Reklama

Slovensko ako súdny dvor? (2)

Počet zobrazení: 2209

Slovensko ekonomicky napreduje, podľa štatistiky rast hrubého domáceho produktu za vlaňajšok bol 3,3 %. Vytvorilo sa rekordné množstvo nových pracovných miest, viac ako 50-tisíc. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že základný hrubý plat v roku 2016 vzrástol oproti roku 2015 o 4,8 % a dosiahol čiastku 910 eur/mesiac.

Rast ekonomiky ovplyvnila predovšetkým vyššia spotreba domácností a zahraničný obchod. Spotreba domácností už dlhšiu dobu trvalo rastie, čo sa odzrkadľuje v maloobchodných tržbách a v závere roka v pretrvávajúcom až dvojcifernom predaji automobilov. Ako uvádza analytik Stanislav Pánis, „domácnostiam pomáhal ďalší pokles miery nezamestnanosti a pokračovanie rastu disponibilných príjmov s nízkymi úrokovými sadzbami“. V tomto roku Ministerstvo financií očakáva, a NBS to potvrdzuje, zamestnanosť k hranici 8,4 % a na trhu práce vytvorenie 42-tisíc pracovných miest. Nominálna mzda by mala rásť o 3,5 % a dosiahnuť úroveň 942 eur mesačne.

Zdalo by sa, že priaznivá hospodárska sa odrazí aj v pokojnej politickej atmosfére, že občan nebude obťažovaný politickými šarvátkami, škandálmi a ľudia nebudú zaťahovaní do politického boja. Opak je pravdou!

Strany, ktoré zostali po voľbách v opozícii, sa nedokážu ani po roku zmieriť s prehrou. Ako ukázala diskusia predsedov opozičných strán na TA3 dňa 26. marca 2017 k roku po voľbách, opoziční lídri nedokážu nájsť spoločnú reč ani v jednej téme okrem obviňovania vlády z rozkrádania a krytia zlodejov. Nerešpektovali ani tradičných 100 dní a od prvého dňa nástupu novej vlády otvárajú jednu kauzu za druhou. Výdatne to podporuje prevažná časť médií. Nosnou témou všetkých káuz je predovšetkým korupcia a rozkrádanie.

Vládu dobiehajú roky experimentovania s naším školstvom, zdravotníctvom, súdnictvom, verejnou správou, poľnohospodárstvom, ktoré spôsobili, že tieto odvetvia sa nachádzajú v spodných podla­žiach európskych rebríčkov. Finančnými suchotinami trpia nielen uvedené rezorty, ale chýbajú financie na rozostavané a nové diaľnice.

Napriek tomu rok po voľbách môžeme konštatovať, že vládna koalícia aj popri viacerých chybách dokázala vytvoriť stabilnú vládu vcelku s jasným proeurópskym trendom, zvládla európske predsedníctvo a získala medzinárodne uznanie.
 

Hodnoty spoločnosti sa zmenili
 

Tvrdiť, že na Slovensku nie je korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo a mafia, môže len človek neznalý našich pomerov. Je to dané okrem iného aj tým, že značná časť spoločnosti sa riadi pravidlami, keď –okrádanie je definované ako slobodný trh, hulvátsvo ako sloboda prejavu a likvidácia pozitívnych hodnôt spoločnosti ako zbavenie sa predsudkov.

Mnoho vody ubehlo dolu Dunajom odvtedy, keď Tomáš Baťa bol hrdý na to, že je najväčším platcom dane v Československu. Ako podnikateľ budoval z vlastných prostriedkov mestá, infraštruktúru (byty, nemocnice, internátne školy, obchody a všetko čo patrí k mestu), vychovával svojich odborníkov a riadil sa heslom: „Kto sa naháňa za peniazmi, nikdy ich nedohoní. Robte svoju prácu lepšie ako sused. Peniaze za vami pribehnú samé.“

Po roku 1989 pod tlakom otvorenia sa zahraničiu a vo viere že „trh všetko vyrieši“ sme zlikvidovali mnohé podniky, poľnohospodárstvo atď. A čo Mečiar začal, Dzurinda dokončil – rozpredaj (rozkrad­nutie) majetku, ktorý generácie vybudovali. Ako ryba vo vode sa cítili bývalí vexláci a podobní „čestní podnikatelia“, ktorí časom získali obrovské majetky požehnané tým, ako hovorí protagonista tohto obdobia, že „žiadne peniaze nesmrdia“. Časom si noví nespokojní podnikatelia a skupiny navzájom aj za cenu života svoje účty vyrovnávali.

Aj keď obdobie veľkého tresku pominulo, ciel prevažnej časti podnikateľov je – maximalizovať zisky. Na jednej strane nám bohatne niekoľko jedincov, na druhej strane vzniká veľká skupina chu­dobných. Podľa ekonóma Petra Staněka na Slovensku až 81 % ľudí žije od výplaty  k výplate a neušetrí nič, 10 % ušetrí 100 eur mesačne. Ak si chcú niečo kúpiť, musia si vziať pôžičku. Zostáva 9 %, ktorí nemusia šetriť, lebo majú toľko, že nevedia, čo so svojím príjmom.

Toto je situácia, ktorá vyvoláva u prevažnej časti obyvateľstva nespokojnosť a je vodou na mlyn mnohým politikom, ktorí na nespokojnosti občanov zakladajú svoju politickú kariéru.
 

Politici ako vyšetrovatelia a prokurátori
 

Boj proti korupcii na Slovensku už dávno nie je snahou o očistenie spoločnosti od korupčníkov, podvodníkov a mafiánov, ale predovšetkým tvrdým politickým bojom o moc. Zmyslom všetkých otvorených káuz nie je kauzu vyriešiť, ale predovšetkým škandalizovať najvyšších predstaviteľov vládnej moci. Najlepšie hneď premiéra, predsedu parlamentu atď. Známi pátrači-poslanci Matovič, Galko, Lipšič a poslankyne z OĽaNO a SAS majú úspech najmä preto, že majú za sebou médiá. Matovičove regionálne noviny pravidelne „masírujú“ klientelu na svoj obraz a zostatok dokoná časť mienkotvorných médií. Július Gembický, ktorého nemožno považovať za veľkého priaznivca súčasnej vlády, píše: „Človek by neveril, že na ‚serióznu‘ opozičnú politiku dnes stačí sploštený slovník nadávok do zlodejov, zradcov, zbohatlíckych mafiánov, oligarchov, podvodníkov či klamárov, pokiaľ možno čo najčastejšie v médiách alebo v parlamente.“

Povinnosťou spoločnosti a štátnych orgánov musí byť boj proti kriminalite, podvodníkom a ľuďom, ktorí z toho profitujú. No vyriešenie treba nechať orgánom, ktoré to majú v popise práce, majú na to priestor a čas. Každá kauza má svoj začiatok a v lepšom prípade aj koniec.

Kauzu Bonaparte opísal presne Peter Tóth. Nechajme bokom politické väzby účastníkov tohto prípadu. Skúsme sa pozrieť na jeden prípad, napr. vratku DPH v čiastke 3 578 557,11 eura firme Real Forum invest, s.r.o. (Bašternákova firma) vyplatil vo februári 2011 bez kontroly len na základe formálneho zisťovania príslušný daňový úrad. Obviňovať vládnu garnitúru z tohto obdobia je možné, ale oveľa účinnejšie je hľadať dôvody takéhoto postupu na príslušnom úrade. Treba si uvedomiť, že daňové priznanie nerobia žiadni amatéri, ale vysoko kvalifikované firmy a daňoví poradcovia za veľmi slušnú odmenu, zvlášť ak ide o takú vysokú čiastku ako v tomto prípade. Treba si uvedomiť, že napríklad Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty do 1. júla 2015 má 27 zmien v niektorých rokoch až štyrikrát. Ak hľadáme vinníka, tak by sme mali začať a vykonať nápravu na daňovom úrade a za ním nasleduje Daňové riaditeľstvo. Inak žiadnu kauzu nevyriešime.

Okrem podvodov pri odvode daní je častou príčinou, ako na základe prieskumu konštatuje Slovensko-nemecká obchodná priemyselná komora (SNOPK), vymáhateľnosť práva, transparentnosť pri verejnom obstarávaní ako aj korupcia, čo sú najväčšie neduhy našej spoločnosti. Napriek tomu, že zahraniční investori hodnotia ekonomickú situáciu ako najlepšiu za posledných osem rokov, v hodnotení korupcie nám udelili najhoršiu známku, aká bola v prieskume udelená. Ukazuje sa, že na tomto poli, napriek úsiliu vlády, ruže nekvitnú. Zdá sa nanajvýš potrebné, aby verejnosť aj poslanci vládnucej koalície oveľa efektívnejšie pomáhali tieto problémy riešiť, aj keď to veľké politické body neprináša.

Veď položme si otázku, čo nám prinesie vyriešenie kauzy Bonaparte? Budú vinníci potrestaní a kauza vyriešená, keď sa premiér vysťahuje z bytu na základe demonštrácií pod jeho oknami usporiadaných partou poslanca Matoviča s jeho priateľmi? Bude kauza resocializačného zariadenia Čistý deň vyriešená zatvorením tohto zariadenia atď.? Pre opozičných poslancov úlohu splnila. Propagandisticky sa vyčer­pala ako zlatá baňa.

Spoločnosť by mala dbať na to, aby každý prípad porušenia zákona bol potrestaný bez ohľadu na politické krytie. Zmyslom spravodlivosti nemá byť len odhaľovanie, ale aj potrestanie vinníkov a hlavne napravenie nesprávneho. Na to má slúžiť naša polícia a súdnictvo. A z tohto dvora politikárčenie vykázať!

SÚVISIACE:
Slovensko ako súdny dvor?

 

Priemer: 5 (20 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama