Predvolebný rok
Začnem trošku z iného súdka. Máme za sebou referendum o rodine. Nechcem sa vyjadrovať, či bolo úspešné alebo nie. Svoj názor som vyjadril tým, že som zostal doma. No nie preto, že by som otázky pokladal za bezpredmetné. Skôr preto, lebo si myslím, že dnešné rodiny trápia naozaj iné problémy. Nie tak dávno sa hovorilo, že dobre fungujúca rodina je základom zdravej spoločnosti. Ja sa s týmto názorom plne stotožňujem. Tak si teda dajme otázku: Ako vlastne fungujú slovenské rodiny? Čím ďalej tým viac žijú deti v neúplných rodinách, v detských domovoch a pod. To po prvé.
A po druhé? Aj v mnohých fungujúcich rodinách prevládajú ekonomické či doslova existenčné problémy, čo má za následok, že deti z týchto rodín majú zhoršené podmienky dostať sa trebárs na vysokú školu, robiť finančne náročnejší šport (aj keď majú talent ), majú menej možností cestovania, získavania skúseností a praxe. Skrátka, štart detí do života zo sociálne slabších rodín je neporovnateľne horší. Keby to boli len desiatky či stovky rodín, tak by to nebolo také hrozné.
A toto je príčina, prečo som nešiel k referendu. Slovenská rodina má oveľa vážnejšie, možno až existenčné problémy a tieto sa referendom nevyriešia. To môžeme vyriešiť len my vo voľbách a k tomu máme šancu už na budúci rok, teda ak sa nič mimoriadne nestane, čo na Slovensku nie je až také nemožné.
Takže voľby 2016 by mohli byť aj o fungujúcich rodinách ako zdravom základe každej spoločnosti. Otázkou len zostáva, ktorá z terajších parlamentných strán by to mohla zabezpečiť. Chodím často medzi ľudí. Všade prevláda skepsa, nedôvera, dokonca beznádej. Bežný človek už naozaj nevie, kto je kto. Absolútne sa zotrel rozdiel medzi pravicou a ľavicou. V jednotlivých stranách sa na okresných, krajských a centrálnych úrovniach objavujú takí ľudia, že sa zastavuje rozum.
Mňa však zaujíma tá ľavá strana. Akú možnosť si má vybrať vo voľbách človek ako ja. Myslím si, že žiadnu. Smer už dávno nie je ľavicový (to tvrdia aj jeho členovia ), no a KSS je už naozaj bezpredmetná. Ľavicový volič, myslím toho srdiečkového a hodnotového, sa dostáva do autu. Mám obavy, že ak sa niečo mimoriadneho na našej politickej scéne nestane, kopec tých srdcových ľavičiarov zostane na voľby 2016 doma. Rád by som sa mýlil, ale prezidentské voľby, aj voľby župana v B. Bystrici sú veľavravné. Ľudia mlčia a uzatvárajú sa do seba a to je veľmi zlé. Sociálne balíčky vo forme vlakov zdarma nevyriešia základné problémy ľudí, ani rodín. Už mi to pripadá ako v tom starom Ríme. „Dajme ľuďom chlieb a hry,“ nech zabudnú na biedu, a my budeme ďalej zveľaďovať svoju moc a majetky.
Reagujte na článok
Komentáre
Je ozaj smutné ak si volič musí vyberať medzi väčším alebo menším zlom.
"Už mi to pripadá ako v tom starom Ríme"..... - Taký je kapitalizmus, bohužiaľ..
ešte stále platí:
"Ľudia vždy boli a vždy budú hlúpučkými obeťami podvodu a sebeklamu v politike, pokiaľ sa nenaučia za rôznymi morálnymi, náboženskými, politickými, sociálnymi frázami, vyjadreniami, sľubmi rozlišovať záujmy jednotlivých tried." - V.I. Lenin
Článok ma zaujal v súvislosti s otázkou v nadpise. K tomu smerujem aj svoje zamyslenie.
Rodina, ako základ spoločnosti, o tom nie je potrebné polemizovať. Je to dané už samotnou prírodou a životom.
Myslím, že ešte je nás stále dosť čo sme prežili svoj život v inom prostredí ako žijeme dnes. Nie len z hľadiska sociálnych istôt, ale i kultúrnych hodnôt a formy spoločenského života. I v tom období „vlády jednej strany“ som to nebral ako že máme socializmus ( sociálne spravodlivú spoločnosť), ale len za pokus ho vytvoriť. Dnes, keď sme nútení žiť v tomto spoločenskom zriadení zvlášť nadobúdam presvedčenie, že niektoré aspekty sociálno spravodlivej spoločnosti boli naplnené. Aj preto nadobúdam presvedčenie, že ľudstvo by bolo schopné sa veľmi priblížiť k tej sociálnej spravodlivosti.
Dnes je to všetko preč a zaujímavé, že nekladiem si ani otázku prečo, ale zamýšľám, sa kde sú tí ľudia, ktorí tú spoločnosť viedli. Cez profesiu, ktorú som vykonával a v inštitúciách , v ktorých som pôsobil som stretol veľa zaujímavých, dovolím si povedať aj schopných a o mnohých by som povedal aj správnych ľudí. A tak otázka, kde sú dnes títo ľudia ? Rezignovali ? Väčšina z nich boli komunisti, čím nemám na mysli, že vlastnili stranícku legitimáciu, ale svojim presvedčením, postojom. A myslím si, že v komunistickej strane bolo ďaleko viac ľudí, aj keď otázka či väčšina, ako som ich poznal, ktorí tam boli z presvedčenia o správnosti myšlienok o sociálne spravodlivej spoločnosti, čo komunisti napriek istým prehmatom, chybám a myslím, že hlavne osobným ambíciám, napĺňali.
Dnes z Československa sú dva štáty. V Čechách naďalej pôsobí komunistická strana, od rozdelenia štátu je permanentne parlamentnou stranou a napriek tomu, že tiež to nemali ľahké, nie je len tak do počtu.
Na Slovensku ? Autora zaujíma ľavá strana. Zrejme nevidí, žiadnu a tá, ktorá sa snaží oživiť pôvodný a historický názov „komunistická“ je podľa neho bezpredmetná.
Aj keď si nemyslím, že všetko je len v názve, ale som presvedčený, že pan Weiss dal Slovenskej ľavici premenovaním komunistickej strany zásadnú ranu, z ktorej sa doteraz nespamätala. Kto chce nech si zrekapituluje celý vývoj cez SDĽ, jej pôsobenie s frakcionálnym členením po vznik Smeru.
Komunisti, ktorí začali znova s absolutnym informačným embargom, v podstate bez prostriedkov sú označovaní ako bezpredmetní. Napriek tomu však sú, ale...
Nedávno som mal korenšpodenčný rozhovor. Dotyčný pán je v skupine, ktorá formuje novú ľavicovú stranu. Keď som mu napísal, že je to vlastne ďalšie atomizovanie ľavice, prečo sa nevrátiť a neposíliť komunistickú stranu, mi napísal : Pracoval prenich a spomínal nejaké ťahanie sa za prsty. Tiež povedal, že z komunistickej strany odišlo na 60% členov a existuje 12 politických skupín ( neviem či všetky sú registrované ako strany ) hlásiacich sa k ľavici. Tak sa pýtam, pre malé Slovensko ich treba ešte viac ? Napísal aj niečo o Syrize, ale Slovensko nie je Grécko. Ak je toto všetko pravda, pochopiteľne aj komunisti by sa mali zamyslieť. Členov strany a voličov nemôžu mať z iných ľudí, len z tých čo tu žijú.
Pri takejto situácii zabudnime na ľavicu na Slovensku. Smer ňou určite nie je, napriek verbálnym vyhláseniam a aj niektorým ľuďom, ktorí sa prezentujú ľavičiarskymi názormi.
Čo na záver – reakciou na Petra Krumpála : Aj malé zlo je zlo.
V roku 1979 som štátnicu z politickej ekonómie socializmu v Moskve začínal slovami „Politická ekonómia socializmu je kniha rozprávok o socializme a nie veda!“ Z „tejto knihy“ vyplynula aj celá výchova novej generácie komunistov. Z polit-ekonomického hľadiska títo ľudia o problematickej podstate socializmu nemali a dodnes nemajú ani šajnu. Keď na povrch vyplynulo, že socializmus je neformovateľná ekonomická formácia tak na povrch vyplynuli tisíce rôznorodých problémov vzájomne nepreviazaných a tak každý kto si vyberie seriózne nejaký ten problém na riešenie sa môže cítiť komunistom. Naviac aj pojem socializmus je pre nás úplne neznámy alebo lepšie povedané každému známy „pojem po svojom“. Toto je základ komunistickej roztrieštenosti na Slovensku.
KSČM vedomostne na tom nie je o nič lepšie, výhodu má však vo viere k svojím základom (obdoba Poľského katolicizmu).
Ak sa nenájde skupina ľudí ktorá by skúmala a rozlúskla „základnú bunku socialistickej spoločensko ekonomickej formácie“ hovoriť o autentickej (marxistickej) ľavici na Slovensku je vylievanie zbytočných sĺz.
Medzi základné sociálne potreby človeka zaraďujem jeho životné potreby ako stravu a obydlie, ale aj ochranu jeho zdravia a vzdelanie. Minulý režim tieto atribúty napĺňal, viac-menej dostupne, obecne možno povedať, že spravodlivo, pre všetkých. V tomto zmysle je aj to čo som napísal, že došlo istému vytvoreniu sociálnej spravodlivosti. Študoval ste v Mosve a robil štátnicu z politickej ekonmie, tak to hádam nemusím ďalej rozvádzať.
Vaše vyjadrenie ma však zaujalo a rád by som sa nechal aj poučiť o podstate socializmu. V mojom blogu je aj moja e-mailova adresa, neviem ako to zaujíma ostatných, prosím, mohol by ste mi poslať mail so stručnou formuláciou o podstate socializmu.
Inak samotný článok nie je ani tak o socializme ako o formovaní sa ľavice na Slovensku, takže sme tak trocha odbočili od témy. I keď posledné dva odstavce sa k téme vracajú, čo však vo mne zase evokuje otázku :
Je na svete nejaké ľavicové zoskupenie, ktoré má šajnu o podstate socializmu ? Vlastne, je niekto iný okrem Vás kto to vie ?
Prosím, neberte tie otázky provokatívne. Ozaj by ma zaujímalo aká je teória okolo formovania sa spoločnosti. Zrejme, podľa Vás ani v ČSSR, ani v ZSSR, a ani nikde na svete socializmus zatiaľ nebol. A viete, tvorba niečoho nového, čo ešte nikdy nebolo je v prvom rade hľadanie cesty k cieľu.
Rovnako ako autor príspevku, mám tiež obavu z toho, ako, a či vôbec budem voliť v nastávajúcich voľbách 2016. Napriek množstvu politických strán, ani ja medzi nimi nenachádzam skutočnú pluralitu názorov a politických konceptov. Rozdiely medzi ľavicou a pravicou už temer ani nevidno, t.j. všetky sú viac menej reprezentantom pravice. Ich rozdiel spočíva len v tom, že niektorá kladie väčší dôraz na sociálne hodnoty ako druhá, ale v zásade sa so súčasným politicko-ekonomickým usporiadaním spoločnosti, ktorému dominuje záujem kapitálu, stotožňujú.
Uvedeným názorom nechcem nijako znižovať hodnotu rozmanitých čiastkových úspechov vybojovaných „ľavicovými“ stranami v prospech pracujúceho človeka. Nevýhodou čiastkových úspechov je to, že v prípade ekonomickej krízy sa vyparia ako dym, a pracujúci človek opäť musí vybojovávať a prebojovávať to, čo už raz mal. Stačila jedna svetová kríza v 2007 a my sa z nej nevieme spamätať do dnes. Naša horko-ťažko dosiahnutá úroveň zamestnania sa prepadla, a s ňou aj životné perspektívy, životná úroveň desaťtisícov ľudí. Preto sa domnievam, že rôzne reformné, sociálne orientované strany, ktoré sa snažia o postupné vylepšovanie súčasného buržoázneho systému alebo sa orientujú na budovanie tzv. sociálneho štátu, nemôžu splniť požiadavky ľavicovo orientovaných voličov. Každá ekonomická kríza, ktorá vždy oberie pracujúceho človeka o značnú časť jeho horko-ťažko získaných výhod, súčasne ukazuje na sizyfovskú povahu reformných strán. „Kameň“, ktorý horko-ťažko za dlhé roky politickej aktivity vytlačia na vrchol, je v prípade krízy, v zlomku sekundy opäť dole, pod vrcholom.
Ale ako sa hovorí – „Opakovanie je matkou múdrosti“, tak že je tu nádej, že po nadobudnutí dostatočných skúseností a znalostí z fungovania buržoázneho systému, sa ja u nás objaví skutočná ľavicová strana, strana ktorá nebude smerovať len k zlepšovaniu postavenia pracujúceho človeka, ale súčasne bude smerovať k takej premene spoločnosti, kde produktívny život človeka prestane byť nástrojom, inštrumentom kapitálu na dosahovanie zisku pre kapitalistu.
Váš vstup do diskusie beriem, je racionálny.
Socializmus
„spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov tvoriace objektívnu ekonomickú podstatu pre nastolenie sociálne spravodlivej spoločnosti“.
Male vysvetlenie: sociálne spravodlivá spoločnosť pri určitom uhle pohľadu a dobrého subjektívneho postoja vlastníka (otrokára, feudála, kapitalistu) môže byť každá spoločnosť. V Baťových závodoch vládla relatívne dobrá sociálna atmosféra ale nie v okolitom kapitalizme, teda spoločnosti ako celku. Zo subjektívnej podstaty (vlastníctva) vždy vyrážajú do spoločnosti subjektivistické záujmy ktoré sa akumulujú a rozkladajú spoločnosť antagonistický.
Zo spoločného (bez podielového, nie skupinového) vlastníctva žiadne subjektívne impulzy neplynú a tak o sociálnej situácii rozhoduje politická nadstavba spoločnosti vrátane prerozdeľovania ziskov. Treba však dôrazne upozorniť, že táto ekonomická základňa nie je ešte garantom sociálnej spravodlivosti a rozumného hospodárenia. Polit ekonomická nadstavba nad spoločenským vlastníctvom bola v plnej miere prevzatá od kapitalizmu a teda nie je s touto podstatou kompatibilná. Historickým poslaním socializmu je odhaliť koreň (bunku) ktorá vytvára v použitej kapitalistickej nadstavbe problémy a túto pri ďalšom revolučnom kroku odstrániť. Z povedaného je zrejme, že socializmus je len ďalší, samostatný stupeň spoločensko ekonomických formácii na ceste ku komunistickej spoločnosti.
Ľavica
"skupina poslancov (strán) požadujúcich systémovú (revolučnú) zmenu stávajúceho systému"
Dnešný výklad ľavice o sociálnom cítení a podobne je len hrou na ľavicu ale nie ľavicou. KSS bola počas socializmu pravicou a pravicové maniere jej ostali.
Ono obdobie budovania socializmu, tiež beriem a hodnotím ako pokus o jeho vybudovanie. Mal som niekoľko kritických vystúpení v tom čase aj s patričnou odozvou.
Vaše vyjadrenie ku kompatibilite politicko-ekonomickej nádstavby so socializmom je zaujímavé. Myslím si však, že pojem politicko-ekonomická nádstavba je príliš široký pre odhalenie koreňa, pre hľadanie jeho kompatibility so základnou formou systému. Osobne si myslím, že problém nie je len otázkou ekonomických foriem, ale tiež, neviem či sa my to podarí správne vystihnúť, spoločensko-sociálnych, kde vidím potrebu jeho riešenia ešte závažnejšie. Zjednodušene, kádrová práca, ktorá totálne zlyhala. Keď sa omedzím len na členov komunistickej strany, neviem či na záver toho obdobia budovania socializmu v strane nebola už väčšina členov, ktorý tam išli len za účelom svojej kariery a svojho hmotného zabespečenia. Teda s pravicovými maniermi a aj pravicovým myslením o čom svedčí aj ich aktivita po prevrate, kde vlastne deklarovali konkrétným angažovaním pravicový postoj.
Tak, nakoniec aj s tou pravicou v komunistickej strane s Vami súhlasím.
No i tak, vzľadom na súčasnosť by som rád ľavicovo orientované strany, v ktorých je zmena spoločenského systému, videl spolu. Myslím, že ešte stále platí, že spojením sa získava sila a ak sa chce niečo dosiahnuť treba dať o sebe vedieť, zviditeľnit sa. Ako prvý krok, ktorý aj mas médiami je neopominuteľný je byť v parlamente. No a výsledky predvolebných preferencií pre atomizované ľavicové strany je známy.
Nerád to konštatujem, ale posadením sa do minulosti nedokážeme vytvoriť žiadnu funkčnú politickú silu vľavo od stredu, priatelia...a už vôbec nie scholastickými definíciami o tom, čo bol minulý socializmus zač, Andrej...
my tu žijeme dnes a státisíce Slovákov by uvítali aspoň tie ekonomické a sociálne vymoženosti, aké boli v nášej spoločnosti do roku 1989, Andrej, akokoľvek by to bolo "ekonomicko-politicky" neprijateľné pre teoretikov Vašej veľkosti - čudujem sa vôbec, koľko úsilia dokážere dať do kritiky socializmu do 1989 a ako málo ste ochotní "investovať" do posudzovania súčasných kapitalistických javov na Slovensku...takto tu nevybudujete ani päťčlennú bunku svojho ideálneho...čoho vlastne?
Práve som sa zobudil s inšpiráciou napísať niečo o príčinách degeneratívneho vývoja v marxizme a komunistickom hnutí. Na Vaše podnety i keď krátko budem však reagovať skôr.
Pavel, sceľovať treba okolo pevného jadra a toho niet. Snaha o boľševizáciu ešte je skôr na škodu ako na osoh. Odvádza pozornosť a sľubuje ilúzie a nie reálnu budúcnosť. Toto sa už vypomstilo mnohým. Niekedy menej je podstatne viac.
"politicko-ekonomická nadstavba je príliš široký " -je to jeden celok ktorý je celý prežraný od jednej jedinej bunky. Všetky jeho oblasti vykazujú stopy tejto bunky, tak prečo ich nesledovať?
Peter, už ma unavujete. Neviem či Ste zaujatý voči mne alebo lenivý. Už som Vás upozornil na seriál článkov "Virtuálny svet versus človek" a pýtam sa kto pre analýzu kapitalizmu kvalitatívne spravil viac ako ja v týchto článkoch? Buď Ste ich nepochopil alebo lenilo sa Vám o nich konštruktívne diskutovať. Tak potom nechajte moje myšlienky na pokoji.
Pre A.S.:citujem ho:
"Práve som sa zobudil s inšpiráciou napísať niečo o príčinách degeneratívneho vývoja v marxizme a komunistickom hnutí:" ( ...teda, tá kritika nám dnes a tu ohromne pomôže, aj pánu poslancovi Šebejovi...:)úsmev)
Pánu Sabličovi, aby nebol unavený a zobudil sa úplne:
"Je paradoxem naší doby, že se nebouří a neprotestují lidé utlačovaní a ponížení současným režimem, ale že se bouří a protestují lidé na jeho obranu..." citát tu z webu od Borisa Cveka