Putin o prelome v bezpečnosti sveta

Počet zobrazení: 4674

K tradičným vystúpeniam V. Putina patria aj prejavy-posolstvá prezidenta na spoločnom zasadnutí oboch komôr Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie (Štátnej dumy a Rady federácie), ktoré sa tohto roku uskutočnilo po trinásty raz. Znalci ruskej politickej scény očakávali, že v tohtoročnom posolstve zaznie v súvislosti s vrcholiacou kampaňou pred prezidentskými voľbami, v ktorých V. Putin kandiduje ako nezávislý, niečo nové.

Po viacerých krokoch novej administratívy vo Washingtone na čele s D. Trumpom od januára 2017 narástlo bezpečnostné napätie vo svete. Po troch bezpečnostno-politických dokumentoch strategického významu, ktoré v USA vyšli nedávno (Národná bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia a Jadrová doktrína – Nuclear Posture review) a kde RF uvádzali vo viacerých súvislostiach ako bezpečnostný problém, sa predpokladalo, že V. Putin zareaguje aj na ich obsah.

V úvode vystúpenia sa ruský prezident zaoberal všeobecnými, možno povedať až sociálno- filozofickými, otázkami postavenia Ruska vo svete. V tejto súvislosti zdôraznil, že tohtoročné posolstvo má osobitný, hraničný charakter, lebo aj obdobie, v ktorej Rusko žije, je prelomové. Poukázal na to, že práve v takýchto momentoch Rusko už neraz dokázalo svoju schopnosť rozvíjať sa. Zameranie na budúcnosť, spojenie tradícií a hodnôt zabezpečili nepretržitosť tisícročnej histórie Ruska.

V súčasnosti sa dosiahla stabilita vo všetkých sférach života. Stabilita je len základom, ale nie zárukou budúceho rozvoja. Dnešný stav nesmie viesť k sebauspokojeniu, lebo mnohé problémy Ruska nie sú vyriešené. V. Putin označil Rusko za jednu z popredných mocností sveta s mohutným zahranično-ekonomickým a obranným potenciálom, no kvalita života a blahobytu ľudí nedosahuje potrebnú úroveň. Kriticky poukázal o. i. na to, že v súčasnosti žije v podmienkach chudoby asi 20 miliónov obyvateľov.

Ruský prezident pri tom povedal aj niečo, čo si dnes máloktorý politik dovolí. Hodnotenie a riešenie problémov podľa neho nie je spojené s vnútropolitickým cyklom či voľbami prezidenta. Nech by to bol ktorýkoľvek občan, musí ich vnímať spoločne s ďalšími a pochopiť, aké výzvy to vytvára pre Rusko i svet.

(Aký to rozdiel oproti silným „egám“ slovenskej politickej scény, najmä v jej opozičných hercoch, režiséroch či scenáristoch, ktorí sa dnes zase cítia na koni a pasujú sa za jedine povolaných vyriešiť všetky problémy štátu a jeho občanov. Nedá sa však spočítať, po koľký raz (a poniektorí už aj v treťom straníckom tričku) od roku 1989 vedome zavádzajú o tom, že dostanú Slovensko na tú jedinú správnu [neoliberálne-globalistickú?] cestu. Iste táto cesta je dobrá – ale len pre skupinky ľudí, ktorí z toho majú zisky, alebo sú aspoň štedro podporovaní zvonku [zo Západu].)

Za hlavnú hrozbu i nepriateľa Ruska V. Putin označil zaostávanie. Ak sa nepodarí zmeniť situáciu, bude sa všetko len zhoršovať. Technologické zaostávanie a závislosť znamenajú zníženie ekonomického i bezpečnostného potenciálu štátu a môžu viesť aj k strate suverenity. Zmeny v súčasnom svete majú civilizačný charakter a vyžadujú od Ruska jasnú odpoveď.

Z takmer dvojhodinového prejavu zhruba tretinu venoval bezpečnostným otázkam. V. Putin zdôraznil, že Rusko vytvorilo najnovšie systémy strategických zbraní ako odpoveď na jednostranné vystúpenie USA z dohody o protiraketovej obrane. Za 15 rokov od tohto kroku sa Moskva pokúšala presvedčiť Washington o potrebe dosiahnuť dohodu v oblasti strategickej stability.

Okrem novej zmluvy o znížení počtu strategických útočných zbraní (START) z roku 2010 sa nič iné nedosiahlo. USA, nehľadiac na výzvy i protesty Ruska, rozmiestňovali rôzne systémy protiraketovej obrany doma i zahraničí. V Rusku sa preto začali usilovne zaoberať novou technikou a výzbrojou a podarilo sa dosiahnuť veľký pokrok pri vytváraní nových prvkov strategickej obrany.

V. Putin v prejave poukázal na šesť nových zbraňových systémov. Opíšeme ich len všeobecne a jednoducho, ale ide o mimoriadne technicky zložité a mnohostranné prostriedky.

Po prvé, sú to ponorky bez posádky, schopné pohybovať sa na veľkú vzdialenosť s rýchlosťou niekoľkonásobne prevyšujúcou rýchlosť nielen bežných ponoriek a povrchových plavidiel, ale aj najmodernejších torpéd. 

Po druhé, dosiahli sa úspechy pri vytváraní laserových zbraní. Už vlani rozmiestnili vo vojskách mohutné bojové laserové komplety.

Tretím je rozpracovanie novej generácie rakiet – výsledkom je nový raketový komplex s ťažkou raketou, vážiacou vyše 200 ton, pomenovaný „Sarmat“. Aj napriek hmotnosti má raketa krátku aktívnu časť letu, čo sťažuje možnosť zachytiť ju prostriedkami protiraketovej obrany; navyše je vybavená aj ďalšími prvkami, ktoré prekonávajú protiraketovú obranu. Dolet rakety je prakticky neobmedzený. Môže niesť jadrové nálože najmodernejšieho charakteru.

Štvrtou je strela s plochou drahou letu s miniaturizovaným jadrovým motorom a jadrovou náložou, ktorá môže doletieť na neobmedzenú vzdialenosť. Nízko letiaca strela, ktorá sa ťažko sleduje a má nepredvídateľnú dráhu nie je súčasnými ani vyvíjanými systémami protiraketovej i protivzdušnej obrany prakticky zraniteľná.

Piatym systémom je Kindžal (Dýka) – kombinácia lietadla a rakety, ktorá letí hyperzvukovou rýchlosťou (viac ako desaťnásobkom rýchlosti zvuku) a pri tom aj manévruje, čo jej dovoľuje prekonávať všetky prostriedky protiraketovej i protivzdušnej obrany. Môže dopraviť na vzdialenosť viac ako 2 000 km jadrové i klasické nálože.

Šiestym je raketový komplex strategického určenia so zásadne novým vybavením. Ide o systém Avangard, ktorý letí 20-násobne väčšou rýchlosťou, ako je rýchlosť zvuku a je schopný vertikálne i horizontálne manévrovať, čo ho tiež činí prakticky nezraniteľným. Môže sa pohybovať aj v hustej atmosfére a vydrží zahriatie na 1 600 – 2 000 °C.  

V. Putin vyjadrila nádej, že to, čo sa povedalo, zbaví ilúzií akéhokoľvek potenciálneho agresora, ako aj tých, ktorí uskutočňujú také nepriateľské kroky proti Rusku, ako je rozmiestňovanie systému protiraketovej obrany či približovanie infraštruktúry NATO k jeho hraniciam. Tieto aktivity sa stávajú z vojenského hľadiska neefektívnymi, z finančnej stránky zbytočne vydávanými a pre bezpečnosť nezmyselnými.

Pri čítaní o možnostiach týchto zbraní a systémov, ktorých vývoj a zdokonaľovanie pokračuje, nám môže behať mráz po chrbte. Kto chce, môže porovnať obsah aj tón prejavov pre obomi komorami svojich parlamentov, ktoré mali D. Trump a V. Putin.

Otázkou je, ako na to, čo povedal V. Putin, zareaguje Západ (najmä USA a NATO). Ruský prezident obzvlášť zvýraznil, že rastúca vojenská sila štátu nikoho neohrozuje, nie je spojená s nijakými plánmi využitia tohto potenciálu na útočné, agresívne ciele. V posolstve zaznelo, že Rusko má záujem na normálnej  a konštruktívnej spolupráci s USA a EÚ. Uvedomí si aj Slovensko a EÚ, že bezpečnosť a stabilita v Európe nie je možná bez rovnoprávnej a vzájomne výhodnej spolupráce s Ruskom?

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v 
Literárnom týždenníku 9 – 10/2018
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984