Reklama

ROI

Počet zobrazení: 4771

Skratka, ktorej každý americký podnikateľ rozumie. Tým chcem povedať, že som pred týždňom dával večeru. Cena asi 400 $. Ale ak by vyšiel plán s jedným z účastníkov a urobili by sme s ním „business“, tie peniaze by sa vrátili. Tisícnásobne. Návrat investícií: obyčajne riskantné, môžem stratiť, ale mám jasnú predstavu o tom, čo môžem získať. Ak túto predstavu mám nejasnú, alebo dokonca žiadnu, nepatrím do businessu: môj krach je totiž zaručený.

bezak_vyznanie-001.jpgPri čítaní knihy Vyznanie, ktorá obsahuje rozhovory s Róbertom Bezákom na rôzne témy, ma zaujala časť, kde bývalý arcibiskup rozpráva o svojich pocitoch osamotenia, ktoré zažíval ako kňaz. Označuje ich za skoro nevydržateľné. Obrovská investícia: povinný celibát. Otázka je, čo za to? Čo tieto ťažké psychické stavy generujú ako návrat investície? Násobené tisícami kňazov, ktorí o tom síce nehovoria verejne, ale ich pocity musia byť podobné.

Kedysi dávno som čítal odpoveď na túto otázku od kňaza a teológa Hansa Kunga: tisíce zničených životov, pokles kvality kňazského dorastu. Dovolím si dodať: rôzne psychické úchylky, nevyspelosť a určitá infantilita u mnohých presbyterov katolíckej cirkvi. Isteže sú povinne celibátni kňazi ľahšie ovládateľní, zvlášť keď „zhrešia“ a vpustia do svojho života niekoho, s ktorým potom vytvoria „my“ namiesto „ja“. Dá sa im (aj keď zďaleka nie všetkým) podsunúť potom pocit viny, ale je to až také pozitívum? Oplatí sa teda táto investícia? Nemalo by sa o tomto viac hovoriť? Smieme my katolíci mlčať, keď našu „firmu“ poškodzuje vedenie zlou investičnou politikou?

Pôsobil kedysi v Košiciach mladý katolícky kňaz Bartolomej Urbanec. V priebehu jedného roka dokázal vytvoriť organizáciu väčšinou mladých ľudí, ktorých počet by som odhadol asi tak na 500. Kostol Kráľovnej Pokoja bol v stredu večer preplnený, to sme sa všetci schádzali.  Ale aktivity siahali ďaleko za účasť na bohoslužbách: pracoval veľký spevácky zbor, vytvorila sa big-beatova doprovodná skupina, schádzali sa početné debatné krúžky, organizovali sa výlety, duchovné cvičenia, spoločné bohoslužby v okolitých obciach, stretnutia s evanjelikmi. To všetko by sám jeden kňaz nemohol zvládnuť. A ani nemusel. Mal bezpočet pomocníkov, pretože dokázal vytvoriť atmosféru účasti, aktivity a spolupráce. Ako? Veľmi jednoducho: všetci chápali, že to, čo sa robí, vlastnia, áno, to bola naša organizácia, veci, ktoré sa týkali všetkých, mohli všetci ovplyvňovať, nik nemal pocit, že nie je zahrnutý, to, samozrejme, generovalo pocit zodpovednosti a tak sa mladí ľudia učili možno po prvý raz zodpovednosti v organizácii a učili sa ľahko, pretože tá organizácia bola ich!

Aký to rozdiel oproti pocitom, ktoré musia nutne mať katolíci trnavskej arcidiecézy, keď vo veci odvolania svojho populárneho arcibiskupa nielenže nemali žiadne slovo, ale neboli ani hodní žiadneho vysvetlenia. Môžu mat pocit, že im diecéza patrí? Že za ňu nesú zodpovednosť?

Arcibiskup Bezák ma v knihe Vyznanie sklamal. Na jeho úrovni, v jeho situácii a s jeho skúsenosťou bolo namieste hovoriť nielen o problematických osobách, ale viac o problematických štruktúrach: z Vatikánu dostal oficiálny dotazník plný takých otázok, ktoré on by sa neodvážil poloziť ani svojmu miništrantovi. Isteže úchyl, ktorý taký dotazník vymyslel (čítal som ho), nemá čo pracovať pre Vatikán. Lenže, čo to je za štruktúra, keď sa taký výplod doručí, ako oficiálny dokument Vatikánu, ako to, že takýto dotazník nik neskontroluje a nestopne?

Ďalej by sme sa mohli pýtať, kde je slovenská vláda? Náhle odvolanie populárneho arcibiskupa je, samozrejme, legálne v právomoci Vatikánu, ale zastupujúc svojich občanov aj občana Bezáka slovenská vláda, ktorá je predsa v partnerskom vzťahu s Vatikánom mohla žiadať vysvetlenie.  Alebo je to tak, že vo vzťahu s Vatikánom sú na strane slovenskej vlády všetky povinnosti a na strane Vatikánu všetky práva? 

U nás v USA, kde som členom farnosti svätého Alojza Gonzagu, sme značne decentralizovaní a vládne v našej farnosti podobný duch, aký kedysi v Košiciach presadil Otec Bartolomej: každý má nejakú úlohu, všetci majú svoj hlas a zameriavame sa na naše ciele oveľa viac než na to, aby sme dobre vyzerali u vrchnosti. Americká katolícka mentalita odráža napätie medzi možnosťami a realitou: ten, ktorý je, pozdravuje toho, ktorým by mohol byť. Vernosť inštitúcii sa nepovažuje za zvláštnu kvalitu, áno máme našu lokálnu cirkev, áno sme spojení so svetovou cirkvou, ale dôležité to až tak veľmi nie je. Obávam sa, že na Slovensku je príslušnosť k inštitúcii, submisívnosť jej príkazom a zákazom prezentovaná ako to najdôležitejšie, pretože, kto nás môže viesť lepšie než Svätá Cirkev, že áno? Ej veru môže: naše svedomie a prípad arcibiskupa Bezáka to dokazuje.

Poznámka redakcie: ROI - Return of Investment.

Priemer: 3.7 (13 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
28. december 2013, 14:48

pan Dolina, vitam, ze ste takto aspon dodatocne nacrel do tejto donedavna teplej a dnes uz vychladnutej temy. knihu som necital a tak sa k nej nemozem vyjadrovat. ale pripad pana Bezaka sledujem od sameho zaciatku, to znamena odo dna, kedy este neprenikla na verejnost sprava o jeho odvolani, ale uz bola podpisova iniciativa proti jeho odvolaniu. na prvych miestach tejto iniciativy boli podpisani ludia, ako napriklad:

Filip Vagač, Štefan Hríb, Juraj Kušnierik, Robert Žitnanský, Andrej Bán, Marián Labuda, Daniel Lipšic, Péter Hunčík, Josef Hašto, Daniel Pastirčák, Michal Kaščák, Silvester Lavrík, Mario Homolka, Jana Žitnanská, Eugen Korda, Martin Mojžiš, Vladimír Weiss, Jozef Lupták, Radoslav Prochádzka, Marek Roháček, Michal Kaščák, Ján Košturiak, Vladislav Matej, Beata Lipšicová, Maroš Pavlovič, Daniel Rabina, Miroslav Kocúr, Lucia Gvozdjaková, Jana Bodnárová, Marcel Merčiak, Jana Juraňová, Dionýz Hochel, Jakub Kratochvíl, Boris Strečanský, Richard Rybniček, Tomaš Galis, Robert Kirchhoff...

kazdy kto trochu sleduje dianie na slovensku tam vidi takzvanych "krajinkarov", co su nepriatelia slovenskej statnosti a potom su tam nejaki  "tepli bratia a sestry". beznych ludi je tam dost malo, mozno na dalsich miestach peticie. dnes ma peticia len 2501 podpisov, co je dost malo nielen na trnavsku arcidiecezu, dokonca aj na Trnavu samotnu...

pravdaze nase prostituujuce media temu Bezak ustavicne a neunavne vytahuju na svetlo, akoby to bol ten nas najvacsi problem a tak v nezainteresovanom percipientovi kdesi za oceanom ale aj ovela blizsie moze vzniknut dojem, ze za Bezakom je cela Trnava a ze je to zerave. ja tvrdim, ze nie je. za Bezakom su ludia, ktori mu uverili, precoby nie, spraval sa slusne, chodil sa prezentovat na Pohodu, chodil sa priatelsky porozpravat k Hribovi Pod lampu, zriadil na biskupstve jedalen, kam sa mohli prist veriaci lacno a dobre najest, atd . ako iste viete, kazdy duspastier ma urcite specificke nadanie (vacsina ho ma) vie si vytvorit k svojim oveckam dost blizky vztah, stava sa niecim ako clenom rodiny. Bezak ma teda nielen odporcov, ale aj zastancov a ti su pomerne aktivni, je to ich pravo, nikto ho nespochybnuje ale chciet, aby to riesila vlada, je uplny nonsens...

o podstate, teda o tom, preco bol pan Bezak odvolany z funkcie sa pise a hovori len malo alebo vobec, co spolahlivo indikuje pritomnost medialnej manipulacie. RKC sa k tomu predmetu corpus delicti nevyjadruje nakolko maju stabnu kultura a keby to zverejnili, cast hanby by pochopitelne padla aj na nich. prostituujuce media to tiez nezverejnili a tak sa pan Bezak moze uspesne tvarit, ze o nicom nevie. ja tvrdim, ze tento sluha bozi bohapusto klame, vie velmi dobre o co sa jedna a vie aj to, ze je vinny. mohol by som to tu napisat, dat sem link, ale nechcem byt tym, kto hodi kamenom...

 

Obrázok používateľa Peter Dolina
#2
Peter Dolina
29. december 2013, 22:32

Pan Braxatoris,

Diky za kultivovanu reakciu.  Som sklamany zo svojej schopnosti komunikovat jasne o co mi ide.  Mna pripad Bezak sam o sebe nezaujima a nemyslim si, ze je plodne diskutovat o tom, ci bol ci nebol "vinny" a toboz nie o tom, ci zoznam jeho podporovatelov ma v sebe tendencnost a ci je reprezentativny.

Chcel som poukazat na systemove nedostatky o ktorych sa akosi nesmie rozpravat:  Je sposob ustanovovania biskupov katolickej cirkvi primerany dnesnej dobe, dnesnemu stavu spolocenskeho vedomia, rozlozeniu sil a zaujmov v spolocnosti?  Tento sposob nie je "vieroucne" kodifikovany a mohol by sa zmenit.  Nemal by sa?

Je povinny knazsky celibat cosi pozitivne?  Ak ano cim?  Nemalo by sa o tom tiez zacat rozpravat?

Vyhodou totalitarneho systemu je, ze je "silny", ze vie veci zariadit, ukoncit presadit: jednota cirkvi, jednota strany, musime byt jednotni ak chceme daco dosiahnut, co povie vedenie musi platit, nemozme marnit cas "neplodnymi" diskusiami, lebo, ano, nepriatel ciha, musime byt ostraziti!

Je ale toto poslanim skutocnej cirkvi?  Nie je skor dolezite vytvorit prostredie, kde mozu byt ludia sami sebou, kde sa rozvijaju ich schopnosti nie ich poslusnost a submisivnost, kde su uvolneni a slobodni nie plni strachu, pretoze nevedia kedy a odkial moze prist uder?

Arcibiskup Bezak uz po svojom odvolani v knihe odpoveda na otazku o svateni zien.  Odpoveda?  Vie iste velmi dobre, ze jeho australsky kolega, tiez arcibiskup bol pozbaveny uradu iba za to, ze verejne prehlasoval, ze by sa o svateni zien malo rozpravat.  Nie ich svatit.  Rozpravat o tom.  A tak vyprodukuje "odpoved",  ktora svojou logikou silne pripomina analyzy majora Terazkyho z Ciernych Baronov, prosto je tam vela slov, ale zmysel to nedava.  Nevie arcibiskup Bezak o co sa jedna? Nikdy o tejto teme nic nepocul?  Alebo sa boji, uz ponizeny, uz (podla mna) nepravom ocierneny, ale stale je v nom strach, to bol aspon moj dojem z jeho odpovede.  Co je to za struktura, v ktorej cim je kto hierarchicky vyssi, tym viac je trenovany sa bat?  Ak Mnackov "priatel" z romanu Ako chuti moc je prototypom slovenskeho biskupa, potom s katolickou cirkvou na Slovensku nie je cosi v poriadku.

Obrázok používateľa Ippolit Kirillovich
#3
Ippolit Kirillovich
02. január 2014, 10:52
Ak tomu správne rozumiem autor volá po akejsi demokratizácii katolíckej cirkvi. Lenže ja som nepočul prípade, keď elity cirkvi o nejakom svojom rozhodnutí diskutovali so svojimi ovečkami (ak existuje rád sa nechám poučiť). A mám pocit, že väčšina veriacich - česť výnimkám - o takúto diskusiu ani nemá záujem. V kostole si vystačia si s dvoma hodinkami v nedeľu a počas veľkých sviatkov, plus zopár otčenášov a zdravasov po spovedi. Cirkev ako organizácia je obrovský moloch, ktorého jediným cieľom sú moc, ovládanie, bohatstvo a peniaze. Posledné čo na ceste pri napĺňaní týchto cieľov potrebuje sú diskusia, demokracia, dialóg či nebodaj transparentnosť.
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama