Spomienky ako pochvala majsterke namiesto vinšu

Akademickej sochárke Ľudmile Cvengrošovej k jej jubileu
Počet zobrazení: 4276

Všetko sa to začalo vo Varšave pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď prvý riaditeľ Slovenského inštitútu Janko Budziňák usporiadal výstavu akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej (nar. 17. júna 1937). Na veľvyslanectve SR sme mali vtedy pár obrazov, z toho vo vestibule jednu z podôb stovežatého mesta, čo ostalo po federácii. V rezidencii veľvyslanca, ktorú sme prerobili zo sídla vojenského pridelenca, umelecké predmety neboli. Poprosil som vtedy majsterku o zapožičanie velikánskych reliéfov sv. Cyrila a Metoda a ich pozývateľa nášho panovníka Rastislava na stálu expozíciu. Návrh bez váhania prijala. Obaja svätí sa napočúvali, ako som o ich misii hovoril Poliakom, keďže kult týchto slovanských svätcov nie je v Poľsku veľmi známy, ale aj všetkým hosťom našej ambasády.

Keď sme jej chceli reliéfy vrátiť po ukončení mojej misie v Poľsku vrátiť, navrhla, aby som si ich vzal do Ríma, kde nám opäť naši patróni poslúžili. A nielen to. Dostal som sólo velikánsku medailu s podobizňou nášho svätého Gorazda. Pre pápeža. Grátis. Len tak, lebo chcela. Po odovzdaní poverovacích listín veľvyslanca SR pri Svätej stolici, dnes už svätému, pápežovi Jánovi Pavlovi II., som Jeho Svätosti ešte odovzdal podobizeň slovenského svätého. Papa Wojtyla zareagoval: „Tak, z Nitry do Krakova!“, čím sa prihlásil k tvrdeniu, že svätý Gorazd bol ten, čo christianizoval časť dnešného južného Poľska.

Reliéfy solúnskych bratov a nášho Rastislava boli spoločne s jej hlaholským textom Otče naši na plátne pri mnohých významných stretnutiach v našej ambasáde pri Svätej stolici. Ba boli vystavené i vo Vatikáne na výstave európskeho umenia. Z Vatikánu putovali cez Bratislavu na naše veľvyslanectvo do Minska. Tam mi okrem iného pomáhali pri mojom lobovaní za vznik prekladu Konštatínovho Proglasu do bieloruštiny.

wojtylla_minca_01.jpgwojtylla_minca_02.jpg

Dlho ma mátala myšlienka ako majsterke poďakovať za jej nezištnú pomoc, gesto, za srdce. Pápeži si dávajú na každý rok pontifikátu raziť pápežské medaily, ktoré dostávajú významné návštevy z celého sveta, majú ich k dispozícii kardináli i apoštolskí nunciovia. Navrhol som Ľudmile Cvengrošovej, aby urobila projekt medaily Jána Pavla II. na 21. rok jeho pontifikátu. Získal som informáciu, že na rube má byť motív Boha Otca. Našťastie som jej bol povedal, že máme asi pár promile šance na úspech. Majsterka sa dala nahovoriť, po nejakom čase mi autobusom poslala do Ríma gypsové projekty averzu i reverzu medaily, ktoré som zaviezol do Vatikánu. Potom nastalo dlhé obdobie čakania, ktoré nás ťažilo. Vatikánska komisia preskúmala všetky projekty, bolo ich vraj niekoľko desiatok! Konečné rozhodnutie a výber mal urobiť sám pontifik. Pápež Ján Pavol II. si z predložených projektov medailí vybral návrh slovenskej sochárky! Nádherné medaily boli vyrazené v troch kovoch, každá má certifikát s číslom. A v certifikáte je informačné minicurriculum autorky Ľ. Cvengrošovej zo Slovenska, z Radošinej. Mali sme radosť, bolo to ako vyhrať majstrovstvá sveta. Jej dielo išlo do celého sveta a tam ostalo. Dnes je na všetkých kontinentoch, v mnohých múzeách, cirkevných i súkromných zbierkach. Dostali ho králi, prezidenti, premiéri, ministri, vzácni pápežovi hostia. Poprosil som pápežovho osobného sekretára, dnešného kardinála Stanislawa Dziwisza, aby sa autorka pápežskej medaily mohla zúčastniť na súkromnej svätej omši v pápežovom letnom sídle v Castel Gandolfo. Prosbe vyhoveli. Bolo nás tam pár, musím prezradiť, že pani Cvegrošová rušila fotografovaním s bleskom pápeža pri jeho rozjímaní. Človek z jeho ochranky mi prišiel povedať, aby som ju upozornil, že tam nesmie fotiť ani pápežov osobný fotograf. Povedal som im, že pani chce študovať profil Jeho Svätosti na ďalšiu medailu... Majsterke som však jemne naznačil, aby prestala. Po skončení omše na to reagovala: „Šéfe, a kto by vám urobil takéto fotky rozjímajúceho pápeža!“ A bolo po diskusii. Majsterka ešte raz šokovala vatikánskych úradníkov, keď s ňou hovorili o honorári. Nechcel som byť pri tom, ale ma zavolali, lebo sa nevedeli dohodnúť. Dôvodom nebol jazykový problém, ale žiadosť nie bohatej slovenskej umelkyne, ktorá im povedala, že honorár prijme, ale nie do vlastných rúk. Praje si, aby ho previedli na účet Matky Terezy! A ona sa uspokojí s pár medailami, ak to nebude problém. Medaily ako honorár za projekt pápežskej medaily dostala. Takto sa majsterka Cvegrošová správala k budúcim svätým.

Ľudmila Cvegrošová vytvorila neskôr desiatky diel: cyklus uhorských vladárov, kolorované reliéfy s motívmi významných žien sveta, korunovačné medaily, bustu Alexandra Dubčeka, Bratislavské zvony, súsošie sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade /Zalaváre/ i impozantné, zatiaľ málo docenené dielo 135 portrétov pontifikov od Petra Po Františka.

Ale aj tak medaila Jána Pavla II., vyrazená vo Vatikáne, bola prvá a jedinečná. Vďaka, pani Ľudmila, za to, čo ste pre Slovensko v zahraničí urobili. Skromne, od srdca, po tichu a bez nároku na slávu a peniaze.

(Autor je diplomat, pôsobil ako veľvyslanec v Poľsku, vo Vatikáne a v Bielorusku)

Komentár vyšiel v 
Literárnom týždenníku 25 – 26/2017

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984