Stará a nová pravica

Počet zobrazení: 4429

Minimálne od volieb 2012 je top témou slovenských politológov kríza našej pravice. A skutočne - výprask, ktorý dostali  naše pravicové strany, bol síce plne zaslúžený, ale vo svojej masívnosti predsa len nečakaný. Nakoniec, niet sa čomu čudovať. Postupom času sa na pravom spektre zacementoval istý typ politikov, ktorí si z politiky urobili živnosť, dokonale ovládli stranícke štruktúry, čím si „doživotne“ vyárendovali svoje bezpečné a pohodlné prežitie na politickom výslní.

Klasickým príkladom, kam takáto politika vedie, je situácia v KDH. Dnešné KDH je hermeticky uzatvorená strana s nudnými politikmi a krajne neinvenčným programom. Pamätám si, keď Figeľ striedal Hrušovského na poste predsedu, médiá len sucho konštatovali, že jedného nudného predsedu vystriedal druhý. Ak si ešte pred pár rokmi niekto myslel, že Lipšic, Procházka, Marcinčin či (Jana) Žitňanská sú predzvesťou novej éry v KDH, teraz je nad slnko jasnejšie, že boli len náhlou anomáliou, a nie budúcnosťou strany. Dnes je naopak jasné, že skutočnou tvárou KDH sú a ešte dlho budú figúrky ako Brocka (služobne najstarší poslanec NR SR), Abrhan,  Muránsky, Přidal a v najlepšom prípade Hrušovský.  Od tejto strany skutočne nič zaujímavé nemožno očakávať. Naopak, čo očakávať možno, je už  dvadsať rokov v podstate konštantný volebný výsledok. Celkom iste sa však KDH počas tejto generácie nestane alternatívou Smeru.

Podobná je situácia aj v SDKÚ. Po absolútnom volebnom debakli sa jej zakladateľ Dzurinda a jeho súputník Mikloš ocitli v politickej „klinickej smrti“. Garnitúra, ktorá ich nahradila  – Frešo, Novotný, Štefanec či Fedor sú v najlepšom prípade politici regionálneho formátu. Akýsi chabý pokus dua (Lucia) Žitňanská – Beblavý projektom Tvoríme Slovensko resuscitovať svoju stranu vyznel ako nepodarená karikatúra.

No a potom tu ešte máme SaS, stranu jedného nevypočitateľného egomaniaka Sulíka, ktorému kontruje paranoik Galko. Čaro tejto pôvodne protestnej strany dávno vyprchalo a v súčasnosti je svojim predsedom bezpečne kormidlovaná do mimoparlamentných vôd. V tejto zúfalej mizérii sú potom médiá a dezorientovaní pravicoví voliči ochotní naslúchať aj falošným prorokom.

Jedným z nich je bez pochýb aj Lipšic a jeho Nová väčšina. Jeho projekt má však už na samom začiatku viacero úskalí. Predovšetkým, už samotným názvom si koleduje o problémy. Je viac než sebastredné vyhlasovať o sebe, že sa stanem väčšinou, a to dokonca novou. Je to podobne trápne, ako keď sotva šesťpercentný Dzurinda hovoril o sebe ako o budúcom premiérovi. Ukazuje sa totiž, že najväčším problémom novej pravice je jej hodnotová ako aj programová nekonzistentnosť, čo sa prejavilo umelou fúziou konzervatívnej Novej väčšiny a Liberálnej dohody. Ďalším problémom novej pravice sú nezvládnuté egá jej protagonistov. Nová pravica je v snahe udržať sa v politike rovnako „principiálna“ ako tá stará. Čo je však ešte horšie, na rozdiel od ľavice pravica nedisponuje skutočným prirodzeným lídrom. Naopak, koncentrácia osôb, ktorých ambície sú podstatne vyššie než ich schopnosti, presahuje únosnú mieru. V snahe za každú cenu zaujať potom nová pravica súka jeden väčší populizmus ako druhý. Rôzne koncepty priamej demokracie (napríklad voľba sudcov či prokurátorov) sú veci, ktoré narážajú na ústavnú väčšinu, sú typicky nepravicové a v krátkom časovom období nerealizovateľné. To však nevadí, podstatné je byť stále v mediálnom obehu a hovoriť čokoľvek (hoc aj úplnú blbosť), len nech sa tým odlíšim od svojich staropravicových rivalov.

Napriek tomu je boj medzi starou a novou pravicou na spadnutie a de facto sa dá stotožniť s bojom o druhé miesto v prezidentských voľbách, ktoré nás čakajú o rok. Práve tie majú ukázať, kto z pelotónu možno aj desiatky pravicových kandidátov, možno s mikroskopickým rozdielom, prekĺzne do druhého kola, v ktorom potom vyzbiera všetky protestné hlasy. Ten sa potom bude pasovať za záchrancu a novú nádej slovenskej pravice. Otázne je len, či to bude predstaviteľ starej (Hrušovský), novej (Procházka) či dezorientovanej (Čarnogurský) pravice. 

(Komentár vyšiel aj v SNN)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984