v posledných rokoch sa nové miesta častejšie vytvárajú v oblasti manuálnej práce a rôznych činnostiach v službách a klesá v mnohých oblastiach potreba vysokokvalifikovaných pracovníkov i absolventov vysokých škôl). Pritom aj v oblasti manuálnej práce, v drobných službách, už nachádzajú roboty svoje miesto. Aj tam vzniká tlak na vytláčanie ľudskej pracovnej sily.

Bezvýchodiskovosť mechanizmu NKE podporuje aj jej daňový systém. Príjmy štátneho rozpočtu (cez DPH), príjmy verejných sociálnych fondov i zdravotníckych fondov sú z rozhodujúcej časti závislé od objemu a podielu príjmov (a spotreby) zamestnancov a, samozrejme, aj od miery ich zamestnanosti. A keďže 4. priemyselná revolúcia objektívne prinesie v podmienkach NKE rast nezamestnanosti, nevytvorí podmienky pre rast príjmov adekvátny rastu produktivity. Bude prudko klesať podiel príjmov štátneho rozpočtu, verejných rozpočtov i sociálnych rozpočtov na objeme hrubého domáceho produktu. Čiže jedným z veľkých rizík 4. priemyselnej revolúcie je totálny nedostatok verejných financií, teda financií v štátnom rozpočte, financií v sociálnych a zdravotných poisťovniach.

V čom je šanca hrozbu nepripustiť
 

Treba otvorene povedať, že časť racionálne mysliacich ľudí vidí v zdôrazňovaní a posilňovaní propagácie takýchto tendencii 4. priemyselnej revolúcie určité „piár“ pôsobenie super korporácií na to, aby predovšetkým zamestnanci priemyselnej sféry boli povoľnejší a neprotestovali proti reformám pracovného zákonodarstva, aby nemali záujem o také protesty, ktoré sa šíria najnovšie vo Francúzsku, aby mali čoraz väčší strach bojovať o vyššie mzdy.

Mnohí pripomínajú skúsenosti s prvou priemyselnou revolúciou i inšpiratívnu myšlienku Keynesa, ktorý už v 1. polovici minulého storočia predpovedal, že technológie ľuďom umožnia, aby pracovali len 15 hodín týždenne a zvyšok venovali rodine a priateľom. Samozrejme, že predpokladal, že aj za týchto 15 hodín týždenne dostanú väčší objem príjmu ako pred tým za 42 hodín.

Ide o históriou potvrdenú skúsenosť, že ľudská vynaliezavosť má potenciál prekonať každú krízu, ktorá pred ľudstvom vystúpi. Kardinálnym problémom je, že mechanizmus neoliberálnej kapitalistickej ekonomiky pre takúto vynaliezavosť nevytvára základné, predovšetkým ekonomické podmienky. Väčšou či menšou rýchlosťou znižuje počet zamestnancov. Pracujúcich zamestnancov do značnej miery oberá o možnosti zachovať si a už vôbec nie zvyšovať svoje príjmy, aby našli priestor, ekonomické podmienky na prekonanie krízy.

V duchu viery vo vynaliezavosť a prakticky neobmedzenú tvorivosť ľudí, so snahou  zabezpečiť ekonomické podmienky pre uplatňovanie vynaliezavosti a tvorivosti, sa formuje nová Humanistická ekonomika, ktorá zo 4. priemyselnej revolúcie, ako veľkej hrozby visiacej nad hlavami súčasných zamestnancov, vytvorí ohromnú šancu pre rast ich príjmov, pre rozvoj tvorivosti a vynaliezavosti.

V mechanizme novej, Humanistickej ekonomiky je zakotvená participácia, až partnerstvo medzi vlastníkmi produkčných prostriedkov a zamestnancami. Túto participáciu posilňuje aj to, že mechanizmus Humanistickej ekonomiky produkuje nízku, prakticky nulovú nezamestnanosť. Čiže vlastníci produkčných prostriedkov nemajú k dispozícii to, čo majú vlastníci v NKE – bič rastúcej armády nezamestnaných. Samotný mechanizmus novej ekonomiky zabezpečuje aj na báze týchto jeho kľúčových súčastí, že keď rastie produktivita, rastie užitočná pridaná hodnota a rovnakým tempom rastú mzdy zamestnancov, aj príjmy vlastníkov produkčných prostriedkov. Čiže rastie, ale len v racionálnych medziach, spotreba, ktorej racionalizácia je ďalšou súčasťou mechanizmu novej Humanistickej ekonomiky. Tým výraznejšie rastú disponibilné prostriedky na investície. Tak sa vytvára  dostatok prostriedkov na trvalé zabezpečenie dostatku produkčných prostriedkov (PP) pre všetkých práceschopných obyvateľov a súčasne sa vytvára dostatok prostriedkov pre vysoké tempá inovácie, čiže pre urýchľovanie výroby produkčných prostriedkov (hmotných, ale najmä nehmotných) imanentných 4. priemyselnej revolúcii. Uplatní sa základná ekonomická rovnica Humanistickej ekonomiky, že suma realizovanej užitočnej pridanej hodnoty sa rovná sume disponibilných príjmov na spotrebu a investície Dostatok disponibilných prostriedkov na mzdy a investície, pri len mierne rastúcej racionálnej spotrebe, vytvára dostatok prostriedkov na realizáciu a fungovanie produkčných prostriedkov zrýchľujúcich a využívajúcich možnosti 4. priemyselnej revolúcie. Takto v novej, Humanistickej ekonomike sa disponibilné prostriedky nestrácajú na tvorbu virtuálnej pridanej hodnoty, ktorá nevytvára podmienky pre rast  príjmov zamestnancov a rast kvality ich života. Humanistická ekonomika vytvára šancu, aby jej novým základom daní a odvodov sa stala realizovaná pridaná hodnota (PH). Na takto postavenom systéme tvorby príjmov štátneho rozpočtu, fondov sociálnych a zdravotných poisťovní i celého radu špecializovaných investičných fondov pod dohľadom verejnosti by sa zabezpečovala neustála rozšírená reprodukcia inovácie a znižovanie objemov pracovného času a rozvoja dynamizácie ekonomiky, ale najmä kvality života.

SÚVISIACE:
J. E. Stiglitz a nová ekonomika
Bez novej ekonomiky to asi nepôjde
Manifest Humanistickej (ľuďom slúžiacej) ekonomiky

Ďalšie články: IVAN HALUŠKA

Priemer: 4.3 (9 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama