Spravodlivosť a ekonomika (humanistická)

Počet zobrazení: 5604

haluska.jpgStále častejšie počuť vysokú skepsu pri odpovedi na otázku: Môže byť ekonomika spravodlivá? Prv si pripomeňme princípy spravodlivosti Princípy spravodlivosti v literatúre sú pertraktované rôznymi spôsobmi.

Skúsme použiť Rawlsove princípy spravodlivosti a ich Pefferovo rozšírenie.
Prvý princíp spravodlivosti,                  – rovnosť formálnych politických práv
Druhý princíp spravodlivosti, 1. časť – formálna rovnosť príležitostí
Druhý princíp spravodlivosti, 2. časť – princíp diferenciácie

Pefferovo rozšírenie.
Garancia dôstojnej životnej úrovne pre všetkých, právo na bezpečnosť a obživu
Približne rovnaká hodnota politických práv
Ekonomická demokracia na pracovisku
Striktná garancia, že nerovnosť neohrozí sebaúctu znevýhodnených

Aby sme mohli pristúpiť k meritu argumentácie, skúsme si správne definovať kľúčové pojmy s tým súvisiace.

Považujem za dôležité vyjasniť, čo to je vlastne súčasný štát.

Štát, o ktorom jedni tvrdia, že má byť čo najslabší, druhí tvrdia, že by mal mať väčšie právomoci, väčšie možnosti. No keď si uvedomíme, že štát je vo svojej podstate občianske združenie s povinným členstvom občanov štátu, teda organizácia, kde rozhodujúce slovo by mali mať členovia združenia, ktorí určujú jeho smerovanie, ktorí si volia jeho riadiace grémiá. Štát ako občianske združenie by mal byť predovšetkým demokratickou a dobre fungujúcou organizáciou, aby jeho „členovia“ sa v ňom dobre cítili, aby im spoluvytváral adekvátnu kvalitu života.  

To, či na činnosť tohto občianskeho združenia si z vlastných príjmov a z vlastného majetku ako príspevky na jeho fungovanie a rozvoj členovia dávajú viac, alebo menej, závisí vždy od toho, aké povinnosti, aké úlohy členovia mu určia a aké nákladné je plnenie týchto úloh. Akú úroveň, akú kvalitu fungovania jeho základných funkcií (bezpečnosť, spravodlivosť, zdravotníctvo, školstvo veda a ďalšie verejné služby a zariadenia ) chcú dosiahnuť a akú mieru solidarity voči svojim členom, najmä voči časti svojich členov, ktorí sú slabí, práceneschopní, ktorí ešte len dorastajú, alebo ktorí už sú za zenitom svojej výkonnosti, teda sú potrební, si určia. Kľúčovým faktorom zadanej úrovne , rozsahu a kvality realizovaných služieb a úrovne solidarity je výkonnosť ekonomiky štátu, teda úroveň príjmov a bohatstva členov tohto „občianského združenia“, a aké % z tých príjmov a majetku sa rozhodnú vo forme „členského“ t. j. daní a odvodov, na plnenie úloh štátu (teda de facto, sami pre seba)  vydávať..

Ak má také občianske združenie dobre fungovať, potom musí v ňom platiť základná zásada, že práva a povinnosti člena či skupiny členov, musia byť vo vzájomnej rovnováhe. Je prirodzené, že v štátoch, ktoré boli nedemokratické, kde moc mala úzka skupina vyvolených, dokonca jedného diktátora, občania kládli na prvé miesto boj za svoje práva, ale v modernej spoločnosti, ktorá si hrdo dáva do názvu demokratická, by malo ísť predovšetkým o rovnováhu medzi právami a povinnosťami.

Je prirodzené, v takomto občianskom združení základným právom, ale aj základnou povinnosťou každého práceschopného občana, je tvorivou prácou zabezpečovať (produkovať) taký objem užitočností (užitočných hodnôt), ktoré umožňujú zabezpečiť tomuto občanovi jeho životné potreby pre neho aj pre jeho rodinu, ale tiež aj jeho povinný príspevok na spoločné potreby štátu . Tak aby žiaden občan nebol v pozícii, že sa priamo či nepriamo  neoprávnene obohacuje na úkor iných občanov..

Moderná ekonomika meria úžitkové hodnoty ich trhovými výmennými hodnotami, vyjadrenými v peňažných jednotkách, teda trhovými cenami.

Vytvorená úžitková hodnota za jednotku času, ktorú vytvorí jednotlivec, alebo produkčný kolektív, produkčný subjekt, predstavuje pridanú úžitkovú hodnotu, ktorej objem je vyjadrený pridanou výmennou hodnotou meranou v peniazoch – PH.

V každom produkčnom subjekte pridaná hodnota vyjadruje v peniazoch to, čo subjekt svojou živou prácou, znásobenou využívaním prírodných zdrojov a stovarovanej minulej práce, ktorou sú produkčné prostriedky, teda takouto komplexnou prácou pridal k hodnotám, ktoré tvoria vstupy do produkčného procesu, vyjadrené v cenách vstupných tovarov (polotovarov), energií a vstupných služieb.

Matematicky pridaná hodnota, to je trhová cena produktivity živej práce plus trhová cena nájmu produktivity produkčných prostriedkov, t. j. minulej práce a trhová cena nájmu prírodných zdrojov, čiže je to trhová cena nájmu výrobných faktorov, spravidla vyjadrená v základnej cene týchto nájmov, zvýšenej o bonus za nadpriemernú produktivitu živej práce, nadpriemernú úroveň využívania produkčných prostriedkov i prírodných zdrojov, ale aj za nadpriemernú efektívnosť využívania vstupov do produkčného procesu.

Od čoho závisí objem vyprodukovanej pridanej hodnoty v danom štáte? No predovšetkým od objemu využívaných výrobných, produkčných faktorov. Teda od počtu pracovníkov, ktorí fungujú v procese produkcie pridanej hodnoty, od objemu a „výkonnosti“ produkčných prostriedkov, ktoré sa využívajú v produkčnom procese a od objemu disponibilných prírodných zdrojov a zvlášť od systémovej produktivity a efektívnosti fungovania produkčných subjektov (firiem).

V súčasnej situácii, v ktorej sa nachádza naša globálna ekonomika i celá planéta, základným záujmom zachovania života, prežitia ľudstva je:

  • aby si nezničilo životné prostredie do takej miery, že by v ňom už človek nemal možnosť žiť
  • aby si nevyčerpalo neobnoviteľné prírodné zdroje tak, aby to nezbrzdilo, alebo neznemožnilo fungovanie produkcie úžitkových hodnôt
  • aby využitím vedy, poznatkov z oblasti prírodných a technických vied, ale aj z oblasti spoločenských vied organizovalo svoju produkciu tak, aby rástol objem vyprodukovaných úžitkových hodnôt na jednotku pracovného času, teda aby rástla produktivita práce tak, aby na zabezpečenie svojich základných životných potrieb musel vynakladať relatívne menší objem svojej práce, aby väčšia časť práce mohla byť orientovaná na rast vzdelanosti, na rast kvality zdravého života všetkých kategórií obyvateľstva od detí, až po seniorov, ktorí sú v zaslúženom dôchodku.

Zrejme nie je treba dokazovať, že každý spoločenský systém dosahuje maximálnu výkonnosť vtedy, ak deľba práv a povinností, deľba výsledkov, ale aj objemov vynaloženej práce je maximálne spravodlivá, to znamená, ak každý účastník procesu produkcie i procesu spotreby dosahuje Pareto efektívnosť, t. j. takú spravodlivosť, ktorá v danom časovom úseku nemôže byť vyššia bez toho, aby u iného sa musela znížiť. Ide predovšetkým o spravodlivosť vzťahu medzi vynaloženou tvorivou prácou a úžitkami, úžitkovými hodnotami, ktorými môže na základe vykonanej práce uspokojovať svoje potreby, pričom moderná spoločnosť stále väčšiu váhu prikladá nehmotnej spotrebe, spotrebe, ktorá formuje, dotvára práve nehmotnú súčasť kvality života.

Každá ekonomika, ktorá je nespravodlivá, dokáže síce po určitú dobu zvyšovať  produktivitu práce na základe fyzického násilia, násilného prinútenia, alebo sofistikovaného prinútenia hrozbou chudoby, hrozbou nedostatku i ďalších sofistikovane používaných nástrojov (napr. kariérneho postupu, snahou byť „in“ a pod.), no nikdy nemôže dosiahnuť maximálne využitie reálnych možností, ktoré k dispozícii má.

Veľmi názorným príkladom takej spoločnosti je súčasná spoločnosť, ktorá zďaleka nevyužíva v globálnom meradle objem disponibilnej tvorivosti, celý objem práceschopného obyvateľstva, nevyužíva výsledky vedy a techniky, ktoré k dispozícii má, nedostatočne ich pretvára do moderných pracovných prostriedkov a tým produktivita práce zďaleka nezodpovedá možnostiam, ktoré súčasná úroveň poznania umožňuje. Čo je to za ekonomiku, ktorá v 21. storočí má viac 40 % práceschopných nezamestnaných, viac ako miliardu ľudí, ktorí žijú v absolútnej chudobe, z ktorých veľká časť nemá možnosť sa ani najesť, ktorá má veľkú oblasť nerozvinutých regiónov s relatívne jednoduchým a veľmi zaostalým spôsobom života?

Ekonomika, ktorá ani v najvyspelejších krajinách sveta nedokázala odstrániť veľký podiel chudoby, veľký podiel biedy a vo vzťahu ku kvalite života jej charakteristika je hrozná. Veľká miera frustrácie, nespokojnosti, vysoká zločinnosť, nepriateľský individualizmus, neustála hrozba lokálnych, ale aj väčších vojnových konfliktov, priepastné rozdiely v príjmoch a majetku i celý rad ďalších momentov, ktoré vytvárajú neustále rastúcu nespokojnosť drvivej väčšiny občanov s fungovaním i vývojom spoločnosti.

A či chceme, alebo nie, kľúčom a podstatou fungovania spravodlivej spoločnosti, ktorú ja nazývam humanistická spoločnosť, je spravodlivé fungovanie ekonomiky, spravodlivý vzťah medzi vkladom tvorivej práce a mierou užitočností, ktoré môže na základe výsledkov tejto práce jedinec, jeho rodina, komunita i väčšie kolektívy využívať. Pritom za vklad tvorivej práce je možné považovať len pre dosiahnutú kvalitu života a jej rast potrebné užitočnosti, pretože v modernej spoločnosti len takéto užitočnosti môžu mať výmennú hodnotu, môžu mať cenu.

Skúsme si naformulovať podmienky spravodlivosti v ekonomike.

1. Základnou podmienkou je, že uznanou užitočnosťou, uznaným výsledkom tvorivej činnosti je len užitočná užitočnosť, t. j. taká užitočnosť, ktorá prispieva k udržaniu dosiahnutej kvality života a k jej ďalšiemu rastu. Len taká užitočnosť môže mať svoju výmennú hodnotu za inú užitočnosť, ktorú v modernej ekonomike meriame peniazmi, čiže len užitočná užitočnosť môže mať cenu a nevytvára konzum pre konzum.

Aby sa dosiahol takýto stav, je nevyhnutné, aby spoločnosť formulovala pravidlá o tom, ako vyjadriť užitočnosť produkovanej užitočnosti. V doterajšej ekonomike už takýto prístup spoločnosť našla. Neužitočné užitočnosti sankcionuje, zakazuje ich produkciu, alebo ich sankcionuje vysokými spotrebnými daňami a to je metóda, ktorú moderná trhová ekonomika musí v oveľa širšej škále využívať, robiť ju na základe celospoločenského konsenzu pružnou, adaptabilnou, ale predovšetkým účinnou.

2. Druhou podmienkou je, že výmenné hodnoty užitočnosti, teda ich ceny, budú spravodlivé, čo sa častejšie vyjadruje pojmom poctivé.

Podmienkou spravodlivej, poctivej ceny vyprodukovanej užitočnosti je splnenie hore uvedenej podmienky, aby užitočnosť bola užitočná (viď bod 1)a po druhé, je to využitie transparentnosti, teda aby v celoštátnom, celoúnijnom, ale predovšetkým v globálnych rozmeroch bola dostatočná informovanosť o cenách produkovaných užitočností, vrátane sankcionovania ich zbytočnej či nadmernej a vo vybraných prípadoch aj akejkoľvek spotreby v záujme plnenia bodu 1 tak, aby každý spotrebiteľ, či odberateľ logicky vychádzajúc zo svojho rozpočtového obmedzenia, ktoré tvorí suma príjmov za jeho tvorivú činnosť, čiže suma podielov na ním, jeho produkčným kolektívom vyprodukovanej pridanej hodnote, aby v rámci tohto rozpočtového obmedzenia v čo najvyššej miere uspokojil svoje potreby, a aj z toho dôvodu logicky hľadal užitočnosti, ktoré v jemu potrebnej kvalite môže získať za ich najnižšiu cenu.

Výsledok fungovania transparentnosti logicky vyústi k tomu, že nadhodnotené ceny, ceny, ktoré nezodpovedajú globálnej trhovej cene, spotrebitelia a odberatelia nebudú akceptovať a takéto tovary a služby sa zákonite prestanú vyrábať, ich výrobcovia budú musieť zmeniť svoj produkčný program, alebo znížiť ceny, alebo skrachovať.

3.  V dnešnej situácii je zrejmé, že kľúčovou podmienkou spravodlivosti je, aby ceny nájmov výrobných, t. j. produkčných faktorov boli spravodlivé, teda aby prvotná deľba realizovanej pridanej hodnoty medzi vlastníkov, či správcov výrobných,  produkčných, faktorov, bola spravodlivá.

Čiže ide o spravodlivú mzdu, o spravodlivé ocenenie za prenájom produkčných faktorov i spravodlivé ocenenie za prenájom využívaných prírodných zdrojov, najčastejšie pôdy, ale aj ostatných komponentov životného prostredia tak, ako je to v bode 2/.

Výskum rozdielov predovšetkým v mzdách v prakticky ekonomicky homogénnych celkoch, celkoch, v ktorých ceny produkovaných tovarov sú spravidla blízke, alebo rovnaké a pritom v jednom produkčnom subjekte sú mzdy dva, až trikrát väčšie, ako v inom, nehovoriac o rozdieloch medzi rozličnými úrovňami rozvinutosti teritórií či regiónov, ukazuje na základnú nespravodlivosť, ktorá umožňuje vlastníkom produkčných subjektov, ktorými sú spravidla vlastníci produkčných prostriedkov, získavať nadpriemerné, dokonca horibilné príjmy( najmä vo forme zisku) bez toho, aby vložili do pridanej hodnoty tomu adekvátny objem pridanej užitočnosti. Príjem vlastníka produkčného subjektu je daný predovšetkým rozdielom medzi trhovou cenou vyprodukovanej PH a mzdami zamestnancov. Čiže príjem vlastníka produkčných subjektov( najmä vo forme zisku)   tam kde sú mzdy dvakrát nižšie sú  zhruba dvakrát vyššie.

Manipulácia s cenami živej práce a investičných prostriedkov a vôbec s cenami za investovanie oproti cene tvorivej práce má také priepastné rozdiely a takú mieru nespravodlivosti, ktorá už dnes je citeľne neúnosná.

Z toho vyplýva, že aj cena nájmu živej práce vo vzťahu k cenám vyprodukovaných tovarov a služieb je v drvivej miere vysoko nespravodlivá, pretože v cenách vyprodukovaných tovarov a služieb je zakomponovaná nespravodlivá miera príjmov vlastníkov produkčných subjektov (často najmä top manažmentu), ktorými sú spravidla vlastníci produkčných prostriedkov. A táto nespravodlivosť nielen, že vytvára vysokú mieru nespokojnosti, ale súčasne je veľkou brzdou rastu produktivity práce na báze rastu objemu a výkonnosti produkčných prostriedkov.

4. Ako sme už uviedli, systém cien nájmov produkčných faktorov a tovarov a služieb nedostatočne stimuluje skutočne racionálnu spotrebu, nestimuluje preferenciu produkcie a spotreby tovarov a služieb s minimalizáciou spotreby nedostatkových prírodných zdrojov a zdrojov energie, nestimuluje k včasnej príprave substitúcie prírodných zdrojov, aby sa nevyčerpávali zdroje, ktoré v budúcnosti budú mimoriadne vzácne.

Preto musí byť aj za využitia sankcií a spotrebných daní vytváraný taký systém cien, ktorý stimuluje ochranu a zlepšovanie životného prostredia, recykláciu hmoty, hmotnej produkcie, využívanie obnoviteľných zdrojov energií, ale predovšetkým produkciu tovarov a služieb s vysokým podielom nehmotnej a neenergetickej pridanej hodnoty.

5. To, že rast vzdelanosti a tvorivosti živej práce má neustále stúpajúcu tendenciu, sa musí prejaviť v neustálom raste výmennej hodnoty živej práce voči výmennej hodnote minulej práce zhmotnenej v produkčných prostriedkoch. Spravodlivosť spočíva v tom, aby rast príjmov vlastníkov minulej práce sa dosahoval nie rastom ich cien, ale neustálym  rastom ich  objemov aj ich potenciálnej produkčnej výkonnosti a tým  k vytváraniu plnej zamestnanosti práceschopných obyvateľov planéty.

Podstata dosiahnutia novej úrovne spravodlivej ekonomiky spočíva v uplatnení humanistickej ekonomiky, ktorej základom je participatívne partnerstvo vlastníkov výrobných faktorov a objektívna transparentnosť cien..

Participatívne  partnerstvo znamená partnerskú súčinnosť pri produkcii úžitkových hodnôt, pri formovaní ich výmenných hodnôt, a to na báze vysokej transparentnosti, ktorú už reálne  umožňuje súčasný stav informačných systémov, informačných prostriedkov i celého komplexu poskytovania informácie každému, ktorý sa o informáciu zaujíma. Podstatou je transparentnosť cien tovarov a služieb, ale aj transparentnosť cien produkčných faktorov v jednotlivých produkčných subjektoch, aby sa plnšie využila práve veľká prednosť súťaživosti,  konkurencie, k tomu, aby klesali ceny jednotky užitočnosti tovarov a produkovaných služieb vo vzťahu k cene neustále  produktívnejšej živej práce.

Vychádzajúc z uvedeného môžeme definovať princíp spravodlivosti v ekonomike:

Dá sa predpokladať, že v dobre fungujúcej Pareto efektívnej trhovej ekonomike, kde vzájomné výmenné pomery užitočných hodnôt tovarov, služieb i nájmov produkčných faktorov dosiahnu stav Paretovej efektívnosti, teda že vzťah užitočnosti tvorivej práce jednej osoby (jedného produkčného faktora) a jej výmennej hodnoty možno zvýšiť len za cenu zníženia vzťahu užitočnosti a jej výmennej hodnoty u druhej osoby (druhého produkčného faktora) – čomu by malo zabraňovať práve participatívne partnerstvo. Čiže transparentnosť cien tovarov, služieb a nájmov produkčných faktorov pre vlastníkov výrobných faktorov, pre ktorých odmena za prenájom vytvára základ ich rozpočtového obmedzenia, teda aj ich kúpyschopnosti a sporivosti a participatívne partnerstvo, čo je realizáciou skutočnej ekonomickej demokracie, ktoré vytvára šancu zabezpečovať spravodlivý vzťah medzi užitočnosťou tvorivosti ľudských zdrojov a ich mzdou, či odmenou, čím napĺňa princíp ekonomickej spravodlivosti.

Výsledky môjho výskumu  odpovedajú na začiatku položenú otázku: áno, aj trhová ekonomika môže byť spravodlivá, ale musí to byť ekonomika humanistická, a teda skutočne demokratická.

Spravodlivosť v odmeňovaní výrobných faktorov logicky musí viesť k rastu podielov príjmov živej práce na  realizovanej PH. Rast podielov príjmov živej práce prakticky si nebude vyžadovať veľký objem prerozdeľovacích procesov, pretože hlavný aktér fungovania ekonomiky, tvorivý pracovník, zamestnanec, bude zvyšovať svoje príjmy rastom produktivity svojej práce a efektívnosti využitia toho, čo má k dispozícii, to znamená pracovných prostriedkov a prírodných zdrojov a pri účelnej kvalitu života podporujúcej stimulácii výmenných hodnôt, teda cien prenájmu výrobných faktorov, tovarov a služieb: Racionálna stimulácia produkcie užitočných užitočností zabezpečí postupné odstránenie zbytočného konzumu len kvôli konzumu, ale predovšetkým naštartuje trendy smerujúce k spravodlivej ekonomike. Participatívne partnerstvo vlastníkov výrobných faktorov a teda participatívne partnerstvo pri plánovaní, tvorbe, ale predovšetkým pri rozdeľovaní vyprodukovanej pridanej hodnoty si vynúti transparentnosť konania každého z partnerov, predovšetkým tzv. štvrtého výrobného faktora, a to je top manažmentu.

Participatívne partnerstvo humanistickej ekonomiky nielen naštartuje smerovanie a jednoznačnú tendenciu k spravodlivej ekonomike, ale naštartuje aj tendenciu k odstráneniu ťažkej nemoci súčasnej ekonomiky, a to korupcie. Práve transparentnosť participatívneho partnerstva vlastníkov výrobných faktorov, vrátane top-manažmentu, zabezpečí postupnú likvidáciu korupcie.

Je logické, že vysoká úroveň spravodlivosti a likvidácia korupcie nie je vec, ktorá sa dá riešiť zo dňa na deň, ale dôležité je, že nová kvalita fungovania ekonomiky- humanistickej ekonomiky-, transparentnej trhovej ekonomiky na báze participatívneho partnerstva vlastníkov produkčných faktorov ,  ktorej prvé kroky sú realizovateľne aj v súčasnej situácii1), jednoznačne má šancu naštartovať trend k  spravodlivosti a k likvidácii korupcie.

Pritom východiskovým, „zázračným“ nástrojom je vysoká transparentnosť a ľahká dostupnosť informácií o cenách všetkých tovarov, služieb, ale predovšetkým cenách, ktoré reálne fungujú v produkčných subjektoch, cenách za nájmy produktívnej tvorivej práce, za nájmy produkčných prostriedkov a za nájmy a využívanie, ale aj za sankcie za poškodzovanie životného prostredia.

Na záver nemožno neuviesť ešte jednu sentenciu k problematike deľby politiky, ale, bohužiaľ, i spoločenských vied, na ľavicové a pravicové.

Hore uvedené výsledky výskumu ma oprávňujú formulovať pozíciu, že výstižnejšie a aktuálnejšie delenie je na tých, ktorí podporujú zápas za presadenie spravodlivej, humanistickej ekonomiky i politiky, celej spoločnosti, a na tých ktorí „zubami nechtami“         (luhaním i zbraňami) presadzujú a vymýšľajú pseudovedecké argumenty aby sa súčasná nespravodlivosť voči 99 %-ám obyvateľstva planéty čo najdlhšie udržala. Teda ide o zápas humanistov za spravodlivosť voči nespravodlivým antihumanistom.

V druhej časti state chcem ukázať na aktuálnosť presadenia spravodlivosti do ekonomiky v súvislosti s riešením súčasnej krízy:


Príčiny kríz  nespravodlivej ekonomiky a ich riešenie

Pripomeňme si základné axiómy trhovej ekonomiky.

Produkčný subjekt je subjekt, ktorý súčinnosťou produkčných faktorov produkuje pridanú hodnotu, ktorú mu odberateľ, či spotrebiteľ spolu s  nakúpenými vstupnými tovarmi: polotovarmi, surovinami, službami a energiami, ktoré vstupujú do ceny finálneho produktu,  zaplatí.

Príjem za pridanú hodnotu sa delí medzi vlastníkov produkčných faktorov:

  1.  vlastníci tvorivej práce - zamestnanci        –    dostávajú mzdu,
  2. vlastníci špecifickej časti tvorivej práce, vrcholoví riadiaci pracovníci- top manažéri                   – dostávajú mzdu, plat a ďalšie formy odmien.
  3. Vlastníci (správcovia) produkčných prostriedkov  – dostávajú komplexné nájomné, (vrátane odpisov.) napr. lízingové platby
  4. Vlastníci (správcovia) prírodných zdrojov a životného prostredia   – dostávajú rentu alebo licenciu, ale môžu byť povinní platiť aj platby za poškodzovanie životného prostredia.

Celý príjem vlastníka produkčného faktora za realizovanú pridanú hodnotu sa využíva na jeho:

  1. spotrebu, t. j. uspokojovanie potrieb, jeho osoby a jeho rodiny
  2. na úspory, presnejšie na investície, ktoré predstavujú: príjem mínus spotreba.

príjem vlastníka produkčného faktora za realizovanú pridanú hodnotu = I + II

 Úspory (pokiaľ si ich vlastník nenechá, ako sa hovorí v matraci)  sa využívajú, transformujú:

  1. na úhradu prvého cyklu prevádzkových nákladov rozšírenej produkcie
  2. priamo, alebo prostredníctvom banky menia sa na investície do produkčných prostriedkov v reálnej produkcii, či v reálnej časti obchodovania

a) a b) predstavujú reálne investície

Úspory sa môžu transformovať aj na špekulatívne investície, t. j. keď:

  1. úspory sa použijú ako špekulatívny kapitál, keď fungujú v špekulatívnych obchodoch, najmä vo finančnej sfére, pričom špekulatívny kapitál je tá časť investícií , ktorá nevytvára užitočné hodnoty, len znásobuje samotný špekulačný kapitál, teda vytvára bubliny, cenové a finančné bubliny.

Špekulácia pramení:

  1. z neinformovanosti odberateľov o trhových cenách a podmienkach
  2. z podvodnej informovanosti odberateľov
  3. z tej časti ceny – cenovej bubliny, ktorá je neadekvátna výmennej hodnote užitočnosti
  4. z tej časti tzv. investičného obchodovania, ktorá zabezpečuje tvorbu špekulatívneho kapitálu, teda cenovej bubliny, tvorbu bubliny, ktorá zákonite, až do doby, pokiaľ praskne, vytvára bublinové bohatstvo a po prasknutí má spravidla škodu  posledný vlastník bubliny
  5. podobný charakter, ako špekulácia má korupcia, ktorú možno nazvať špecifickou súčasťou špekulácie .

Pritom špekulácie a korupcia jednotlivcov i firiem sú často vážnym faktorom prudkého rastu ich bohatstva, zvyšovania nespravodlivých rozdielov v príjmoch i bohatstve.

Spotreba plus úspory typu a) plus b) vytvárajú kúpyschopný dopyt úžitkových hodnôt, čiže stimulujú reálnu produkciu Kúpyschopný dopyt teda vytvára, stimuluje a vyžaduje produkciu úžitkových hodnôt

Bublinu potrebujú a ďalej nafukujú špekulanti

Suma pridaných hodnôt vytvorených na určitom území, alebo v štáte, sa rovná hrubému domácemu produktu (HDP).

 V súčasnosti užívaným kritériom vzniku krízy, resp. recesie je podmienka,

 prírastok HDP je menší ako 0.

Na základe hore uvedeného však je potrebné túto nominálnu podmienku spresniť, a to tak, že skutočná kríza vzniká, keď

prírastok reálneho HDP /teda HDP zo spotreby a z úspor typu a) plus b)/ je menší ako 0. Z toho možno vyvodiť,

že skutočná kríza je aj vtedy ak

 prírastok reálneho HDP je menší ako prírastok špekulačného HDP, teda špekulačného kapitálu, teda je menší ako prírastok bubliny.

Aké sú podmienky pre riešenie krízy -  naštartovanie rastu HDP

Havarijné riešenie krízy:

  1. znižovanie špekulačného HDP, napr. Tobinovou daňou a ďalšími opatreniami na znižovanie špekulačného HDP, vrátane citeľného obmedzovania korupcie
  2. cielená podpora reálnych investícií (aj za cenu racionálneho zadlžovania), čo podporí rast zamestnanosti a tým aj spotreby
  3. priama podpora spotreby aj za cenu primeraného zadlženia.

Cesty k zásadnému odstráneniu kríz

Základnou cestou je naštartovať trend rastu spravodlivosti a nekorupčnosti ekonomiky, teda formovať humanistickú ekonomiku:

  1. trvale destimulovať a postupne odstrániť tvorbu špekulačnej pridanej hodnoty a tvorbu bublín v cenách
  2. dosiahnuť, aby jediný spôsob investovania bolo investovanie do reálnej ekonomiky s preferenciou nehmotných investícií.
  3. realizovať uplatnenie princípov participatívno-partnerského fungovania vlastníkov produkčných faktorov v  produkčných subjektoch ako dôležitého nástroja proti špekulácii a najmä proti korupcii
  4. zabezpečiť plnú a ľahko dostupnú ( napr. kvalitnými internetovými prehliadačmi) transparentnosť cien tovarov, služieb, ale najmä produkčných faktorov, tým  dosiahnuť( alebo sa aspoň k nemu  priblížiť) Pareto efektívny systém  výmenných hodnôt ich užitočností t.j.,  komplexnú trhovú dynamickú rovnovážnosť cien tovarov , služieb i nájmov produkčných faktorov. ( K čomu práve globalizujúca sa ekonomika vytvára lepšie   podmienky)
  5. tým tiež podporiť stimuláciu zamestnanosti a rastu životnej úrovne i celkovej kvality života v zaostalých regiónoch, hlavne stimuláciou pohybu produkčných prostriedkov do týchto regiónov s cieľom minimalizovať masovú migráciu ľudského faktora z týchto regiónov a stimulovať návrat časti gastarbeiterov do domovských teritórií.

Pozri: Ivan Haluška. Budúcnosť globálnej ekonomiky – Teória a prax humanistickej ekonomiky. IRIS, Bratislava 2011.

 

Autor je h.prof. Dr .Ing. Ivan Haluška, DrSc 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
09. august 2013, 00:25

Opäť akademická štúdia, pán profesor

So záujmom som si prečítal a nehnevám sa na Vaše emotívne kritiky modelovania ekonomickej demokracie.

Kritický však musím byť i ja: Východiská a príčiny dobre artikulované, súhlasím a tkamer sa zhodneme.

Ale tie riešenia, juj, zostali na úrovni komformnej snahy "neublížiť kapitalizmu ako takému". Také socdemácke.

To "havarijné riešenie krízy" - možno myslené úprimne dobre, ale naivne, to "znižovanie" špekulačného HDP, a posilnenie cielenej potreby investícií - veď to je Obamova politika po páde fiškálnych domov - a pomohlo to?

Priama podpora spotreby aj za cenu primeraného zadĺženia - to vážne v roku 2013? Keď sú rozpočty štátov kdesi na dne Mariánskej priekopy Tichého oceána a na rozpočty zadlžených osôb už musí siahať štátom stanovená exekučná služba, aby aspoň upozornila jednotlivcov, čo je "primerané" zadĺženie?

K ceste k zásadnému odstráneniu kríź:

možno, ak bude Vatikán riadiť svetové finančné fóra a pápež František bude posväcovať zákony...bod 4 a 5 nie je realizovateľný kým bude možné prelievanie ziskov zo štátu do štátu a kým bude nadnárodný kapitál "skákať" z krajiny do krajiny podľa možností "investičných stiumulov".  

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#2
Andrej Sablič
09. august 2013, 08:49

Vážený pán profesor,

napísal Ste pekný článok ale je rovnako k ničomu, ako podstatne rozsiahlejší Marxov Kapitál. Tak ako on ani Vy Ste nepochopil lúpežnícku podstatu ekonómie!!! Nie Ste sám, taká je dnes celá spoločnosť.

Píšete: „teda formovať humanistickú ekonomiku“. Nie! Ekonómia nemá byť humánna ale objektívna. Humánny majú byť ľudia ktorí ju používajú. Atómová fyzika (bomby) nebola voči Japoncom humánna ale objektívna, spravila presne to čo od nej očakávali Američania.

Súčasná ekonómia, nie je objektívna, je anti vedecká, monistická a anti ľudská. Preferuje peniaze pred človekom, znehodnocuje realitu v tom aj človeka aby zabezpečila rast virtuálnych hodnôt.

Tak ako vo fyzike nemôže existovať perpetuum mobile, tak nemôže existovať ani v ekonómii. Musí platiť, že suma ziskov sa musí rovnať sume strát. Ináč povedané, zisk je strata reálnej hodnoty vyjadrená v peniazoch!!! Súčasná ekonómia sleduje monistický len zisky vyjadrené v peniazoch ale absolútne zanedbáva straty ktoré tým spôsobuje na reálnych hodnotách.

Ekonomický dôkaz o tom je rozsiahlejší a preto uvediem len polit ekonomické: V zaujme rastu ekonomiky (ziskov) dnes likvidujeme po celom svete pracovné miesta, teda reálnu ekonomiku!!! Máme nadprodukciu nie z pohľadu potrieb ľudí ale z pohľadu potrieb peňazí!!! CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE v Preambule do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, ale ak sa pozriete pozorne na to ako sa rieši kríza v Grécku, Španielsku a pod. tak vždy je to o peniazoch na úkor pracovných miest a spoločenskej spotreby, teda na úkor reálnej ekonomiky!!!

Prosím porozmýšľajte o tom. Bol som voči Vám krutý ale chcel som Vám otvoriť oči a byť objektívny aj za cenu „bolesti“ ktorú Vám týmto spôsobujem. Spravil som len to čo považujem za rozumné.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984