Reklama

Pri novembrovom výročí o ceste ľavice

Počet zobrazení: 1518

Pred pár dňami som dostal ponuku z jedného rádia, aby som zaspomínal na to, ako tu bolo pred prevratom. Odmietol som. Nie, že by nebolo na čo spomínať, nie že by nebolo čo hodnotiť, ale nostalgia je to, čo nám dnes neukáže cestu v pred. Jednoducho, svet a život je niekde inde a buďme radi, že život sa neustále mení a nie je pevný bod. Samozrejme, zmeny nie sú vždy len pozitívne a život nie je o tom, čo chceme, ale o tom, čo je. No a to čo dnes je, nie je veľmi radostné, ani pre blízku budúcnosť nejako zvlášť potešiteľné. Ľudia väčšinou hovoria, že doba je zlá. Ja hovorím, že doba je vždy taká, akí sú ľudia, presnejšie povedané, akí sú tí, čo ju priamo ovplyvňujú, teda politici a tí, ktorí ich kroky ovplyvňujú.

Mňa ako srdcového ľavičiara, samozrejme, najviac zaujíma súčasný stav a najbližšia budúcnosť slovenskej ľavice. To ma však ani neteší, ani nevyvoláva úsmev na tvári. Po prevrate bolo určite správnym krokom začať budovať novú ľavicovú stranu, aj keď to dodnes mnohí pokladajú za akúsi zradu. Prosím, je to ich názor. SDĽ naozaj bola stranou, ktorá zohrala po novembri 1989 významnú, a dovolím si povedať, aj veľmi pozitívnu úlohu v novodobých dejinách Slovenska. Ponúkla tejto krajine množstvo nových, odborne zdatných, slušných, ľavicovo  zmýšľajúcich ľudí. Strana sa vďaka nim dostala z postupnej izolácie, nabrala na vážnosti a dôvere. Prišli však aj chyby, za ktoré ju voliči vo voľbách v roku 2002 tvrdo potrestali. Jej úlohu mal prebrať na tej ľavej strane vtedajší Smer – tretia cesta. Už vtedy bolo dosť nejasností okolo politickej orientácie Smeru. No zlúčením s SDĽ a SDSS sa zdalo, že ľavica bude naďalej pokračovať v začatej ceste. Spravil sa k tomu aj prvý marketingový krok, keď Smer – tretia cesta, sa zmenil na Smer-SD. Už vtedy to však malo jeden veľký háčik. Aj po zlúčení s SDĽ na rozhodujúcich miestach v okresoch a krajoch zostali sedieť ľudia zo Smeru a tí, žiaľ, mali ďaleko, naozaj veľmi ďaleko k ľavicovým hodnotám. Navyše manažérsky systém im takmer neohrozene zaručoval a vlastne aj zaručuje tieto funkcie. Takto to prakticky funguje dodnes. Stranícki funkcionári sa uzavreli do seba a nebol a ani nie je dôvod na prácu s členskou základňou a sympatizantmi. Navyše prebrali i to, na čo kedysi doplatila aj KSS. Začali cez stranícke funkcie sústreďovať moc do pár rúk. Veď ani teraz nie je zriedkavosťou, že mnohí z nich sedia naraz na troch stoličkách (poslanec NR SR, predseda VÚC a predseda KV strany, a to ešte nehovorím o starostoch a primátoroch) Možno sú naozaj takí šikovní, nenahraditeľní a jedineční. No terajší stav Smeru tomu veľmi nenasvedčuje.

To by ma však osobne ani tak netrápilo. Trápi ma iná vec. A to je skutočný stav slovenskej ľavice po tých dvadsiatich ôsmich rokoch. Na tej pravej strane to až tak zlé nie je. Strán je tam viac, volič si môže vybrať a prípadný pád, ktorejkoľvek z nich nezneistí pravicového voliča. Na tej mojej strane je to oveľa horšie, zvlášť, keď aj ja začínam mať pochybnosti, ani nie tak o orientácii Smeru–SD, ale mnohých jej nominantoch vo významných štátnych a straníckych funkciách. To, samozrejme, nie je žiadna novinka, to nie je realita posledných mesiacov. To je daň za to, že vedenie stratilo spätnú väzbu, že nie je kedy ísť kvôli množstvu funkcií medzi členov, sympatizantov a voličov. Je síce pravda, že sa robia pri rôznych príležitostiach veľké mítingy, kde príde 2 – 3 tisíc ľudí. Tam sa však len niečo odreční, zatlieska, možno i zaspieva. Marketingovo je to skvelé, no pre ľavicovú stranu nie veľmi správne.

Samozrejme uvedomujem si, že nielen život, ale aj politika sa mení a menia sa aj metódy a stranícka činnosť. No mať čas na ľudí, poznať ich skutočné názory, zamerať sa na ich problémy, by malo zostať pre ľavicového politika na každej úrovni, jeho hlavnou náplňou.

Mám dojem, že ľavica je dnes opäť na križovatke a bude sa treba rozhodnúť, či pokračovať v starej vydláždenej ceste, alebo skúsiť novú, možno hrboľatú cestu, ale cestu ktorá vedie k ľuďom. Bude to pre súčasné vedenie Smeru-SD určite ťažké a zložité rozhodovanie. Jedna stará múdrosť však hovorí: „ Ak nevieš, kam kráčaš, obzri sa odkiaľ prichádzaš.“

Priemer: 4.4 (29 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama