Stranícky establishment sa vyčerpal, začína nástup novej generácie politikov

Počet zobrazení: 6565

Kríza straníckeho establishmentu štandardných strán je tristnou realitou. Model, keď štandardné strany v zásade sedemdesiat rokov po vojne ovládali politické smerovanie európskych krajín, sa chýli ku koncu. Politický stred sa zužuje a okraje politického spektra, ľavého či pravého, sa výrazne posilňujú. O krachu štandardných sociálnych demokracií v Grécku (Pasok) či vo Francúzsku (v prezidentských voľbách dostal jej kandidát sotva šesť percent hlasov) som písal už dávnejšie. Nástup nových, programovo principiálnejších strán typu Syriza v Grécku či Podemos v Španielsku je teda symptómom dnešnej doby.

Podobné zmeny môžeme sledovať aj v krajinách, v ktorých funguje systém dvoch strán. Po Blairovskej odchýlke u britských labouristov pokračovala slepá ulička aj za Edwarda Milibanda. Labour Party sa konečne nadýchla a začala naberať svoju takmer už stratenú autoritu až po zvolení radikálneho Jeremyho Corbyna do svojho čela. Ten odmietol postblairovské experimenty so smerovaním do politického stredu a vrátil politiku strany k svojím koreňom. 

Podobné symptómy môžeme vidieť aj na americkej politickej scéne. Paradoxne vzbura voči zavedenému straníckemu systému tam najskôr vypukla v Republikánskej strane. Znechutenie republikánskych voličov z preferovania záujmov finančných skupín pred záujmami bežných voličov sa najskôr manifestovalo v hnutí Tea Party a neskôr sa prejavilo zvolením Donalda Trumpa za prezidentského kandidáta a  potom dokonca prezidenta napriek nevôli republikánskych straníckych špičiek.

Náznak toho, že niečo podobné čaká aj Demokratickú stranu, sa prejavil v tom, že pôvodný outsider straníckych primárok Bernie Sanders napriek nepriazni straníckych špičiek dokázal poriadne zdramatizovať stranícke primárky a nakoniec ostal jediným vážnym vyzývateľom kandidátky straníckeho establishmentu Hillary Clintonovej.

To, že Sandersov nečakaný úspech nebol náhodným vybočením z inak nemenného trendu, ale náznakom nového trendu, ktorý sa čoskoro prejaví aj v Demokratickej strane, ukazujú výsledky straníckych primárok v štrnástom volebnom okrsku v New Yorku. Primárky tam veľmi prekvapivo vyhrala mladá, sotva dvadsaťsedemročná hispánska občianska aktivistka Alexandria Ocasio-Cortezová. Čo je však najpodstatnejšie, Cortezová porazila miláčika straníckeho establishmentu, dlhoročného veľmi vplyvného kongresmana Josepha Crowleyho, ktorý daný volebný okrsok zastupoval skoro dvadsať rokov. V straníckej hierarchii patril Crowley medzi špičky, dokonca sa o ňom uvažovalo ako o možnom nástupcovi Nancy Pelosiovej, šéfky Demokratickej strany v Kongrese. Tento top stranícky kandidát mal pritom podporu všetkých vplyvných skupín – mainstreamových médií, finančných skupín, vplyvných odborárskych bossov a nakoniec aj guvernéra štátu New York Andrewa Cuoma. Zároveň sa ukazuje, že politika štandardnej Demokratickej strany bola dosiaľ postavená na veľmi miernom reformizme, ktorý však nikdy neprekročil isté, veľmi jasne stanovené hranice, aby neodradil korporátny sektor a bohatých sponzorov.

Ukazuje sa však, že to už dnes prestáva stačiť. Šesťdesiatpäťročnému Crowleymu nakoniec nepomohlo, že na svoj volebný fond získal viac než tri a pol milióna dolárov. Porazila ho Cortezová, ktorej kampaň disponovala sumou sotva dvestotisíc dolárov, čo je menej ako sedem percent Cowleyho rozpočtu. Na rozdiel od neho ju nepodporovali žiadne korporácie; deväťdesiat percent podporovateľov jej poukázalo čiastku do sto dolárov. Na rozdiel od Cowleyho nie je reprezentantkou elitnej bielej triedy, ktorá získala vzdelanie na elitných súkromných školách a ktorej cieľom je udržať a len mierne reformovať súčasný systém.

Cortezová sa narodila v Bronxe, absolvovala medzinárodné vzťahy a ekonómiu na Bostonskej univerzite a potom pôsobila ako stážistka v kancelárii senátora Edwarda „Teda“ Kennedyho . Do politiky sa naplno zapojila v roku 2016, keď pracovala v štábe Bernieho Sandersa. To sa prejavilo aj v jej politickom programe, ktorý obsahuje podstatne vyššie zdanenie bohatých, bezplatné vysokoškolské vzdelanie, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, sprísnenie zákonov o držbe zbraní a podobne. Jej program je na európske pomery úplne štandardný, ale na americké pomery sa radí medzi radikálnu ľavicu.

Cortezovej výhra v primárka vo volebnom okrsku, ktorý zahŕňa Bronx a Queens, v ktorých žijú prevažne nízkopríjmoví hispánci a kde žiaden republikán vyše tridsať rokov nezískal mandát, dáva takmer istotu, že svoju výhru v primárkach premení na mandát aj v americkom Kongrese. Jej úspech naznačuje, že po republikánoch čaká aj Demokratickú stranu zásadná premena. Zároveň sa ukazuje, že voľba Trumpa u  republikánov a nečakaný úspech Sandersa u demokratov nie je žiadne náhodne vybočenie z normálu, ale naznačuje nový a dlhodobý trend. Čím skôr si to stranícky establishment uvedomí, tým lepšie.

Text vyšiel aj na webe Ihodnoty

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984