Reklama

Stop TTIP a CETA – Nemci znovu protestovali proti proamerickým zmluvám

Jeseň akcií proti TTIP a CETA
Počet zobrazení: 2604

2_04a_aoa-bratislava-300x300.jpgNa Slovensku v tomto prípade ide skôr o „komornú akciu“, predovšetkým pre aktivistov, ktorá sa uskutoční 22. a 23. septembra v Bratislave.

V budove KOZ na Májkovej 3 bude v štvrtok o 13.00 tlačová konferencia a od 15.30 do 16.45 panelová diskusia. V piatok bude od 13.00 do 16.00 workshop aktivistov.

Chystajú sa však aj dve zhromaždenia proti CETA, kde je vítaná účasť všetkých záujemcov – menšie bude 22. septembra o 17.00 na Fazuľovej ulici a väčšie – 23. septembra medzinárodný protest proti CETA na Hviezdoslavovom námestí od 10.00 do 12.00.



Na pozadí výsledkov summitu EÚ v Bratislave ako aj očakávaných krajinských volieb v Berlíne sa v médiách len okrajovo objavili správy o veľkých protestoch proti proamerickým obchodným zmluvám v siedmich nemeckých veľkých mestách. Niektoré zdroje označili počet účastníkov týchto protestov za najvyšší od 22. októbra 1983, keď vo vtedajšej SRN viac ako milión ľudí protestovalo proti rozmiestneniu amerických rakiet Pershing 2 a striel s plochou dráhou letu.

Politika kancelárky A. Merkelovej vyvoláva čoraz viac rozčarovania nielen medzi nemeckými občanmi, ale aj vo vládnej koalícii i v samotnej CDU a jej partnerskej CSU a napokon sa šíri už aj po celej EÚ. Nemecká kancelárka však zostáva z iracionálnych príčin stále jednou z najtvrdších presadzovateliek záujmov USA. Škandály na túto tému sú hojne pretriasané ako v médiách hlavného prúdu, tak v bulvári, ale aj v alternatívnych médiách. Napriek tomu, že jej politická línia škodí CDU, pokračuje v nepochopiteľnej submisívnosti voči USA, najmä v prípade afér s odpočúvaním a ďalším špehovaním tajných služieb, ale aj vo „sfušovanej“ migračnej politike, ktorá spôsobuje v EÚ veľký chaos, ako i v neochvejnej podpore dohodám TTIP a CETA. Významnú úlohu v týchto protestoch zohráva najmä strana Die Linke, ale aj Strana zelených a občianski aktivisti.

Odhady počtu demonštrujúcich proti dohodám TTIP a CETA zo 17. septembra sa rozchádzajú. Podľa organizátorov protestov bolo v Berlíne 70 000, v Hamburgu 65 000, v Kolíne nad Rýnom 55 000, vo Frankfurte nad Mohanom 50 000, v Stuttgarte 40 000, v Mníchove 25 000 a v Lipsku 15 000, teda spolu 320 000 účastníkov. Úrady (polícia) uvádzali v Berlíne 70 000, v Hamburgu 30 000, v Kolíne nad Rýnom 40 000, vo Frankfurte nad Mohanom 25 000, v Mníchove 23 000, v Stuttgarte 20 000 demonštrantov. Z Lipska nebol uvedený počet demonštrujúcich. Spolu teda išlo najmenej o 208 000 osôb.

ceta_ttip_3.jpg

Doplníme, že v ten istý deň sa protestovalo, ale oveľa menej aj v Rakúsku – vo Viedni (organizátori uvádzali 10 000, polícia 3 000 účastníkov). V menších počtoch sa demonštranti zišli v Štajerskom Hradci (Graz), Linci (Linz), Soľnohrade (Salzburg) a Innsbrucku.

Európsky až globálny rozmer protestov
 

Protesty neboli prvé ani posledné a prebiehajú aj v ďalších štátoch EÚ. Pripomenieme, že v rámci iniciatívy európskych občanov Stop TTIP od 7. októbra 2014 do 6. októbra 2015 sa zozbieralo 3 284 289 podpisov európskych občanov proti TTIP a CETA. Kvórum sa splnilo v 23 členských štátoch, medzi nimi aj na Slovensku. V rokovaniach o oboch zmluvách však orgány EÚ pokračujú – sila lobistov nadnárodných korporácií je obrovská a politici i štátni úradníci aj v bohatých štátoch EÚ sa nechajú bez problémov ovplyvniť.

Protesty proti TTIP boli v Nemecku (v Hannoveri za účasti 90 000 – podľa organizátorov a 35 000 demonštrantov – podľa úradov) v apríli 2016 pri návšteve prezidenta B. Obamu, pri ktorej chcel podporiť postup pri rokovaniach k tejto dohode. V októbri 2015 protestovalo proti TTIP v Berlíne podľa organizátorov 250 000 (polícia 150 000) ľudí.

Ešte 18. apríla 2015 prebehol Svetový deň proti TTIP. Pravdou nie je ani klišé médií hlavného prúdu a prowashingtonských politikov (i akademikov, nehovoriac už o aktivistoch mimovládnych organizácií z tohto košiara), že kto je proti TTIP, je protiamerický. Napokon proti TTIP sa protestuje aj v USA a proti CETA v Kanade.

TTIP, CETA a TiSA, tri nešťastia na hlavu obyvateľov EÚ
 

USA (a Kanada) sa snažia vnútiť EÚ tri obchodné zmluvy – TTIP, CETA a TiSA, ktoré sú pre jej občanov nevýhodné až nebezpečné a silne pripomínajú príbeh s trójskym koňom. Pripomeňme, že TTIP a TiSA sú iniciatívou USA a CETA Kanady, na čo potom reagovala aj EÚ. Lobisti nadnárodných korporácií a ich stúpenci v dezinformovaných a zmanipulovaných vládach vyvíjajú úsilie presadzovať takéto dohody v podmienkach neoliberálnej globalizácie už od pokúsu presadiť Multilaterálnu dohodu o investíciách (v OECD v rokoch 1995 až 1998), ktorá vyvolala protesty v mnohých štátoch sveta a nakoniec boli rokovania zastavené. Mnohí si možno ešte pamätajú boj proti ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement, teda Obchodnej dohode proti falšovaniu), ktorú  Európsky parlament zamietol 4. júla 2012.

ceta_ttip_2.jpg

Zachovanie ekonomickej i politickej slobody vyžaduje neustálu ostražitosť. Nadnárodné spoločnosti, ich lobisti a nimi podchytení politici sa nevzdajú pokusov o ich obmedzenie – pracujú na tom stále, tajne, bez rešpektovania demokracie (aj tej oklieštenej liberálnej).

K stručnej aktuálnej charakteristike dohôd
 

TTIP – Transatlantic Trade and Investment Partnership, teda Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – zmluva o voľnom obchode medzi USA a EÚ. Rokovania sa začali v júni 2013 a ich ukončenie sa už niekoľkokrát posunulo. Momentálne to vyzerá tak, že do konca druhého mandátu prezidenta USA B. Obamu sa nedokončia, lebo sa objavili vážne výhrady významných politikov voči nej v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku a Belgicku. Hlavným problémom pre verejnosť je utajovanie obsahu zmluvy (nehovoriac už o znení jednotlivých formulácií) a jej neprehľadnosť. Situácia sa dostala do štádia, keď jej najväčší odporcovia – z kruhov mimo vlád – tvrdia, že po tom, ako vyšli po rôznych únikoch detaily zmluvy na svetlo sveta, to môže viesť k jej zániku, v lepšom prípade k začiatku celkom nového vyjednávania.

Na spestrenie uvedieme, že v Česku sa niekedy TTIP charakterizuje sloganom „špatný VTTIP“.

CETA – Comprehensive Economic and Trade Agreement, teda Komplexná (celková) hospodárska a obchodná dohoda – o voľnom obchode a dodržiavaní autorských práv medzi EÚ a Kanadou. Háčik je v tom, že dohoda, o ktorej sa začalo vyjednávať v roku 2009, je už v pokročilejšom štádiu ako TTIP. Dohoda nebola síce tak utajovaná ako TTIP, ale obsahuje nebezpečné ustanovenia (napr. zvýšenie dovozu lacných potravín trh EÚ), ktoré presadzuje časť európskych politikov – prím hrá eurokomisárka pre obchod C. Malmströmová. Aj nemecký vicekancelár a minister hospodárstva a energetiky S. Gabriel, ktorý je proti prijatiu TTIP, dohodu CETA, naopak, podporuje. Kritici poukazujú na to, že pri rokovaniach boli síce uzavreté rôzne kompromisy, ale v celku je dohoda nebezpečná tým, že posilní možnosti žalovania štátov EÚ zahraničnými investormi v Investičnom súdnom systéme (Investment Court System), pričom ide o nespravodlivé a jednostranné nástroje. CETA umožní desiatkam tisícom firiem z USA žalovať štáty EÚ prostredníctvom svojich kanadských dcérskych spoločností. Prijatie CETA by sa však mohlo stať precedensom aj pre prijatie TTIP, lebo však viacero kritizovaných prvkov TTIP by po schválení CETA už začalo platiť.

ceta_ttip_1.jpg

TiSA - Trade in Services Agreement, teda Dohoda o obchode so službami. Zmluvnými stranami pripravovanej dohody je 23 štátov a EÚ, ktoré tvoria 70 % svetového obchodu so službami. Usiluje sa najmä o liberalizáciu služieb v oblasti financií, dopravy a telekomunikácií. Problémom je, že sa požaduje, aby tam boli zaradené aj verejné služby (zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby), čomu sa EÚ bráni, ale nie sú záruky, že sa to jej vyjednávačom podarí. Problémom je aj zabezpečenie štandardu ochrany údajov podľa noriem EÚ. Proti dohode vystupuje aj Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC), ktorá sa obáva že obmedzí v budúcnosti schopnosť EÚ a jej členských štátov zachovať svoje právo na reguláciu.

Čo nás môže čakať, naznačuje list, ktorý všetkým členským štátom EÚ zaslalo lobistické združenie Business Roundtable z USA, v ktorom požaduje, aby EÚ opustila svoju požiadavku na úhradu daňových nedoplatkov firmy Apple. Podľa neho trest porušuje „právny štát“, čo by mohlo mať nepriaznivé dopady na európske podniky v aktivitách zo strany firiem v USA.

Podáme širší, aj keď stručný, náčrt historicko-sociologického charakteru, prečo EÚ škodí dominancia USA, ktorá má dokonca sklony k agresívnosti. Keď sa EÚ nepodarí tento nátlak prekonať (odstrániť), EÚ bude len chátrať. Medzi konšpiračné teórie súčasnosti patrí aj tá, že európska integrácia je projektom CIA – ako každá z týchto teórií je nedokázateľná, ale môže sa opierať o niektoré podivné fakty a súvislosti.

Dominancia USA založená na chaose
 

V úsilí o prijatie dohôd však, ako to je pre Washington typické od druhej svetovej vojny, keď si zo západnej Európy, dnes už aj celej EÚ urobil nielen politické, ale aj ekonomické predpolie (o bezpečnostnom napojenom na NATO už ani nehovoriac), ide o to, aby sa EÚ držala v područí USA aj v nových podmienkach. Po tom, ako sa americká hegemónia ocitla v troskách, hľadá nové cesty ako zapôsobiť na európskych politikov, ktorí sa už začínajú podobať jednému klbku, kde sa, žiaľ, čoraz viac strácajú tradičné rozdiely medzi liberálmi, konzervatívcami a socialistami, čo sa prejavuje najmä v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

ceta_ttip_4.jpg

Vidieť to aj na tom, že väčšina politikov vo vládach EÚ napriek evidentnej a narastajúcej škodlivosti protiruských sankcií sa doslova predbieha vo vyjadreniach, prečo v nich treba pokračovať. A ak sa aj ozvú hlasy, že sankcie sú škodlivé, vždy sa skončia len výrokmi a postojmi, ktoré majú charakter platonického povzdychu bez akéhokoľvek úsilia o zmenu stavu.

USA v podmienkach svojho úpadku limitovaného hegemóna usilovne a pestro rozsievajú v EÚ a v jej okolí semená chaosu rôzneho druhu, ktoré obyvateľov znepokojujú až desia. Na druhej strane im ponúkajú drogu neoliberálneho globalizmu – hospodársky rast cestou odstraňovania akýchkoľvek bariér obchodu, ďalšej privatizácie, oslabovania štátu a vytvárania vhodných podmienok pre pôsobenia nadnárodných korporácií, ktorý povedie k pribúdaniu pracovných miest, zvýšeniu príjmov a pod. Nejde o nijakú konšpiračnú teóriu, ale nájdeme mnoho dôkazov o tom, že Washington síce nie je schopný vyriešiť už takmer nijaký politický, ekonomický či bezpečnostný problém vo svete, ale o to aktívnejšie podniká kroky, prijíma opatrenia, na ktoré dopláca ak nie celý svet, tak jeho rôzne časti. Už tým, že tento chaos sa šíri v blízkosti hlavných strategických súperov USA – ČĽR, EÚ a RF, núti týchto aktérov, aby sa venovali nielen svojim bežným starostiam, ale navyše aj tomu, čo je výsledkom zasahovania Washingtonu do diania v ich okolí, popr. aj vnútri.

A väčšina vlád štátov EÚ sa pritom – z nejakej ťažko vysvetliteľnej submisívnosti návrhom z USA – ochotne zapája nielen do hysterickej rusofóbie, v ktorej hrá prím NATO, volajúce po zvýšení vojenských rozpočtov európskych členských štátov (väčšina týchto zdrojov končí vo vreckách firiem nadnárodného – prevažne anglo-amerického – vojensko-priemyselného komplexu), ale trpne znáša aj odpočúvanie, sledovanie a rôzne ďalšie špehovanie zo strany NSA a ďalších tajných služieb USA, s ktorými za nejasných podmienok a okolností spolupracujú aj tajné služby viacerých štátov EÚ.

Viac individualizmu na americký spôsob a strata osobnej slobody
 

Na internete (sociálnych sieťach), ktorý nás zdanlivo najmä informačne oslobodzuje a umožňuje si vytvárať rôzne fenomény označované za individuálne profily a pod., nás však sledujú pri našej komunikácii, vyhľadávaní. Ktovie, čo všetko o nás zistia, ale v reklame nám bez okolkov ponúkajú veci, o ktoré by sme mohli mať podľa svojho profilu záujem.

No dobre, uspokojme sa pokrytecky s tým, že „tajní Západu“ sú tí najcnostnejší ľudia, ktorým ide len a len o našu ochranu. Čo však s tým, že naše sledovanie sa využíva aj nato, aby sa na jeho základe pokúšalo z našich peňaženiek a účtov vytiahnuť, čo najviac peňazí – však čím viac míňaš, tým viac si „globalizovaným človekom“. Ak nám nestačia naše príjmy, zahltia nás extra-, ultra- či super výhodné ponuky pôžičiek, ktoré si nezoberie len hlupák, držgroš alebo tmár.

ceta_ttip_5.jpg

Ochrana osobných údajov sa v podmienkach dlhodobo šíreného strachu z rastu nebezpečenstva terorizmu i ďalších hrozieb, medzi ktorými dlhší čas v EÚ dominuje migračná vlna, stáva už len fraškou. V týchto podmienkach sa však musíme „uvedomele“ vzdávať aj časti svojich občianskych práv. Nielen v práci (či pri inom spôsobe hľadania spôsobov prežitia) pri podávaní rôznych žiadostí, prihlášok na konkurzy a pod., ale aj pri iných aktivitách musíme podpisovať, že súhlasíme so spracovaním našich osobných údajov. Iste ochrana týchto údajov existuje, ale koľko bolo už rôznych únikov informácií o klientoch bánk, zamestnancoch niektorých firiem, dokonca aj o zamestnancoch zložiek štátnej mašinérie. Dá sa nad tým mávnuť rukou, ako sa niekedy hovorilo na slovenskej dedine, „čo sa bojíš, keď si spravodlivý“, ale v zosieťovanom svete už nemusíme vedieť, kto, čo na nás kedy vytiahne a použije v náš neprospech či priamo proti nám.

Brexit ako špekulatívny anglo-americký nástroj nátlaku na EÚ
 

Na tlak na EÚ sa využíva aj Brexit. Londýn mal zo všetkých členských štátov najviac úľav a výhod. Quod licet Iovi, non licet bovi – platilo to najmä pre novoprijaté členské štáty z bývalého postsocialistického priestoru, my sme nemohli nič žiadať, len sme sa museli tešiť, že vyhovieme kritériám (a možno sa v budúcnosti viac poodhrnie závoj tajomstva, ako to bolo v prípade niektorých štátov a kto mal osoh z „úprav“ reality). Dá sa predpokladať – hoci to nevieme dokázať – že pôvodným úmyslom bolo dosiahnuť v dojemnej anglo-americkej zhode čosi opačné, než čo sa čakalo, ale predsa sa len niečo podarilo.

Pôvodne to malo slúžiť na možnosti zvýšenia nátlaku finančných kruhov z City, ktoré sú nerozlučne poprepájané s Wall Streetom v New Yorku. Výsledky mali byť podobné, ale v opačnom poradí – 48 % za vystúpenie, 52 % za zotrvanie, aby sa to dalo využívať v nátlaku na EÚ. Zoberme si podivné turné prezidenta USA B. Obamu vo Veľkej Británii, kde jej občanov „nenápadne“ inštruoval, čo majú robiť pri referende.

A naraz najväčší krikľúni, ktorí sa priznajú k tomu, že vymýšľali a klamali, nevedia, po tom, keď to vyšlo, čo robiť. Po vyše štvrťroku od hlasovania sa neurobilo vlastne nič reálneho. Časť politikov, ktorí sa ešte stále neprebrali z amerického sna 90. rokov minulého storočia, usilovne špekuluje nad tým, ako by sa Brexit dal zvrátiť. Iná časť politikov požaduje, aby sa voči Londýnu postupovalo v rukavičkách, aby sa náhodou nenahneval a neprijal voči únii nejaké protiopatrenia. Napokon sa teda dosiahlo, aj keď ináč, to, čo sa Brexitom z anglo-amerických kruhov sledovalo – vniesť ďalší nepokoj do fungovania EÚ, tentokrát z toho pohľadu, že vlastne nikto – ani EÚ ani Veľká Británia nevedia, čo vlastne majú v nesmiernej byrokratickej mašinérii robiť a zlé jazyky tvrdia, že ani príliš nechcú, lebo im to umožňuje zakryť oveľa vážnejšie problémy, než je nafúknutý Brexit. Je to vážne varovanie aj pre stúpencov (spravidla populistických, ktorí keď získajú dostatok hlasov, splnia svoj cieľ a už nevedia, čo robiť) ďalších „exitov“, že ak sa veľká, silná a bohatá Británia dostala do ťažkostí, v prípade menších a slabších možno aj chudobnejších štátov by to spôsobilo len komplikácie, ktoré by neviedli k ničomu z toho, čo chcú „riešiť“.

Vyzerá to tak, že strojcovia Brexitu a ich prowashingtonskí podporovatelia mierili asi na inštitúcie, ale trafili do ľudí a ťahať gaštany z ohňa za nich musia iní. Myslieť si, že v Brexite malo ísť o „slobodu“ hrdého Albiónu od zlého Bruselu je vrcholom politickej naivnosti, ktorú dnes, žiaľ, šíri väčšina politikov (najmä proamerických) a médií. Možno vo Francúzsku ešte stále platí fráza A. Dumasa staršieho z knihy Parížski Mohykáni z roku 1854 „cherchez la femme“, ale v anglo-americkom svete ovládanom finančnými dravcami zo City a Wall Streetu a na ne napojenými korporáciami to je „za všetkým hľadaj peniaze“.

ceta_ttip_6.jpg

Či sa oplatí vychádzať v ústrety „úbohému“ Londýnu, ktorý sa zamotal do vlastných sietí (neprehľadných finančných „pavučín“), je možno na zváženie – lebo anglo-americký svet je stále veľký, silný a bohatý. Je však už 21. storočie, a v 20. storočí sa v Európe spoliehať na Veľkú Britániu a jej dobromyseľnosť neoplácalo. Práve po vstupe Veľkej Británie do EHS sa začal zosilňovať neoliberálny zvrat v jej vývoji, ktorý sa prehĺbil od začiatku 90. rokov a dnes prináša svoje trpké ovocie pre väčšinu Európanov. Najväčším pozitívom Brexitu by sa mohlo stať, keby sa Brusel zamyslel v prvom rade nad tým, ako prelomiť nešťastnú, škodlivú neoliberálnu orientáciu a „odstrihnúť“ sa nielen ekonomicky, ale aj politicky a bezpečnostne od USA (a NATO).

Záverom – protesty v rôznej podobe pokračujú
 

V Bruseli protestovalo proti TTIP a CETA 20. septembra najmenej 10 000 osôb (podľa organizátorov – polícia ich odhadla len na 6 000), medzi ktorými bolo mnoho ľudí aj z ďalších členských štátov EÚ. Európska iniciatíva proti TTIP a CETA (https://stop-ttip.org) pokračuje v rôznych aktivitách, ktoré majú zabrániť prijatiu dohôd. Aktuálne to je kampaň Skontroluj CETA (Do to CETA CHECK), v rámci ktorej sa napr. môžu klásť otázky poslancom Európskeho parlamentu.

V súčasnosti prebieha aj Jeseň akcie (Autumn of Action – September to November 2016 #stopCETA and #TTIP), ktorú organizuje viac ako 15 organizácií širokých vrstiev (občianskej spoločnosti), odborových hnutí, ochrancov životného prostredia a sociálnych skupín z celej Európy, ale aj Kanady a USA a v jej rámci sa chystajú protestné akcie rôzneho charakteru vo väčšine štátov EÚ – okrem už troch spomínaných to bude aj v Bulharsku, ČR, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Holandsku, Írsku, Lotyšsku, Rumunsku, Slovinsku, Španielsku a Švédsku ako aj na Slovensku.

Na Slovensku v tomto prípade ide skôr o „komornú akciu“, predovšetkým pre aktivistov, ktorá sa uskutoční 22. a 23. septembra v Bratislave. V budove KOZ na Májkovej 3 bude v štvrtok o 13.00 tlačová konferencia a od 15.30 do 16.45 panelová diskusia. V piatok bude od 13.00 do 16.00 workshop aktivistov. Chystajú sa však aj dve zhromaždenia proti CETA, kde je vítaná účasť všetkých záujemcov – menšie bude 22. septembra o 17.00 na Fazuľovej ulici a väčšie – 23. septembra medzinárodný protest proti CETA na Hviezdoslavovom námestí od 10.00 do 12.00.

Celkom nakoniec nám zostáva len povzdychnúť si nad tým, že vláda SR, takmer všetci poslanci NR SR i Európskeho parlamentu zo SR o aktivitu v súvislosti s protestným hnutím proti TTIP a CETA (i TiSA) javia minimálny záujem – podceňujú a ignorujú ho (veľká česť a úcta vzácnym výnimkám). Naše úvahy uzavrieme tézou z výzvy Jeseň akcie: Naša demokracia, naše životné prostredie, naše spotrebiteľské štandardy a naše sociálne práva nie sú na predaj!

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Foto: Tomáš Uhnák - z januárovej berlínskej demonštrácie

Priemer: 5 (14 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama