Stanislav Harangozó: Súhra farieb
V Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave otvorili výstavu Stanislava Harangozóa Súhra farieb. Majstrovi, ktorý v tomto roku slávil jubileum – sedemdesiat rokov – na nej slávnostne odovzdali Cenu fondu výtvarných umení 2016 za významný prínos v oblasti výtvarného umenia.
Stano Harangozó: Súhra farieb
Vždy, keď sa zamýšľam nad úlohou umenia v ľudskej spoločnosti, vidím človeka, v rozličných etapách bytia a to, čo okrem základných životných potrieb potrebuje. Dnes viem, že to je umenie.
V súčasnosti potrebujeme kultúru viac ako kedykoľvek predtým. Umenie, ktoré podporuje a rozvíja našu osobitosť a ľudskosť v neprehľadnosti informácií. Stanislav Harangozó je umelcom, ktorého tvorba je osobitým skvostom viacerých desaťročí. Pretože vidí a cíti krásu života. Umelecky ju dokáže transformovať do obrazov tak, aby oslovila diváka širokým rozpätím výrazu, ktorý jednotí slovo hodnota.
Už dnes je náročné hodnotiť tvorbu tohto výtvarného umelca, ktorý patrí medzi tvorivé individuality od vysokoškolských štúdií. Vždy staval na perfektnom zvládnutí remeselných a technologických postupov. V tomto je dodnes umeleckou veličinou. Techniky, ktoré ovláda, patria medzi najnáročnejšie a v tvorbe postupne ustupujú ľahkosti a plytkosti.
Červený anjel, 2016, 120 x 90 cm, akryl. Vpravo: Vôňa slnka, 2016, 120 x 90 cm, akryl.
Stanislav Harangozó je výtvarník – monumentalista, ale aj komorný maliar. Pracuje rôznymi technikami: maliarskymi (akvarel, pastel, akryl, olej). Pracoval aj monumentálnymi technikami. Tvoril najmä technikou priemyselnej a kamennej mozaiky, technikou maľby na drevo, technikou leptaného skla. Je komorný maliar, kresebne istý umelec a výrazná pedagogická osobnosť. Umelecky zmapoval dve zložité doby ľudského vývoja. Nezaujate, tvorivo a s osobitým citom. Prinášal divákom eleganciu tvarov, krásu farby harmóniu kompozície a estetickú hodnotu, ktorá v dobých nielen zložitých veľmi chýba.
Pamätám na jeho začiatky. Na bravúrnosť jeho tvorby, ľahkú a istú ruku v kresbe. Majster sa s mimoriadnym úspechom zhostil temer každej výtvarnej disciplíny, čo bral ako výzvu, ako cestu k poznaniu , hľadanie vlastného výrazu a hodnoty vo svojom diele. Bol jeden z prvých, ktorý sa u nás cielene venovali vtedy úplne novej, nepoznanej grafickej technike, serigrafii. Dnes je to predovšetkým technika pastelu a kreslí. Čaruje s farbičkami, variuje estetiku kompozícií, ktorou upozorňuje na strácajúcu sa krásu. Tajomstvo jeho tvorby je taktiež v spontaneite a istote jeho diel, v ich výraze. Ale aj v objavovaní originálnych tém a námetov, ale i vyjadrovacích postupov. Je v imanentnom posolstve, ktoré jeho obrazy nesú.
Posolstvo, 2016, 70 x 100 cm, pastel-akryl.
Umenie autora má nie len čaro, výraz, silu a posolstvo, ale je v ňom ukrytá vášeň. Maľuje Bratislavu, krajinu. Pristavuje sa pri detailoch stromu, domu, ovocia. Fascinuje nás stvárnením ženy. Vznešenosťou oblohy a prostotou oblakov.
Umenie na celom svete hoci dnes speje ku globalizácii, vždy bude jedinečné a iné. Aj preto aby budúce civilizácie cez neho videli naše životy. Zmätená moderná myseľ ľudstva umenie potrebuje už len pre nádej. Umenie je skúškou našej existencie. Preto je a zostane také žiadané.
Skutočné umenie vždy bolo a bude tajomstvom. A pre každého tvorcu, pre každého z nás, obdivovateľov jedinečným.
Dobrý výtvarný umelec tvorí umenie. Tak, ako Stanislav Harangozó. Obrazy ľudskosti a istoty. V nich je sila autorovho umenia. Legenda jeho tvorby, ktorá sa utvára. Pretože práve jeho tvorba patrí k tým najobľúbenejším . Je to prirodzené a dobré.
(Autor, PhDr. Ľuboslav Moza, je kurátor výstavy)
Príď, 2016, 110 x 150 cm, akryl.
Nevšedné ticho, 2014, 100 x 70 cm, pastel-akryl. Vpravo: Náklonnosť, 2014, 100 x 70 cm, pastel-akryl.