Reklama

Rovná daň – krivá daň, predvolebné sľuby

Počet zobrazení: 2144

Prezentované volebné programy strán len z časti obsahujú strednodobé strategické  ciele a priority ďalšieho konkurencieschopného a sociálneho rozvoja Slovenska. Prioritám, ktoré zabezpečia  dôstojný život občanov Slovenska, ako aj systémovým nástrojom na ich dosiahnutie, treba dať reálny základ aj v nadchádzajúcich voľbách.

Volič Slovenska poznáš hodnotový profil kandidátov, ktorých Ti strany ponúkajú na voličských zoznamoch? Volíš vlastne strany, a nie kandidátov, ktorí majú hodnotové predpoklady, slúžiť Tebe občan, zastupovať Tvoje oprávnené záujmy. Doterajšie garnitúry politikov nedokázali a ani teraz nemienia zmeniť volebný systém smerom ku konkrétnej zodpovednosti poslanca voči občanom, regiónom, Slovensku.

Zostane Slovensko so službou a zodpovednosťou verejne činných osôb voči občanovi naďalej tam, kde je doteraz ?

Len málo zástupcov kandidujúcich strán, ktorí sa Ti, volič, teraz pred voľbami prihovárajú cez médiá, si uvedomuje, že dnes takmer po 25–ročných, zväčša negatívnych skúsenostiach, po informáciách získavaných zo sociálnych sietí, neobstoja s naučenými frázami, s osočovaním predchádzajúcich garnitúr aj súčasnej garnitúry politikov.

Volič právom očakáva konkrétnu a reálnu predstavu, akú zmenu prospešnú pre jeho každodenný život prinesú prezentované predvolebné sľuby politikov  v relatívne slobodnom a zvrchovanom štáte, integrovanom v EÚ a v eurozóne.

Očakáva od politikov reálne hodnotové ciele a priority a konkrétne postupy na ich dosiahnutie. Napríklad, ako budú politici a vláda 

  • podporovať podnikanie, zamestnanosť v regiónoch,
  • podporovať kvalitu  života rodín, najmä mladých rodín s deťmi, predovšetkým z hľadiska  vzdelávania a výchovy ich detí, bývania, zdravotnej starostlivosti,
  • dbať o dôstojný život dôchodcov, občanov zdravotne postihnutých,
  • ochraňovať životy a majetok občanov,
  • ochraňovať životné prostredie, strategické suroviny, vodu a minerálne pramene,
  • zvyšovať mravné hodnoty človeka, spoločnosti,
  • brániť nedotknuteľnosť hraníc Slovenska a obhajovať jeho zvrchovanosť a suverenitu.

Občan od politikov a vlády očakáva, že budú vierohodne konkretizovať nástroje a postupy na dosiahnutie vymedzených cieľov a vyvodzovať osobnú hmotnú zodpovednosť (nielen politickú!) za neplnenie cieľov, resp. za škody spôsobené nezodpovedným, protizákonným a nemorálnym konaním.

 Zatiaľ mnohí zástupcovia kandidujúcich strán opakujú, že podporia podnikanie opätovným zavedením rovnej dane z príjmov, ktorá sa ako experiment nikde neosvedčila. Neotvárajú pritom napríklad zdaňovanie dividend, ktoré práve zástancovia rovnej dane zrušili s ekonomicky neobhájiteľným odôvodnením, že ide o duplicitu v zdanení príjmov. Niet rozdielu medzi výnosom z vlastníctva akcií (podielu na zisku) a výnosom z úrokov z prostriedkov uložených v banke, ktoré sa zdaňujú. Dividendy zdaňuje viac ako 80 % európskych krajín.

V programoch viacerých strán naďalej absentuje jednotiaci prvok, ktorým by mala byť  – hodnotová stratégia Slovenska.

Relatívne malé Slovensko je unikátne množstvom strán uchádzajúcich sa o vládnutie, s množstvom sľubovaných cieľov a priorít a rôznorodosťou postupov na ich dosiahnutie. Spravidla bez zodpovedajúceho finančného krytia.

Vytvára sa tak priestor pre pokračovanie v doterajšom chaotickom subjektívnom počínaní politikov, vlády aj v nasledujúcom období.

Je spoločnou chybou, že politické spektrum nedokáže koncentrovať mozgy schopné definovať strategické hodnotové ciele Slovenska a rámce pre systémové pôsobenie finančno-ekonomických nástrojov, a to bez straníckej nadradenosti.

Chýba ochota politikov v takom malom štáte spolupracovať, skĺbiť a efektívne využiť myšlienkový potenciál  v prospech formovania hodnotovej stratégie pre dôstojný život občanov, pre upevňovanie identity Slovenska v Európe a vo svete.

Slovensko má pritom bohatú históriu, disponuje relatívne dobrým vedecko-výskumným zázemím na SAV a univerzitách, množstvom tvorivých ľudí aj s praktickými skúsenosťami, má možnosť zmocniť sa poznatkov z ekonomicky a sociálne dobre fungujúcich štátov (najmä škandinávskych ).

Ešte sme intelektuálne nedorástli? Posunú nás nadchádzajúce voľby ďalej?

Ako prispieť k správnemu rozhodnutiu voliča pri voľbách
 

Ministerstvo financií SR (ďalej MF SR) už v roku 1992 vypracovalo Návrh finančnej politiky na dlhodobejšie obdobie v spolupráci s vedecko-výskumnými inštitúciami, s odborníkmi z hospodárskej, sociálnej, menovej, fiškálnej a kultúrnej oblasti. V uvedenom dokumente (vláda SR ho schválila v októbri 1992) navrhovalo reštrukturalizovať hospodárstvo Slovenska smerom k trhovému a konkurencieschopnému na základe vymedzenia niekoľkých strategických hodnotových priorít so systémovým zapojením finančno-ekonomických nástrojov na ich realizáciu.

Vláda SR ocenila počin MF SR, ale v jej konkrétnych postupoch prevládli záujmy politikov dychtiacich po osobnom či straníckom prospechu. Takmer rovnaký osud postihol aj Stratégiu rozvoja Slovenska vypracovanú v roku 2010 v gescii SAV  a za účasti ďalších odborníkov z praxe. Doteraz zostala politikmi nepovšimnutá.

Každé štyri roky sa menia ciele, priority a postupy v jednotlivých druhoch politík, aj ich protagonisti.

Politikom zväčša radia „odborne znalí analytici“, ktorí sa množia ako huby po daždi, pričom im často chýbajú nielen základné poznatky o genéze vývoja Slovenska, ale aj národná hrdosť a úcta k poctivej práci predchádzajúcich generácií. Evidentný nedostatok skúseností a medzery v odbornosti spravidla vedú k osočovaniu aj kreatívnych protagonistov minulosti.

Chýba kontinuita hodnotových cieľov a postupov pri zabezpečovaní základných potrieb života človeka, rodiny, spoločnosti.

Dodnes tápeme v strategických cieľoch aj v systémových postupoch, ako čo najefektívnejšie rozvíjať našu vlasť (bez virtuálnych a cudzích peňazí), pre dôstojný život jej činorodých občanov a rodín. Tápeme, ako podporiť racionálne využitie materiálových, ľudských, geografických špecifík jednotlivých regiónov, kde sa koncentruje nezamestnanosť. Pritom regióny disponujú dostatkom pracovných možností, napríklad v malom stavebníctve v rastlinnej aj živočíšnej výrobe, pri produkcii zeleniny, ovocia, špeciálnych technických plodín, v prvospracovateľskom priemysle, obnove a ochrane historických pamiatok a krajinoobrazu takého zásadného pre cestovný ruch, atď.

MF SR v rokoch 1991 – 1992 v spolupráci s Ministerstvom daní Dánskeho kráľovstva a s teoretickým zázemím Slovenska pripravilo komplexnú daňovú reformu.

Sústava daní uplatňovaná od roku 1993 bola vo svojej podstate konformná s vyspelými európskymi (predovšetkým škandinávskymi) krajinami. Bolo ju  treba len ďalej kultivovať z hľadiska zreteľahodných špecifík rozvoja už samostatného Slovenska, v duchu jeho ústavy.

Naša daňová sústava uplatňovaná od roku 1993 bola založená na spravodlivom progresívnom zdaňovaní príjmov fyzických osôb s kĺzavo progresívnou sadzbou závislou od výšky príjmov daňovníka.

Príjmy právnických osôb boli zdaňované lineárnou (rovnakou) sadzbou. Dôraz bol kladený na daňový základ dane z príjmov, kde štát taxatívnym vymedzením odpočítateľných položiek systémovo (zo zákona) podporoval strategické zámery v investovaní do výchovno-vzdelávacieho procesu, vedy, výskumu a vývoja, do sociálneho, regionálneho, kultúrneho a environmentálneho rozvoja, a to rovnako pre domáce aj zahraničné subjekty. Odpočítateľnými položkami od základu dane z príjmov štát systémovo zaväzoval daňové subjekty, aby sa podieľali na uskutočňovaní uvedených, verejnosti a regiónom prospešných zámerov. Motivoval ich pre rast zisku, súčasne minimalizoval priestor pre korupciu, pre únik nemalých finančných zdrojov do zahraničia. V súhrne pôsobil aj na  hospodárne vynakladanie verejných zdrojov, proti daňovým únikom, k nižším rozpočtovým schodkom a k minimalizácii rastu dlhu.

Takto sú dodnes konštruované  dane z príjmov fyzických  a právnických osôb takmer v 90 % európskych krajín.

Politikárčenie s neoliberálnym modelom vyústilo do zavedenia rovnej dane (máme aj krivú daň?) z príjmov pri súčasnom zamedzení odpočítateľných položiek od daňového základu. Štát v podstate stratil možnosť cez daň z príjmov právnických osôb systémovo vplývať  na výchovno-vzdelávacie, regionálno-rozvojové, sociálne a environmentálne procesy.

Mnohí propagátori rovnej dane už asi zabudli, že úbytok rozpočtových zdrojov z titulu zavedenia rovnej dane bol nahradený zavedením jedinej 19 % sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky druhy tovarov a služieb, vrátane potravín a ďalších základných životných potrieb občanov. Jednoducho, odniesol si to bezbranný občan s nízkymi príjmami, svojou chudobou. Prevažná časť ekonomicky vyspelých európskych krajín má pritom minimálne dve sadzby DPH, nižšiu (zhruba 6 %) na potraviny a základné životné potreby, a to pri podstatne vyšších príjmoch občana, ako je priemerná mzda (dôchodok) na Slovensku.

Autori rovnej dane často argumentujú s jednoduchosťou a prorastovým charakterom rovnej dane, pričom opomínajú, že bola  na Slovensku uplatnená v období vrcholiacej hospodárskej konjunktúry vo svete.  

Volič, je na Tebe, ako sa rozhodneš v otázke opätovného zavedenia tzv. rovnej dane z príjmov právnických osôb.

Konsolidácia verejných financií založená predovšetkým na minimalizovaní daňových únikov, najmä nadmerných odpočtov DPH, nie je skutočnou konsolidáciou. Je to dôsledok zanedbania zákonných povinností štátu pri správe a kontrole DPH najmä v predchádzajúcom období.

Konsolidácia verejných financií má podstatne širší rozmer. Mala by sa dotýkať predovšetkým

  • systémového a hospodárneho vynakladania verejných zdrojov a spravovania majetku štátu  bez korupčných provízií a zlodejstva vo verejnom obstarávaní a kupliarskej privatizácie
  • stabilizovania daňového systému na základe systémových, a nie subjektívnych postupov, napríklad taxatívnym vymedzením odpočítateľných položiek od daňového základu dane z príjmov právnických osôb,
  • minimalizovania rozsahu nezdanených verejných zdrojov presúvaných do zahraničia, do daňových rajov,
  • stabilizovania podmienok pre podnikateľské aktivity, napríklad postupným znižovaním daňovej sadzby dane z príjmov právnických osôb v závislosti od vývoja rozpočtového hospodárenia a vývoja dlhu,
  • zostavovania vyrovnaného rozpočtu s tým, že na dofinancovanie potrieb budú použité zdroje z rezervného fondu, do ktorého bude plynúť výnos dane z príjmov z nekalo nadobudnutého majetku, zdroje z likvidácie neoprávnených odpočtov DPH a zdroje z vrátených neoprávnene poskytnutých provízií,
  • už vo východiskách rozpočtu bude definovaný percentuálny podiel výdavkov z HDP, napríklad na školstvo, zdravotníctvo , na ochranu občanov a obranu zvrchovaného štátu, na pomoc regiónom, živnostníkom,  malému a strednému podnikateľskému stavu, atď.,
  • koncentrovaním systému štátnej pokladnice aj na vykonávanie ex-ante kontroly čerpania verejných zdrojov, t. j. uvoľniť prostriedky na úhradu faktúr až po preukázaní, že pri verejnom obstarávaní boli splnené všetky podmienky  stanovené zákonom.

Záver


Volič, keď Ťa skutočnosti uvedené v tomto článku primäli k uvažovaniu, choď voliť a daj hlas tým kandidátom, ktorých si budeš vedieť za ich prácu vážiť.

Priemer: 4.4 (7 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama