Reklama

Príspevok k programu strany, ktorá chce reálne pomôcť svojim voličom

Počet zobrazení: 1697

Kľúčové, čo veľmi potrebujú občania na Slovensku, je, aby ich príjmy i príjmy verejných rozpočtov sa rýchlejšie približovali k úrovni, ktorú majú občania vyspelejších štátov, resp. starých štátov Európskej únie. Predpoklady sú logické. Slovenskí zamestnanci vyrábajú produkty, ktoré sa predávajú na európskych trhoch a snaha Európy zabezpečiť jednotnosť európskeho trhu vedie k tomu, že ceny, najmä ceny v eurách, by mali by mať tendenciu sa vyrovnávať. Pritom naše firmy nakupujú vstupné suroviny, energie, vstupné subdodávky spravidla za rovnaké ceny  Európskej únie. Teda niet dôvodov, aby:

  1. pridaná hodnota, jej podiel z dosiahnutej ceny porovnateľných firiem na Slovensku a firiem v tzv. starých štátoch EÚ sa nevyrovnávala,
  2. niet dôvodov, aby zamestnanec firmy na Slovensku vyrábajúcej tovary, ktorých cena je v zásade rovnaká na celom európskom trhu, nemohol mať rovnaký podiel miezd na pridanej hodnote ako jeho kolega v tzv. starých štátoch EÚ.

Urýchliť proces približovania úrovne i podielu miezd na pridanej hodnote, teda na hrubom domácom produkte Slovenska a tzv. starých zemí EÚ, je ekonomicky logické. Práve vo vyšších mzdách i vyššej pridanej hodnote, ktorú by mohli inkasovať naše firmy, spočíva zdroj toho, aby sa výraznejšie a rýchlejšie vyrovnávali mzdy na Slovensku so mzdami pracovníkov firiem v tzv. starých krajinách EÚ. Ale tiež aby v svojej časti pridanej hodnoty zamestnávatelia mohli dostávať väčší objem prostriedkov na investície, na inovácie a na „naskočenie do vlaku“, ktorý sa zrýchľuje nástupom 4. priemyselnej revolúcie. Od veľkosti pridanej hodnoty, ale najmä od úrovne miezd dnes závisia rozpočty štátu i rozpočty verejných fondov, t. j. rozpočty Sociálnej poisťovne, rozpočty zdravotných poisťovní, možnosti štátu prispievať na rozvoj školstva a teda i na rast platov učiteľov, platov lekárov, zdravotných sestier, ale aj na rýchlejšie zlepšovanie životnej úrovne našich dôchodcov.

haluska_2.jpg

Vlády Slovenska sa koncentrovali na získavanie zahraničných investícií, teda na to, aby zahraniční investori budovali na Slovensku svoje závody, svoje pobočky i celé firmy a tým by umožňovali zvýšiť zamestnanosť. Slovensko ich získavalo na jednej strane tzv. investičnými stimulmi a na druhej strane realitou výrazne nižších miezd, ako sú mzdy v tzv. starých štátoch EÚ. Investori považovali za normálne a správne, aby nezvyšovali mzdy v rovnakých závodoch na Slovensku na úroveň tých, ktoré majú napr.  v Nemecku či vo Francúzsku. Doteraz niektorí považujú za normálne, že mzda za tú istú, a mnohokrát i za vyššiu, výkonnosť slovenského zamestnanca, je dva-, aj trikrát nižšia ako mzda zamestnanca v domovskom závode, ktorý často je imigrantom a jeho kvalita, precíznosť i pracovitosť nie vždy dosahuje úroveň jeho kolegu na Slovensku. Nám a postupne aj im musí byť zrejmé, že Slovensko nechce a nemá dôvod konkurovať v mzdách málo rozvinutým či zaostalým krajinám.

Získavať investície je potrebné, pretože nezískavame len peniaze, ale aj to, čo majú v rukách veľké a superveľké korporácie : odbytové cesty, silný marketing a zabehaný systém svojich odberateľov.

O to naliehavejšie je potrebné zvýšiť pozornosť „neinvestičným“ cestám zvyšovania príjmov a prostriedkov, ako pre zamestnávateľov, ale predovšetkým pre zamestnancov a tým vytvárať rast prostriedkov pre verejné fondy, pre štátny rozpočet, čo vytvorí reálnu možnosť výrazného zvyšovania miezd štátnych zamestnancov, lekárov, zdravotníkov, učiteľov, vedcov i všetkých pracovníkov vo verejnej a štátnej sfére.

Čo je z rastu HDP, z ktorého veľká časť vo forme oslobodenej DPH, prelievania ziskov i  prelievania odpisov „odteká“, a na Slovensku ostáva z „veľkého“ HDP len reálne malú časť pre rozvoj kvality života, teda pre rast príjmov občanov i rast príjmov verejných fondov. Pripomeniem, že mnohé skupiny bojujú za to, aby ich oblasť pôsobenia dosahovala to či oné percento z HDP, ale nech sa pozrú, aké percento z HDP dostáva štátny rozpočet a verejné fondy, lebo ich mzdy sa tvoria ako percento z týchto rozpočtov. Sú to v porovnaní s mnohými rozvinutými krajinami veľmi malé objemy. Veď len podiel miezd na Slovensku z celého HDP zaostáva výrazne za podielom miezd z HDP v starých krajinách EÚ a pritom ich HDP je násobne väčší. Teda spočítajme, aký mizivý je objem miezd, ako základného zdroja sociálneho zabezpečenia i zdravotníctva oproti rozvinutým krajinám, s ktorými sa oprávnene porovnávajú naši zdravotníci, naši učitelia, ale aj ostatní zamestnanci nielen verejnej, ale aj súkromnej sféry.

Máme za to, že politická strana, ktorá si postaví reálny program približovania podielu na Slovensku reálne užitého objemu HDP, predovšetkým však program približovania úrovne i podielu miezd voči rozvinutejším krajinám jednotného trhu EÚ, získa veľmi silnú podporu, bez ohľadu na jej ostatné zameranie.

V našom inštitúte, vychádzajúc z týchto analýz a skutočných realít, pracujeme na koncepcii novej, výrazne objektívnejšej a spravodlivejšej – humanistickej ekonomiky. No súčasne ako na jej prvých krokoch pracujeme na riešení súčasných problémov ekonomiky SR, medzi ktorými dôležité miesto má téma, o ktorej píšem. V tomto duchu sme pripravili koncepciu štyroch vzájomne spätých programov či projektov, ktoré môžu výrazne pomôcť našej súčasnej ekonomike, kvalite života občanov a tým aj získať podporu politickému subjektu, ktorý si ich postaví za cieľ a začne reálne realizovať.

Pritom všetky štyri koncepcie, teda námety programov, sú veľmi rýchle realizovateľné a už v prvých rokoch majú šancu prinášať reálne stámilióny eur a sú aj v súčasnej situácii priechodné bez toho, aby odradili zahraničných investorov, bez toho, aby vniesli nejaké zásadné problémy do reálneho fungovania súčasnej ekonomiky. Ide o nasledovné koncepcie programov.

  1. Program rastu podielu pridanej hodnoty na tržbách  podnikov, fungujúcich v SR, v smere k vyrovnávaniu podielu v porovnateľných podnikoch v rozvinutých, tzv. starých krajinách EÚ.
  2. Program rastu podielu miezd na pridanej hodnote v konkrétnych firmách, vo vzťahu k porovnateľným firmám v starých krajinách EÚ a tým dosiahnuť i rast podielu miezd na HDP celého štátu, smerom k úrovni podielu v starých krajinách EÚ.
  3. Tretí program spočíva v koncepcii dopracovania či prepracovania súčasného finančného/daňového/informačného systému do takej kvality, ktorá podľa našich predbežných prepočtov zabezpečí ďalšie zníženie daňových únikov (najmä DPH a DP) a to až na úplné minimum a súčasne zníži administratívnu náročnosť na živnostníkov a malých a stredných podnikateľov, predovšetkým drobných podnikov, ktoré dnes v našej ekonomike tvoria okolo 80 % všetkých podnikateľských subjektov.
  4. Veľkú dôležitosť prikladáme nami rozpracovanej koncepcii zvýšenia objemu disponibilných investičných prostriedkov pre štát a verejné inštitúcie bez zahraničného zadlžovania, prostriedkov, ktoré štát môže využiť. Čerpáme zo skúseností zo sveta, kde vyspelé štáty majú šancu nielen zahranične sa zdlžovať, ale aj vnútorne si efektívne požičiavať. Koncepcia je programovým námetom projektu, ako toto v podmienkach SR veľmi rýchle dosiahnuť.

Sme pripravení tieto koncepcie ponúknuť každému politickému subjektu (a spolu s ním ich dopracovať),ktorý sa rozhodne zaradiť ich do svojho programu, ale ktorý má aj predpoklady, aby mohol takýto program realizovať, a tak získať si dlhodobo rastúcu podporu i dôveru našich občanov.

Pripomíname, že každý z týchto programov sa dá realizovať samostatne, no ak si strana dokáže postaviť všetky štyri programy, je tu veľká šanca výrazného synergického efektu, ktorý urýchli neinvestičný rast miezd i disponibilných prostriedkov a s tým aj spojený rast zamestnanosti, teda že nedosiahne len rýchlejší rast HDP, ale čo je najpodstatnejšie, dosiahne rýchlejšie tempá vyrovnávania miezd, čiže rastu základného zdroja pre verejné fondy i pre štátny rozpočet (najmä cestou DPH). Pozitívom našich koncepcií je to, že sú transparentné, postupne realizovateľné, ale sú to programy, ktorých realizácia zabezpečí citeľný rast spokojnosti občanov, ktorá upevní u občanov, teda voličov, istotu, že sa situácia v kvalite života, v raste príjmov, zlepšuje a že je perspektíva jej dlhodobejšieho rastu, čiže je tu perspektíva istoty napredovania, takého napredovania, ktoré každý z občanov pocíti na vlastnom vrecku a na vlastnej úrovni kvality života, kvality verejných i ostatných služieb.

Autor, prof. Dr. Ing. Ivan Haluška DrSc., je riaditeľom Expertízneho a edukačného inštitútu

Foto: Emil Polák

Priemer: 4.7 (13 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama