Rastúca protirečivosť izraelskej politiky

Počet zobrazení: 3305

Po rozpade bipolarity sa pomery na Blízkom východe kvalitatívne zmenili a v podmienkach dominujúceho postavenia USA v regióne sa upevnila aj pozícia Izraela. Napriek zakončeným mierovým rokovaniam v deväťdesiatych rokoch (Oslo I a Oslo II) sa však nijaký z problémov, ktoré trápia región už vyše 70 rokov, nepodarilo vyriešiť.

Bezpečnostno-politická pozícia Izraela v regióne je iste mimoriadne chúlostivá, ale aj tak treba poukázať na to, že veľká časť svetovej verejnosti mediálno-politicky ovplyvňovaná západným hlavným prúdom, má „špecifickú slabosť“ pre benevolentné hodnotenie jeho konania. Aj keď pripustíme nesmiernu zložitosť zaistenia bezpečnosti štátu Izrael, viaceré kroky a akcie v tejto oblasti ťažko politicky či právne ospravedlniť, najmä z toho dôvodu, že sú neprimerané – príliš tvrdé a neraz aj kruté.

Zjednodušene možno uviesť, že Izraelu paradoxne vyhovuje, ak je v oblasti nepokoj a vo vzťahoch medzi arabskými a moslimskými štátmi sú problémy, čo vyhovuje aj politike Washingtonu, ktorému to umožňuje zasahovať do ich riešenia. Pôsobí pritom aj izraelská loby v USA. Ako uviedli J. Mearsheimer a S. Walt v práci Izraelská loby a americká zahraničná politika (vyšla v roku 2007 v newyorskom vydavateľstve Farrar, Straus and Giroux a dostala sa podľa denníka The New York Times medzi najpredávanejšie knihy v USA). Spojené štáty pod jej vplyvom tlačia na politikov na Blízkom východe, aby uznali preferencie Izraela, pritom mu poskytujú takú materiálnu (vojenskú) i politickú  podporu, ktorá nie je porovnateľná s ich pomocou žiadnemu inému štátu.

Po nástupe do funkcie prezidenta USA uskutočnil D. Trump viaceré kroky, ktoré napätie v regióne zvýšili. Napriek tomu, že blízkovýchodná politika Washingtonu prináša trpké plody, Izrael sa na tejto vlne vezie a využíva ju na presadzovanie svojich záujmov.

Aktuálne má bezpečnostno-politické pôsobenie Izraela dve navzájom prepojené a rozvetvené kontroverzné stránky. Prvou je vnútorná politika súvisiaca s postojom k Palestínskej samospráve (Štátu Palestína, ktorý vyhlásili v novembri 1988 a od novembra 2012 má štatút nečlenského štátu OSN, uznaného jej 136 členmi – naposledy Svätou Luciou v septembri 2015). Druhou sú zahraničné aktivity najmä v sýrskej vojne a vo vzťahoch s ďalšími štátmi v regióne, kde do popredia vystupuje iránsko-izraelská nevraživosť.

Situáciu vo vnútri Izraela, ale aj v regionálnom i globálnom kontexte rozbúrilo rozhodnutie D. Trumpa preniesť sídlo veľvyslanectva USA do Jeruzalema. Dňa 21. decembra 2017 sa na mimoriadnom Valnom zhromaždení OSN prijala pomerom hlasov 128 za a 9 proti (pri 35 zdržaniach) rezolúcia, ktorá vyzvala Spojené štáty, aby stiahli svoje rozhodnutie uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela.

Po prenesení veľvyslanectva USA 14. mája 2018 došlo k vyvrcholeniu dlhšie trvajúcich nepokojov na hraniciach pásma Gazy. Po tvrdom zásahu izraelských vojakov pri nich zahynulo 59 a zranených bolo vyše 2 700 osôb (z toho viac ako polovica mala strelné poranenia). Po tomto incidente sa zvýšila aktivita zoskupení bojovníkov v pásme Gazy a na územie Izraela vystrelili vyše 100 rakiet (z nich asi 35 zachytil izraelský systém obrany Železná kupola). V reakcii na útok izraelské letectvo bombardovalo 65 cieľov na území enklávy. Viaceré zdroje upozorňujú, že v týchto podmienkach môžu vypuknúť boje v ktoromkoľvek okamihu.

Ďalším zložitým problémom Palestíncov je pokračujúce budovanie židovských osád na ich území. Tel Aviv ostro vytkol administratíve B. Obamu, že v decembri 2016 nevetovala rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN kritizujúcu Izrael za výstavbu židovských osád na palestínskom území. V súčasnosti ohlásili nové zámery pri budovaní ďalších osád.

Tel Aviv vo svoj prospech využíva aj vojnu v Sýrii. Ide najmä o problém Golanských výšin, ktoré Izrael okupuje od roku 1967 a ich „(bezpečnostným) významom“ zdôvodňuje svoje zasahovanie do tejto vojny. Médiami len okrajovo prebehlo, že Izrael požiadal USA o uznanie (medzinárodnej?) právoplatnosti dobytia týchto sýrskych výšin.

Druhým problémom, ktorý v sýrskej vojne Izrael spája so svojimi bezpečnostnými záujmami, sú útoky proti Iránu a Hizballáhu. Nebudeme rozoberať vojenskú stránku problému, ale poukážeme len na to, že viaceré zdroje vidia v pozadí rozhodnutia D. Trumpa vypovedať jadrovú dohodu s Iránom aj vplyv izraelskej loby. Teheránu sa tým majú spôsobiť i ekonomické starosti, ktoré sa však môžu dotknúť aj EÚ.   

Dajú sa pripustiť obavy Izraela z pôsobenia Iránu a Hizballáhu, ale postup, ktorý prezentuje, vedie do slepej uličky. Tel Avivu nejde o riešenie problémov, ale o upevnenie svojej pozície, na čo vidí v súčasnej situácii – za podpory Washingtonu – priaznivé podmienky. Tento stav sa snaží využiť, lebo pozícia USA sa na Blízkom východe podlamuje a pre Izrael to neveští nič dobré.

Situácia v regióne i pôsobenie Izraela v ňom predstavuje zložitý, mnohostranný a citlivý súhrn problémov, pričom nemožno stavať na tom, že väčším násilím sa zlomí menšie násilie. To, čo je na Blízkom východe, je v mnohom produktom dlhodobého a zištného zasahovania Západu, najmä anglo-amerických kruhov. Ani v regióne nie je nikto taký, ktorý by mal pravdu vo všetkom, a tak je potrebné rokovať na rovnom základe so zohľadnením pomerov začiatku 21. storočia.

Aj na Blízkom východe preto treba začať hľadať nové riešenie bezpečnostných i ďalších problémov, ktoré bude vychádzať z utvárajúcej sa multipolarity. A pri ňom by mala hrať významnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu aj EÚ, a to z globálneho hľadiska, ale i vo svojom vlastnom záujme.


Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 21 – 22/2018

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984