Reklama

Prečo to nefunguje

Počet zobrazení: 4752

chaplin_600.jpg„Rozkradli! Všetko to rozkradli! Ľudia, toto nie je demokracia! Musia ísť do basy. Kradnú a kradnú!“

Nie, to nebol Lipšic ani Hlina, ba ani Matovič.  Iba jeden opilec, ktorý sa pred Vianocami motal na zastávke po odchode z ich mítingu. Oslovení „ľudia“ na zastávke autobusu sa od neho odťahovali. Chlapík bol nielen napitý, ale najmä zlostný. Aj ja som utŕžila štuchanec. No s obavou som sledovala jeho vrávoravý krok – čo ak spadne pod autobus? Nebude z neho obeť „vlády jednej strany“ a Roberta Fica osobne? Lebo si doslova osvojil tie pódiové reči vytrvalého dvojpercentného predstaviteľa „novej väčšiny“. No na rozdiel od zvolávateľa mítingov skončil vraj onen opitý muž v ten deň na policajnej stanici – posťažoval sa medzi výkrikmi.

Toto je len viditeľná špička ľadovca. Áno, ľudia sú nahnevaní a hľadajú vinníka. Vinník je napichnutý na kole, denne sa ním máva.

Ale čosi nefunguje.

Vo filme Salto mortale dcéra človeka, ktorý už nežije(!), pátra, prečo bol jej otec eštebákom. Oslovuje ľudí, ktorí ho poznali, ale tam žiadnu škvrnu na svojho otca nenachádza. Lenže on je predsa registrovaný a ten režim bol zločinný! Namáhavo čosi hľadá a akosi nenachádza. Tak si pomôže politickými väzňami z rokov päťdesiatych. Jeden z nich nachádza príčinu marazmu: „O zločinoch sa nehovorí!“

Naozaj?

O postoji k „zločineckému režimu“, o jeho odsúdení, o utrpení, o skrytom (ale silnom) protirežimnom nastavení sa hovorí povinne. Denne. Všade. Každý verejný prejav, každý verejný rozhovor, každý verejne publikovaný článok je opatrený týmto odsúdením.

Presne ako v reálnom socializme – len v opačnom garde. Vtedy bol každý verejný prejav opatrený citátom generálneho tajomníka, prípadne tézami z niektorého zjazdu komunistickej strany. Bez toho ani hnúť!

No a dnes? Ak sa verejná osoba nechce spoločensky znemožniť, tak trpí pred kamerami, pred mikrofónmi, a keď netrpí, tak aspoň obdivuje toho, čo trpel. Prípadne udáva. Čím viac má skrývať, tým dlhší tieň vrhá na iných. 

Zločiny minulosti sa denne lejú zo všetkých kanálov. Rozhovory, dokumenty, nové režimné seriály, propagandistické inscenácie a filmy, to všetko je človeku, ktorý zažil minulý režim veľmi povedomé. O zločinoch, aj „zločinoch“ sa hovorí stále. Dejiny píšu víťazi a tak dnes, po dvadsiatich piatich rokoch, sa často hľadajú nepriatelia. Lebo inak – akú cenu by malo víťazstvo bez hrdinstva víťazov? Problém, ktorý „víťazov“ studenej vojny poburuje je: že to nemá účinok.

Prečo to nemá účinok?!

Asi pre to isté, prečo nemala účinok verejná deklarácia lojality k vládnucej strane.

Ale problém má zakódovanú hlbšiu príčinu. Po páde minulého režimu sa zmiešalo čisté s nečistým. Kto sa rýchlo zorientoval a pridal k víťazom, mal všetko odpustené.

Ako príklad môže poslúžiť Marián Čalfa. Ten, ktorý dal revolucionárom zvíťaziť.

Ešte na prvom rokovaní s disidentmi sedel po boku Ladislava Adamca. Vo chvíli, keď pochopil, kde bude teraz hlavný prúd, vedel, ako sa v ňom udržať. Ponúkol svoje služby. Svoju skúsenosť a svoj rozum.

„S komunistickou stranou – nečitateľnou a nezrozumiteľnou – nepočítam, tá ma nezaujíma. Nech si Mohorita hovorí, čo chce, nech si Urbánek hovorí, čo chce, nech zjazd dopadne, ako chce, tú stranu  cítim ako odpísanú. Teraz už hovorím za seba a za vládu a strana nech sa škvarí, v čom chce. Keď sa obrodí na tom zjazde, tak môže zvládnuť ten klub komunistických poslancov, ktorý v tom parlamente hnevá, odvolať ich, niečo im nariadiť a tak. Keď sa neobrodí, Čalfa na nich kašle.“

A prečo teda dovtedy „držal hubu a krok“? Lebo to sa predsa muselo!

Muselo? Ján Čarnogurský nemusel? Alebo ešte lepšie - Petr Uhl nemusel? Že sa za to trestalo? No áno.

Tam je zakódovaný ten dnešný marazmus.

Dnešní hrdinovia riskujú za svoje postoje iba to, že sa nedostanú do hlavných správ – ak si nesprávne načasujú napríklad demonštráciu. Ale oni predsa nikdy nevyznávali nijakú ideológiu! Chceli žiť dobre a dobre sa žije vždy vtedy, keď viete, kde je centrum moci. Ak v Moskve, tak sa dívame na východ, ak vo Washingtone, tak na západ.

Lenže potom to celé akosi nefunguje.

Režisér Nvota nakrútil podľa Klimáčka film Rukojemník. Ani ten nefunguje: sám režisér priznáva, že dnešným deťom nebude asi celkom zrozumiteľné, v čom bol problém.

Stratilo umenie moc odovzdať emóciu? Ako to, že z Doktora Živaga alebo perestrojkového Pokánia ju preciťujeme?

Miroslav Válek napísal pre deti báseň Pampulóni – a človek si až dodatočne uvedomí, že nebola vtedy a nie je ani dnes iba pre deti.

„Čoho sa bojíš, kto ťa straší?

Veď to som ja! A klamem, až sa pampuláši.“

Ešte niečo z literatúry, zaujala ma kniha Claire Legendreovej Pravda a láska (dala som ju aj do ankety Kniha roka, odporúčam.)  

Autorka ponúka čitateľom pohľad na seba zvonka. Očami Francúzky, ktorá sa ocitne (ako manželka diplomata) v postkomunistickej Prahe. S neobyčajným zmyslom pre sebairóniu, humor až sarkazmus zaznamenáva príbeh súčasníkov,  ktorí sa bez rozpakov udávajú, bez rozpakov klamú, bez rozpakov využívajú všetky možné aj nemožné podrazy voči sebe, bez rozpakov pracujú ako agenti. A veľkou láskou milujú všetci bez rozdielu Václava Havla a Pravdu a Lásku. Ľúbostný román, ktorý sa mení na politický thriller. Ako v každej dobrej literatúre výpovednú hodnotu majú skutky vytvárajúce charakter hrdinov. A ešte lepšie, ak sú v priamom protiklade so slovami, ktoré „hrdinovia“ pateticky prednášajú. Václavovi Havlovi z čias prednovembrových sa stalo to, čo Ježišovi Kristovi: aby si ho ľudia „skrotili“, a aby nebodaj nemuseli ísť jeho cestou strádania, tak ho až do zbláznenia vyznávajú, milujú, ctia... a robia presne opak toho, čo by robiť mali. Taký malý český (a slovenský) boľševizmus v modrom.

Súčasní majitelia „verejnej mienky“ sa do hlavného prúdu dostali vďaka rozpadu východného bloku. Blok sa rozpadol nie pre študentov v uliciach a hŕstku disidentov. Rozpadol sa, lebo tí dolu už nechceli žiť tak, ako žili. A tí hore nevedeli vládnuť. Tak to nezvládli. Celý východný blok sa zosypal tak rýchlo, že ho Západ takmer nestihol sledovať. Zosypal sa sám do seba. Dnes je to ešte zjavnejšie ako pred tými dvadsiatimi piatimi rokmi. Aj so všetkými škodami.

Prevrat posadil na stoličku víťaza nové politické elity s novým centrom moci. (Rovnako, ako vojenský vpád cudzích vojsk v auguste 1968 posadil na stoličky vtedajších mocipánov.) Zdanlivo sa striedajú vlády – ale nestrieda sa režim a jeho ideológovia. Obrazne – je úplne jedno, kto vyhrá voľby. Karty sú rozdané zmenou pomeru síl vo svete.

Vládne nám tvrdá ideológia víťaza globálnej zmeny.   

A kto je víťazom globálnej zmeny? Demokrati? Malý človek-milión (podľa Cígera Hronského)? Médiá, ktoré nám ohlasujú slobodu a označujú, kto ju podľa nich ohrozuje?  Cítia sa byť víťazom ľudia, alebo iba politická elita?

Pochopil to veľmi presne každý finančný oligarcha, nech vládne v Rusku, na Ukrajine, v Čechách či na Slovensku. On vie, ani .týždeň, ani Sme a pravdepodobne ani Projekt N. neohrozuje ani jeho, ani iné oligarchické štruktúry, na ktorých je založený systém. Môžu o ňom (o nich) písať čokoľvek, texty sú určené pre „ľud“ a jeho výchovu k uctievaniu sebectva a vlastníctva. Mienkotvorné médiá a pridružený bulvár robia pre finančné skupiny, teda de facto držiteľov kasy systému, veľmi užitočnú (ideologickú) prácu. Hríb a médiá, ktoré sa od seba v základe nelíšia, artikulujú názor istej časti spoločnosti.

A kde je tá druhá časť? Kde sú petície, kde sú verejné zhromaždenia, na ktorých treba ukázať tvár, kde sú verejné protesty proti tomu, že je verejný priestor uchvátený?

A čo ľud? Ten čo na to? Na „liberálov“ sa díva podozrievavo – veď vždy píšu a hovoria inak, ako je skúsenosť jeho každodenného života. Nezastanú sa „väčšinového“ odstrčeného človeka. Preto ľud neverí médiám hlavného prúdu. A čaká svojho spasiteľa.

Po tribúnach pobehujú pomätenci a hecujú nahnevaných.

Tak teda šťastný nový rok, lebo bude horúco!

Ilustračné foto: Emil Polák

Priemer: 4.8 (50 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#1
Ivan Špáni
16. január 2015, 11:05

Na margo ľudu: Zavolal mi do redakcie za socializmu rozhorčený čitateľ, vraj čo všetkio by som mal napísať, s čím je on nespokojný. Dalo sa to aj vtedy napísať, tak som mu ponúkol, aby to napísal, že mu ručím za to, že to uverejníme. "Viete, ja nemôžem, ja mám dve deti," odvetil hrdina. "No a ja má tri", odpovedal som mu a zložil som.

Obrázok používateľa PeterPeter
#2
Peter Krumpál
16. január 2015, 11:10

Ja som vyrástol v socializme. Socializmus mi zabezpečil bezplatnú základnú školu. Dostal som zdarma učebnice a základné učebné pomôcky. Bezplatne som navštevoval gymnázium. Bezplatne som absolvoval vysokú školu. Od zamestnávatela som dostal platené voľno pri návšteve gymnázia aj vysokej školy. Mal som zabezpečené zamestnanie a slušný plat.

Každý rok som s rodinou chodil za nízky poplatok na odborársku rekreáciu. Do zahraničia sme cestovali do Bulharska a Juhoslávie.

Pokiaľ išlo o problémy s devízovým prísľubom, tak za ten stav nemohlo socialistické zriadenie, ale cielená diskriminačná politika západu.

Dnes môžem cestovať kamkoľvek, ale nemám ako dôchodca, ktorý 42 rokov odvádzal štátu dane, na to. Tak načo mi je taká sloboda?

To, čo vyčítam informačnej politike socializmu je, že ľudí dostatočne neinformovali, ako funguje ten "sladký kapitalizmus".

To by sa takí havlíkovia, budajkovia a urazení herci, nepresadili.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
16. január 2015, 16:57

Priama odpoveď na otázku v nadpise článku:

.......

Pretože stále súčasnosť spájame s minulosťou.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
16. január 2015, 17:02

a pretože stále admin neodstránil poruchu pri vkladaní textov, ťažko pokračovať:

.............................................................................................................................

len záverom: uvedomujeme si, že sa svet posunul o 26 rokov, úplne sa zmenili geopolitické, spoločenské, výrobné, technologické a morálne východiská?

Nefunguje to preto, lebo ľudia ešte stále myslia ako v časoch, keď výroba zabezpečovala prácu, keď spoločnosť chránila jednotlivca i komunitu, keď technológie neumožňovali uzavrieť sa do svojho individuálneho sebeckého sveta a geopoliticky sme boli zaradení do sveta kolektivizmu, mieru a práce. O tom už nové generácie po roku 1990 nevedia nič.

Prechádzajú vlastnou skúsenosťou...

Obrázok používateľa Peter Dolina
#5
Peter Dolina
16. január 2015, 19:45

Pan Krumpal,

S Vami suhlasim, ovsem je tu treba si nieco vyjasnit.  Za sociku sa vela informovalo, ako funguje kapitalizmus, ved bol "prehnity" vsak?  Ibaze sa o tom nik nemohol presvedcit.

Stacilo by si zajst trebars do Rakuska a pozriet sa, ako vyzeraju utecenecke penziony, alebo do USA povedzme do Brooklynu, ci nebodaj do Brazilie a vidiet, ako tam ziju tisicky ludi a to uz vobec nehovorim o palestinskych uteceneckych taboroch alebo o roznych "prihodach" ako napriklad v Chile ci Sabra a Satilla.

Keby ti blbi bolsevici otvorili hranice, domnievate sa, ze by zo Slovenska odisli vsetci lekari?  Vobec nie, pretoze tie rozne lekarske komory by to tak urobili, ze by povedzme v Nemecku nemohli pracovat a bolo by to spravne!

Otvorene hranice, sloboda slova a socializmus by si ludia vazili a branili.  Neviem, ci by to v CSSR pomohlo, ci by potom nedoslo k humnitarnemu bombardovaniu. 

Obrázok používateľa Tomas Juras
#6
Tomas Juras
17. január 2015, 16:38

Velmi spravne. Sovietsky zvaz (byvaly rezim) sa nezrutil kvoli protestujucim studentom alebo par disidentom. Zrutil sa, lebo centralne planovanie jednoducho nefunguje. Ale, zobrali sme si z toho ponaucenie? Hm. Myslim, ze nie. Opytajte sa centralnych planovacov v Bruseli preco system zase nefunguje. "Kde udelali soudruzi z NDR...ehm...pardon...soudruzi z Bruselu chybu ???" ....no veru....ako lahko sa da vyhovorit na kapitalizmus a volny trh, ze? Nefunguje polnohospodarska politika EU, za to moze trh. Nefunguje energeticka politika EU, za to moze samozrejme zase trh...

Nase polnohospodarstvo ide na 45% vykon a moze za to? Zeby volny trh?? Figu borovu volny trh. Centralni planovaci v Bruseli stanovi v polnohospodarskej politike EU (cize vlastne v patrocnici), ze nase polnohospodarstvo pojde na 45 % a to nemecke a francuzske...cuduj sa svete na 100 %.

Na volno mtrhu si nasi polnohospodari predsa sami urcia co, kolko a kde budu pestovat. Preco by im mal nejaky centralny planovac z Bruselu urcovat co mozu a co nemozu?

No teda!! Tak aky volny trh. Zase raz centralne planovanie ukazuje ze nestroji ani za figu. Ja len dufam, ze sa nedozime hladomorov ako v Sovietskom zvaze...

Obrázok používateľa Palo
#7
Pavel Novota
19. január 2015, 22:23

Nerozumiem dobre otázke - čo nefunguje ?. Kapitalizmus funguje podľa svojich pravidiel.

Neviem prečo, asi uverili propagande Slobodnej Európy, majú predstavu, že kapitalizmus v 60-70 tich rokioch minulého storočia bol iný ako dnes. Aj tu na stránkách Nového slova sa objavili články, že ako kapitalizmus v rokoch...

Mal som možnosť v tých časoch pôsobiť v krajiníách, ktoré sú dokonca vyznačujú vysokou životnou úrovňou ( Holandsko, Nemecko, Rakúsko ). Nemám v úmysle popierať onu životnú ŕoveň, ide mi o postavenie človeka na trhu práce a v spoločnosti. Nebol som tam ako turista, denne som dochádzal do práce, síce v inom garde ako domáci, ale v normálnom pracovnom styku. Tak som poznal dosť rôznorodých kritických situácií od riešenia bežných pracovných problémov s prístupom nadriadených a majiteľov k týmto problémom až po likvidáciu firmy. V podstate skoro všetky tieto situácie sa mi zopakovali, už na mne samotnom, po etablovaní kapitalizmu u nás.

Popravde však istý rozdiel tu je. Vtedy bol mal kapitalizmus konjuktúru, aj vďaka existencie socialistických štátov, alebo práve vďaka nim, a dnes je v holbokej kríze. Pochopiteľne , preto dopady sú tvrdšie, ale systém sa nijako nezmenil.

Obrázok používateľa Milan Antal
#8
Milan Antal
23. január 2015, 09:42

Tomas Juras - bác, a zase sme spadli z poznatkovej spoločnosti do muzeálneho voľného trhu:-). Už Herakleitos pred 2500 rokmi hovoril, že nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, že všetko plynie. Ale v 21. storočí uvažujeme stále ako v dobe kamennej. Vôbec nám nevadí, že síce prešlo nejakých 30 - 70 rokov,prebiehal prudký technologický rozvoj,  ale uvažujeme stále o rovnakej podobe spoločnosti. Podľa Vašej logiky môžeme predsa kľudne uvažovať aj o kmeňovej forme, predsa, ako sa komu bude páčiť.

Lenže Herakleitos na to narážal, že ak v jednej dobe (v klasickom kapitalizme) bol voľný trh efektívnym nástrojom, v inej už nie je. Prosím Vás, kde dnes existuje, ten skončil Veľkou hosp. krízou, s koncom systému laissez-faire. Dnes aj kapitalizmus efektívne funguje len s regulovaným trhom, ako keynesianizmus, voľný trh je minulosťou. Áno, dá sa zaviesť, len tie výsledky, ľutujem vašich potomkov.

Ak direktívne plánovanie bolo efektívne pred 70 rokmi,.čo veľmi názorne dokázali aj výsledky druhej svetovej vojny. Bez rýchleho a masového spriemyselnenia krajiny by ZSSR nedokázal voči obrneným, tankovým kolónam Nemecka, ktoré prvý rok drvili sovietsku armádu, masovo vyrábať moderné tanky, samohybky a lietadlá a prečisliť nemeckú armádu. Proti tankovým kolónam nestačilo sa postaviť len s odhodlaním, musela tam existovať veľká materiálna sila.
Existuje jedna zákonistosť dejín - pokiaľ si systém nevytvorí vlastnú pevnú, stabilnú výrobnú, ekonomickú, sociálnu štruktúru, je nutné ho držať pokope silou a teda aj centrálnym plánovaním. tak vznikal aj kapitalizmus, cez diktatúru absolutistických systémov, tak sa menil aj kmeňový systém na systém otrokárskych štátov. Až keď je systém dostatočne pevný, stabilný, uvoľnuje centralizáciu, demokratizuje sa.

A preto, áno, v r. 1989 systém direktívneho plánovania vyčerpal svoj pozitívny potenciál a bolo nutné hozmeniť.  Ale to neznamená, že bol zlý. Niečo nie je samo osebe zlé alebo dobré, také sa javí len v určitej situácii, dobe, podmienkach, v inej sa javí zase inak.

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama