Reklama

Slovenský vidiek v druhej dekáde 21. storočia

Vývoj počtu obyvateľstva v SR podľa veľkosti obcí
Počet zobrazení: 1880

Na území Slovenskej republiky bolo ku koncu roka 2015 celkom 2 890 obcí, z toho so štatútom mesta je 140 obcí. Najväčší podiel na sídelnej štruktúre v SR majú vidiecke obce do 5 000 obyvateľov – až 2 756 obcí (95,4 % z celkového počtu obcí v SR). Žije v nich 2 450 030 obyvateľov, t. j. 45,3 % z celkového počtu obyvateľov SR (z toho 49,4 % mužov a 50,6 % žien). V sídelnej štruktúre prevládajú malé obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je až 66,2 % z celkového počtu. Žije v nich len 854 566 obyvateľov (t. j. 15,8 %) Slovenska s miernou prevahou žien (50,5 %). Tieto malé vidiecke obce však tvoria prirodzenú reprodukčnú základňu pracovných síl pre poľnohospodársku prvovýrobu.

jablonica.jpg

V dlhodobom pohľade (od roku 1950) je evidentný pokles podielu obyvateľstva v sídlach do 5  000 obyvateľov a nárast podielu obyvateľstva v mestských sídlach. Iný pohľad naznačuje vývoj v prvej dekáde tohto storočia. Dochádza k poklesu počtu obyvateľov v obciach do 1 000 obyvateľov a mestách nad 50 000 obyvateľov a sústavnému rastu počtu obyvateľov v sídlach od 1 000 do 50 000 obyvateľov. Pritom k najvyššiemu rastu počtu obyvateľov dochádza v sídlach od 5 000 do 10 000 obyvateľov (o 7,3 %) a v sídlach od 2 000 do 5 000 obyvateľov (o 6,4 %).

Súčasný vývoj sociodemografickej štruktúry vidieckeho osídlenia je ovplyvnený aj zmenou trendu migrácie z deväťdesiatych rokov minulého storočia, čo súvisí s akceleráciou suburbanizácie a tiež silným vplyvom štátom podporovanej bytovej výstavby v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia, ktorá sa sústreďovala do stredne veľkých miest a v súčasnom období už neexistuje.

Najvyšší počet malých vidieckych obcí je na severovýchodnom Slovensku a v južnej časti stredného Slovenska. V Prešovskom (56 %) a Banskobystrickom (54 %) kraji tvoria najmenšie obce do 500 obyvateľov nadpolovičnú väčšinu všetkých sídiel. Naopak, najmenší podiel obcí do 500 obyvateľov je v Bratislavskom (9 %) a Trnavskom (18 %) kraji.

Analýzy ukazujú pretrvávajúci priestorovo diferencovaný proces vyľudňovania vidieka (najmä malých vidieckych obcí), ktorý je sprevádzaný ďalšími faktormi (demografickými, sociálnymi, hospodárskymi, infraštruktúrnymi) a pod. Pracovná sila bude na Slovensko v ďalších desaťročiach menej početná a staršia a vzhľadom na očakávaný vývoj migrácie s veľkou pravdepodobnosťou aj etnicky pestrejšia.

V niektorých okresoch na juhu stredného Slovenska a severovýchodnom Slovensku bude úbytok obyvateľstva natoľko významný, že môžeme hovoriť o depopulácii spojenej s výrazným starnutím obyvateľstva.

Nepriaznivá veková štruktúra vidieka podmieňuje aj úroveň kultúrneho kapitálu, v ktorom čoraz väčšiu úlohu zohráva dosiahnuté vzdelanie a profesijná kvalifikácia. Kultúrny kapitál vidieka je značne oslabený emigráciou kultúrnej elity do väčších miest. V súčasnosti zhoršujúca sa veková štruktúra a klesajúci počet obyvateľov na vidieku a vekom obmedzená priestorová mobilita oslabujú sociálny kapitál vidieka, najmä malých sídel. Tento kapitál je dôležitý pre revitalizáciu a udržateľnosť vidieckych sídiel.

Z hľadiska veľkostnej štruktúry je stále významný podiel malých obcí (do 500 obyvateľov), ktorý tvorí 39,5 % (1 142 obcí) z celkového počtu sídiel v SR. Tieto obce a ich samosprávy trpia viacerými problémami – počnúc personálnymi, cez infraštruktúrne až po ekonomické. Uvedená rozdrobenosť sídelnej štruktúry so sebou prináša rad problémov vo výkone správy, ale aj pri riešení rozvojových otázok obcí. Strata atraktivity vidieckeho priestoru spolu so starnutím vidieckej populácie a s čiastočným vyľudňovaním spôsobuje to, že sa znižuje potenciál pre investovanie do vidieckej infraštruktúry.

Od druhej polovice deväťdesiatych rokov sa v osídlení SR a najmä v mestských aglomeráciách evidentne prejavujú zvýšené procesy suburbanizácie, ktorá je charakteristická prenášaním čoraz väčšieho a  rozmanitejšieho počtu mestských funkcií do ich zázemia. Potenciál na suburbanizáciu však nie je nekonečný. Noví obyvatelia suburbanizačných satelitov si často ponechávajú trvalý pobyt v meste, v týchto satelitoch len „prespávajú“ – chodia ráno (pracovať) do mesta a večer sa vracajú naspäť. Takto pripravujú satelitnú obec o podielové dane a skresľujú štatistiky o obyvateľstve. Na základe trvalého pobytu sa rozdeľujú podielové dane medzi samosprávami – takže tieto obce dostávajú menej, než koľko majú reálnych obyvateľov.

Súčasný vývoj na vidieku vzhľadom na poľnohospodárstvo smeruje k potenciálnym komplikáciám reprodukčnej základne pracovných síl pre poľnohospodárstvo, najmä vo väčších vidieckych sídlach, pretože s rastom veľkosti sídla sa zvyšujú atraktívnejšie možnosti zamestnania domáceho obyvateľstva. Poľnohospodárstvo je spoluzodpovedné za stav a vývoj vidieka a prispieva k oživeniu vidieckej krajiny udržaním populácie na vidieku a tým i zabraňuje depopulácii marginálnych vidieckych oblastí. Napomáha rozvoju kultúrnej krajiny a stabilizácii vidieckeho osídlenia. Budúcnosť vidieka je nutné hľadať vo využití jeho vnútorného potenciálu, ktorý nie je len ekonomický a sociálny, ale aj historický, kultúrny, estetický a environmentálny.
 

Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 
 

Podľa Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020   problémom pri riešení rozvoja vidieckeho priestoru sú najmä najmenšie malé obce do 500 obyvateľov. Rozhodujúca časť týchto obcí sa nachádza v odľahlých vidieckych oblastiach. Uvedený dokument ponúka nasledovné riešenia týchto obcí:

  • Nechať ich postupne vyľudňovať, a to bez väčších dodatočných nákladov spojených s budovaním lokálnej infraštruktúry.
  • Postupne oživovať obce cez vysoké investičné náklady spojené s budovaním infraštruktúry.
  • Integrovať malé obce do väčších sídiel a tak sa malé obce stanú súčasťou väčšieho sídelného celku.

Čo sa týka prvej možnosti, je najmenej nákladná a ponecháva tieto obce na samoregulačný vývoj v najbližších rokoch. Realizáciu druhej možnosti brzdia hlavne príliš nízke rozpočty predmetných obcí, ktoré nie sú schopné zabezpečiť ani základné samosprávne funkcie. Tretia možnosť priamo súvisí s vyriešením citlivej otázky spájania obcí.

V skupine obcí do 1 000 obyvateľov sú obce, ktoré naznačujú istý vnútorný potenciál a na druhej strane sú tu i obce, ktoré stratili akýkoľvek vnútorný rastový a rozvojový potenciál a môžeme ich označiť za potenciálne zánikové. V takýchto prípadoch sú verejné investície neefektívne a dochádza k plytvaniu verejnými prostriedkami. Preto je nutné zvoliť skôr koncentráciu obmedzených finančných zdrojov ako systém ich plošného rozptýlenia do akejsi „kropiacej ružice“, ktorá nevykazuje žiaduce rozvojové dopadové efekty.
 

Vnútorná migrácia
 

Migračné saldo sa vyjadruje ako rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných. Kladné migračné saldo sa označuje ako migračný prírastok alebo migračný zisk, záporné migračné saldo ako migračný úbytok. Na vnútornú migráciu mala vplyv intenzita suburbanizácia, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva spojená so snahou uplatniť sa na trhu práce a reštrukturalizácia ekonomiky Slovenska spojená s priestorovou asymetriou ekonomickej infraštruktúry. Suburbanizácia sa týka predovšetkým obcí v zázemí väčších miest. Dynamizuje sa tak rozvoj prímestských vidieckych sídiel. Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavili vo vzťahoch dvoch najväčších miest (Bratislavy a Košíc, resp. mestských aglomerácií západného Slovenska, atď.) a ich zázemia, kde sú migračné úbytky miest smerované hlavne do ich zázemia.

Najvyšší prírastok sťahovaním za sledované roky bol v okrese Senec, Pezinok, Malacky, Dunajská Streda, Sabinov a Košice-okolie. Naopak, vysoké relatívne úbytky majú najmä tradičné emigračné okresy severovýchodného Slovenska. Na Slovensku je badateľná zvýšená vonkajšia migračná aktivita najmä mladej generácie na vidieku. Táto migrácia je sprevádzaná prvkami selektívnosti, pretože odchádza prevažne mladá generácia s vyššími kvalitatívnymi charakteristikami. Migrácia z vidieka do miest znamenala v minulosti zároveň sociálnu mobilitu, migrujúci menili nielen miesto svojho bývania, ale spravidla aj svoj profesionálny a sociálny status. Nezanedbateľné dôsledky má aj kultúrno-sociálny aspekt tohto procesu tým, že sa prerušuje historická kontinuita vývoja sídiel, odumierajú určité sídelné zvyklosti a tradície, podmieňuje to generačnú diskontinuitu vývoja sídla, strácajú sa sídelné špecifiká a jedinečnosť, čo v konečnom dôsledku znamená, že sa prerušuje spolupatričnosť a zainteresovanosť na dianí v pôvodnom sídle a začleňovaní sa v novom sídle. Migračné saldo naznačuje vyľudňovanie regiónov stredného a východného Slovenska a migračné zisky západného Slovenska.

V odľahlých vidieckych oblastiach a v najmenších vidieckych sídlach dochádza ku koncentrácii „neviditeľnej“ sociálnej exklúzie, ktorá je typická pre vidiek, a riziku reprodukcie tejto exklúzie, ide o tzv. mäkké formy vylúčenia – nízka občianska vybavenosť, nedostatočná dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, nízka technická infraštruktúra, atď. Udržateľnosť hospodárskeho života vo vidieckych oblastiach je však do značnej miery ovplyvňovaná prítomnosťou poľnohospodárstva a jeho ekonomickou výkonnosťou. V poľnohospodársky najprodukčnejších regiónoch poľnohospodárska aktivita vytvára nezanedbateľný podiel zamestnanosti a vidieckej ekonomiky. Poľnohospodárstvo pomáha zabezpečovať udržanie osídlenia aj v odľahlých oblastiach mimo urbanizačných centier a poskytuje zamestnanie ľuďom, ktorí majú z objektívnych dôvodov zníženú priestorovú mobilitu.
 

Zamestnanosť podľa sektorov
 

Podiel zamestnanosti v primárnom a sekundárnom sektore klesá a raste podiel zamestnanosti v terciálnom sektore. Počet osôb v SR zamestnaných v sekundárnom sektore sa znižuje v relatívnom vyjadrení, na rozdiel od v terciárneho sektora, kde sa tento počet naopak absolútne i relatívne zvyšuje. Vo vidieckych oblastiach je tempo znižovania v sekundárnom sektore vyššie, ako v SR spolu a zvyšovanie zamestnanosti v terciárnom sektore je, naopak ,vyššie ako v SR spolu. Celkovo však platí, že tempo poklesu zamestnanosti v II. a III. sektore vo vidieckych oblastiach je vyššie ako v rámci celej SR. To potvrdzuje skutočnosť, že všeobecne znižovanie zamestnanosti vo vidieckych oblastiach prebieha rýchlejším tempom ako v urbanizovaných oblastiach.

Podiel poklesu zamestnanosti v primárnom aj sekundárnom sektore v SR spolu a vo vidieckych oblastiach je veľmi podobný, vývoj zamestnanosti v terciárnom sektore naznačuje dynamickejší nárast zamestnanosti vidieckych oblastí oproti vývoji v NH. Zamestnanosť v terciárnom sektore má na vidieku značný rastový potenciál. Proces terciarizácie ekonomiky (vznik ekonomiky služieb) vykazuje celý rad nepredvídateľných zvláštností. Oblasť služieb sa ukázala vnútorne diferencovanejšia (napr. v rovine kvalifikácie, príjmov, rizika nezamestnanosti a pod.), ako býval klasický priemysel. Zatiaľ čo v službách ako celku je tempo rastu produktivity práce výrazne nižšie ako v priemysle, tak rozdiely v príjmoch sú v tu výrazne vyššie.

Podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) je vo vidieckych regiónoch nižší ako v mestských regiónoch. Zatiaľ čo v mestských regiónoch sa tento podiel s miernymi odchýlkami udržuje približne na rovnakej úrovni, podiel pracujúcich na vidieku mierne rastie. Nízky podiel zamestnanosti vo vidieckych oblastiach vyplýva zo stále nedostatočnej ekonomickej infraštruktúry a nízkej podnikateľskej hustoty vo vidieckych oblastiach a čiastočne svedčí i o migračnej rigidite vidieckeho obyvateľstva. Rozdiely v podiele pracujúcich na vidieku a v urbanizovaných regiónoch sú stále zjavné.

Doterajšie odvetvové politiky a ich nedostatočná koordinácia prispievajú k oslabovaniu konkurencieschopnosti vidieckych regiónov a tým zvyšujú i náročnosť revitalizačných aktivít. Zosúlaďovanie niektorých rezortných politík, by sa malo orientovať na trh práce najmä v oblastiach, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a kultúrneho dedičstva, obnovou krajiny, rozvojom verejnej infraštruktúry, informatizáciou, rozvojom cestovného ruchu, atď.
 

Potenciálne smery vývoja
 

  1. Suburbanizácia bude ešte minimálne dve dekády pôsobiť, ale postupne sa tieto územia budú saturovať a tento trend vyčerpá svoje priestorové možnosti.
  2. Periférne, vidiecke oblasti budú stále typické vysokým podielom trvalo neobývaných bytov a depopuláciou a horšími životnými podmienkami.
  3. Priestorové trendy spojené s regionálnou diferenciáciou Slovenska sa prejavia i do značne diferencovaných trhových cien pôdy využívanej pre stavebné účely. Nastane posun rozvoja osídlenia do oblastí, ktoré získali novú atraktivitu a majú zatiaľ výhodnejšie ceny pozemkov.
  4. Najmenšie vidiecke sídla sa v niektorých regiónoch postupne budú transformovať na rekreačné sídla, resp. sídla s prevahou tzv. druhého bývania.
  5. Druhé bývanie zohráva vo vývoji slovenského vidieka jednoznačne pozitívnu rolu nielen návratom aktívneho ľudského potenciálu, ale aj údržbou pôvodne schátralého domového fondu vidieckych obcí a čiastočne i vidieckej krajiny.
  6. Ťažisko poskytovania sociálnych služieb na vidieku sa bude presúvať na skupinu seniorov vo veľmi vysokom veku, ktorí sú odkázaní na pomoc okolia. Bude nevyhnutné systematické rozšírenie a skvalitnenie domácich opatrovateľských služieb. Inštitucionálnu starostlivosť o seniorov bude potrebné priblížiť európskym trendom v podobe menších inštitúcií vytvárajúcich prostredie blízke domácemu.
  7. Vidiek v kapacite ubytovacích zariadení má zatiaľ nižšie nárastové trendy a zaostáva za mestskými oblastiami. Zjednodušene vyjadrené kongresový cestovný ruch má na Slovensku zatiaľ vyšší rastové trendy ako vidiecky cestovný ruch. Tento trend je však dočasný. V druhej dekáde tohto storočia nastáva už v tomto trende obrat.
  8. Bude dochádzať k väčšej sebestačnosti a menšej zraniteľnosti regionálnych a miestnych ekonomík vrátane diverzifikácie nástrojov lokálnej a komunitnej ekonomiky,
  9. Bude sa čoraz väčšmi presadzovať združovanie viacsektorových a viaczdrojových finančných prostriedkov na zhodnocovanie a ochranu vidieckeho stavebného fondu a budovania infraštruktúry,
  10. Zvýši sa spoločenská podpora a rozvoj domácich malých a stredných podnikateľov v oblasti vidieckeho cestového ruchu
  11. Rozšíri sa i aktivity spojené s obnovou tradičných zručností v starostlivosti o krajinu a harmonický rozvoj vidieckych sídiel
  12. Dediny na Slovensku zaostávajú za západnou Európou predovšetkým v kvalite verejných priestranstiev, v budovaní verejných kanalizácií a v premiestňovaní vzdušných energických či telefónnych sietí do zeme. Budúcnosť vidieckych sídiel bude určovať doprava. Dobré komunikačné väzby s mestom budú dedinu ekonomicky stabilizovať.
  13. Po rokoch uniformovanej výstavby (1960 – 1980) a po rokoch nespútanej výstavby (1991 – 2011) architektonické hodnotenie stavu vidieka nastoľuje novú etapu spoločenského vývoja, v ktorej sa bude hľadať odpoveď na zásadnú otázku – zostane vidiek nositeľom vlastného životného štýlu a odolá dôsledkom globalizačných procesov súčasnej doby?

Autor, PhDr. Stanislav Buchta, PhD., je sociológ

(Príspevok bol prezentovaný na seminári o premenách slovenského vidieka a trendoch ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku – Kam kráčaš agrokomplex, ktorý sa uskutočnil 16. – 17. mája 2017 v Penzióne Harmónia v Modre a bol uverejnený v Roľníckych novinách č. 37/13. septembra 2017.)

Priemer: 4.2 (5 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama