Reset alebo generačná výmena na pravici?

Pôvodne (primárne) nezamýšľaným dôsledkom prezidentských volieb je zrodenie nového lídra pravice. Procházkov zisk takmer 22 % je viac, než dosahovalo SDKÚ v čase najväčšej slávy. Samozrejme, nie je možné mechanicky prepočítať jeho „prezidentský“ zisk a stotožniť ho so ziskom pre jeho novú stranu, ale je jasné, že nová hviezda pravice sa zrodila.

Zároveň sa ukázalo, že súčasná generácia lídrov pravice už nemá svojim voličom čo ponúknuť, úzkostlivo si však bráni vydobyté méty a nemieni ich nikomu len tak prenechať. Dobré je, že voliči sú z bezobsažnej a nepresvedčivej politiky unavení a nemienia to trvalo tolerovať. Je asi skutočne naivné očakávať, že figúrky typu Figeľ, Hrušovský, Brocka či Frešo pochopia, že svoje strany dusia a bránia v ich rozlete a sami, uvedomiac si poznanú nevyhnutnosť, otvoria dvere novým ľuďom. Nakoniec o niečo podobné sa snažili Lipšic a Procházka. Bohužiaľ, každý samostatne, avšak s rovnakým výsledkom.

Dnes je situácia iná. Tradičná pravica – rozumej dnes už zaniknutá – Ľudová platforma postavila do prezidentských volieb kandidáta, ktorý dokonale vystihoval a naplno odkryl jej slabiny. Nudnosť, nezaujímavosť, nedôveryhodnosť, skrátka Ľudová platforma ponúkla dokonalú esenciu samej seba. Zaujímavé je, že ani Procházka neprichádza s  programovým prevratom, i keď treba uznať, že to, čo ponúkla jeho Alfa, na rozdiel od konkurencie malo hlavu a pätu, bola tam zjavná a konzistentná línia, a to ako v ekonomických otázkach, tak aj ohľadom predstavy o tom, ako by mal fungovať štát. Čo je však najpodstatnejšie, prichádza s novým štýlom politiky. Iste tézy, že si prišiel vypýtať od ľudí mandát a s ním sa hlási do verejnej služby, je veľká a povrchná skratka, ale zdá sa, že zatiaľ účinná.
Jeho bonus spočíva v inom. Po znechutení z pomerov na pravici vytvára ilúziu, že aj pravica dokáže vygenerovať reálnu alternatívu voči Smeru. To je zlá správa pre KDH, SDKÚ, predovšetkým však pre Lipšicovu Novu. V jeho prípade nástup Procházku doslova znamená bozk smrti. Lipšic v snahe zintegrovať čo sa dá, prijal do svojej pôvodne konzervatívnej strany kovaných bratislavských liberálov, čo urobilo jeho politický projekt nedôveryhodným. Paradoxne pritom pred touto nešťastnou fúziou mal Lipšic na severe Slovenska, predovšetkým v tradične katolíckej Orave, svoju baštu. Po tejto nešťastnej fúzii celý svoj elektorát prenechal Procházkovi.

Sledujúc Procházkovu stratégiu nemožno nevidieť inšpiráciu českým modelom. Aj tam sa rozpadla najstaršia kresťanská strana KDÚ-ČSL. Reálny tvorca TOP 09 Miroslav Kalousek ju jasne politicky pozicionoval ako tradičnú nekonfesionálnu konzervatívnu stranu na pravo od stredu. Aby si svoj úspech poistil, dohodol úzku spoluprácu so starostami, teda s ľuďmi, ktorí sa osvedčili v konkrétnej politike, poznajú reálne problémy ľudí, a tak dávajú strane veľmi dôležitú spätnú väzbu. 

O niečo podobné sa pokúša aj Radoslav Procházka. Pri zakladaní strany veľmi nelovil v kalných parlamentných vodách. Jediný poslanec, ktorého „ulovil“ a v parlamente ostáva, je Miroslav Beblavý. Skôr sa orientuje na úspešné osobnosti z komunálnej politiky, dokonca prinútil primátora Martina Andreja Hrnčiara, aby sa vzdal poslaneckého mandátu, čo sa nepodarilo ani SaS ani OĽaNO, ktoré ho tiež chceli na kandidátku, ale len ak sa vzdá postu primátora. 

Paradoxne najslabším rovnako ako najsilnejším článkom celého projektu je sám Radoslav Procházka. Budovanie strany je totiž oveľa zložitejší proces, ako robiť kampaň len na vlastné triko. A práve tu môže nastať problém. Aj keď sa hneď od svojho vstupu do politiky prejavoval ako zaujímavý zjav, viackrát sa zároveň ukázalo, že nie je tímovým hráčom.

Dnes sa dostáva do kvalitatívne novej situácie, budovanie strany je oveľa zložitejšie ako budovanie svojho mena, a kým na získanie dočasnej slávy sa mohol tu a tam prejavovať ako Alfa samec, v prípade strany to môže byť vlastnosť, ktorá celý projekt pochová. Tak sa nechajme prekvapiť.

Vyšlo v LT č. 13 - 14/2014