Reklama
banner2-01-1509979936.png
Reklama

Šrobárová posledná osudová osmička

(Vavro Šrobár a víťazný február)
Počet zobrazení: 2211

srobar_portret.jpg„Osmičky“, dokonca s adjektívom osudové, sú obľúbeným číslom výkladu našich dejín. Najobľúbenejšia osmička je osemnástka z dvadsiateho storočia. V roku 1918 vzniklo Česko-Slovensko – väčšinou svojej existencie zvané Československo. Osmičku obľubujú Slováci i Česi a napriek tomu, že spoločný štát už štvrťstoročie neexistuje, obidva národy usilovne (mieru úsilia nehodnotím) spomínajú na storočnicu najosudovejšej dejinnej osmičky. Najmä v jubilejnom roku 2018.

06_vavro_srobar_vpravo_ako_minister_s_plnou_mocou_pre_slovensko_so_samuelom_zochom_a_pavlom_blahom.jpg

 

 

 




Vavro Šrobár, vpravo, ako minister s plnou mocou pre správu Slovenska.

Slovákov najvyšší osmičkový tromf spred sto rokov bol Dr. Vavro Šrobár. V osmičkovom osemnástom roku zohral tri významné štátoprávne partie: zahrievaciu 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši, vrcholovú (na najvyššej štátnej úrovni) 28. októbra 1918 v Prahe, ale predovšetkým praktickú koncoročnú politickú partiu z posledných dvoch mesiacov roku 1918, v ktorej prebíja všetkých spoluhráčov (nielen maďarských, ale aj slovenských) nielen ako niekoľkodňový šéf dočasnej slovenskej vlády v Skalici, ale predovšetkým ako „šíriteľ československej republiky“ vo funkcii ministra pre správu Slovenska najprv zo Žiliny. Tak sa stal Vavro Šrobár prvolezcom slovenskej štátnej suverenity, ktorá po sto rokoch existuje v podobe dnešnej Slovenskej republiky. Tento vavrín na jeho hlave nikdy nezvädne. Prijmeme niekedy zákon, že Vavro Šrobár sa zaslúžil o štát...?

Tohto roku si po sedemdesiatich rokoch pripomíname aj iný osmičkový rok – rok 1948 a mesiac február, ktorý bol na celých štyridsať rokov vedený v kalendároch ako Víťazný február. Vavro Šrobár v auguste 1947 oslávil 80 rokov svojho života. Mal za sebou slávu roku 1918 i tvrdú politickoorganizačnú prácu na obrane Slovenska a jeho práva na národnú existenciu v roku 1919. Tiež množstvo prvorepublikovej drobnej pročeskoslovenskej práce (ktorú vždy chápal ako proslovenskú), na úrovni ministerskej, poslaneckej, lekárskej, organizačnej i vzdelávacej. Mníchovské prerušenie existencie spoločného štátu ho opäť priviedlo do prvých československých línií. Organizuje odboj, stáva sa aktívnym spolupredsedom Slovenskej národnej Rady v SNP (ako 77-ročný). Rokuje so Stalinom v Moskve, v „košickej“ vláde Zdenka Fierlingera z apríla 1945 sa stáva ministrom financií. Pôsobí v nej až do volieb 1946. Spoluzakladá Demokratickú stranu, z ktorej ho vyhodia, zakladá Stranu Slobody. A opakujem – má 80 rokov naplnených prácou, slávou i primeranou hanou.

srobar_tr._teplice_k.jpgsrobar_tabula_-k.jpg



Trenčianske Teplice, dom, v ktorom býval a pamätná tabuľa.

Avšak vo svojej celoživotnej politickej hre si opäť vyťahuje osudovú osmičku. V čase vypuknutia februárovej vládnej krízy už viac ako poldruha roka žil na zaslúženom odpočinku vo svojich Trenčianskych Tepliciach, kde (ešte za prvej republiky) „sa mu podarilo získať väčšinu kúpeľov...“ Ako áno, ako nie, kde bolo, tam bolo, zrazu sa ocitol uprostred „februárových udalostí“. Prečo? Spomenul si na neho Klement Gottwald, „kamarát“ z košickej vlády, vtedy už predseda československej vlády, ktorá sa vytvorila po voľbách v roku 1946. Demisia časti ministrov z 20. februára 1948 vytvorila Gottwaldovi priestor pre rekonštrukciu vlády v želanom smere. A otvorila cestu pre prevzatie moci komunistami a ich priaznivcami. Parlamentnou cestou! Takpovediac demokraticky. Bolo treba presvedčiť prezidenta Beneša, aby demisiu prijal a vymenoval pokračujúcu vládu. Gottwald vyniesol zopár tromfov. Využil „pas“ Jána Masaryka, ktorý demisiu nepodal. A zlanáril Vavra Šrobára. Ten nemal nikdy ďaleko od slov k činu. Dal predbežný súhlas a v Prahe ho už čakal Benešom podpísaný ministerský dekrét. „K. Gottwald, aby zatlačil na Beneša a získal jeho súhlas s demisiou odstúpivších ministrov a menovaním novej vlády, tak trochu zmanipuloval Šrobárov podmienečný súhlas (…). Čiastočne tým vyšiel v ústrety prezidentovi Benešovi, aby mu uľahčil rozhodovanie (V. Hlavová).“ A tak Gottwald po návrate z Hradu mohol oznámiť pražským masám, že sa Vavro Šrobár stal ministrom pre unifikáciu (zjednotenie) zákonov. Po nástupe K. Gottwalda za prezidenta republiky pokračoval v ministrovaní aj za predsedníctva Antonína Zápotockého. „Šrobár so svojím zmyslom pre sociálny rozmer politiky, ktorý propaguje pofebruárová vláda, akoby si ani spočiatku neuvedomoval negatívne dopady na život obyvateľstva, ktoré prináša obmedzovanie demokracie a nastolenie diktatúry proletariátu. V snahe budovať obnovený československý štát nedokáže správne vyhodnotiť politickú situáciu (…) Na poste ministra sa dostáva do vleku nových politických síl a zostáva, až do svojej smrti 6. decembra 1950, ich súčasťou. (M. Pekník)“

v.srobar_obalka.jpgsrobar_hrob.jpg

Hrob V. Šrobára na bratislavskom Ondrejskom cintoríne.

Samotný Vavro Šrobár priznáva nedokonalosť demokracie vo svojej práci „Vláda ľudu v demokracii“, ktorá vyšla už v roku 1920 takto: „... skúsenosť z histórie nás poučuje, že nič nie je na svete tak dokonalého, aby ľudská zloba to nepokazila. To isté sa môže stať i s demokraciou. Veď demokracia nie je nič iného, ako súhrn ľudí istého štátu. Ak sú všetci občania dobrí, tak aj demokratické zriadenie je dobré. Ale ak sú všetci, alebo väčšina zlí, v tom pomere viac-menej je zlé i samo demokratické zriadenie.“

A takto zhodnotil Vara Šrobára Štefan Janšák: „Vášnivý hráč s osudom! Od zmeny pomerov a udalostí očakával čosi zázračné. (…) Viera v neznáme dobré a lepšie, ktoré človek nedosiahne pomalou, trpezlivou prácou, ale novou politickou konšteláciou, privodenou mocnosťami, stojacimi mimo jeho dosah.“

P. S. Bezodnou studnicou kvalitných informácií o živote a práci Vavra Šrobára oplýva zborník: „Dr. Vavro Šrobár politik, publicista a národnoosvetový pracovník“, ktorý spracoval Miroslav Pekník a kolektív a vydal v roku 2012 Ústav politických vied SAV vo vydavateľstve SAV Veda.

Foto: Autor a archív

SÚVISIACE:
Ľubo Olach: Vavro Šrobár – osudové prevraty – 1918 – 1944 ­– 1948
Jozef Schwarz: 100-ročné (Česko)Slovensko a 150-ročný Vavro Šrobár
Jozef Schwarz: Šrobárova zbierka – odhalenie
Jozef Schwarz: „U Šrobárov“ po stopäťdesiatich rokoch
Jozef Schwarz: Príbeh Šrobárovho námestia v Bratislave
Jozef Schwarz: Pri hrobe Vavra Šrobára 150 rokov od jeho narodenia
Jozef Lysý: Dr. Vavro Šrobár - politik, publicista a národno-osvetový pracovník

Priemer: 4.2 (15 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama