Prečo by sa mal (možno) zmeniť systém priamych prezidentských volieb

Počet zobrazení: 4216

Chcel by som reagovať na niektorých komentátorov, analytikov, politológov aj politikov, ktorým stále nedá pokoj výsledok demokratických prezidentských volieb v Českej republike. Len málokto z nich sa však snaží o vecný rozbor, ako to vlastne s prezidentskými voľbami je – nielen v Česku, ale napríklad aj v USA, Rusku, Rakúsku atď., ale hlavne tam, kde by nás to malo najviac zaujímať – na Slovensku. A najmä takmer nikto sa nezamýšľa nad samotným systémom priamych prezidentských volieb, ich formátom a vhodnosti ich systému, pričom je práve to veľmi dôležité.

nevzduch.jpg   Kresba: Ľubomír Kotrha

Niektorí pisatelia sa vo svojich materiáloch či už pred voľbami v Českej republike (prvým aj druhým kolom), počas nich a aj po nich znížili len k urážkam nielen kandidátov (väčšinou Zemana, ale niektorí aj Drahoša a ďalších, ktorí boli v hre v prvom kole), ale aj voličov, ktorých väčšina si za nového (staronového) prezidenta zvolila Miloša Zemana. Áno, nie je to ideál, urobil aj veľa prešľapov smerom k domácemu elektorátu, ale aj smerom k zahraničiu (spomeňme len jeho naozaj nepochopiteľný výrok o Alexandrovi Dubčekovi), ale v podstate každý zhruba vedel a vie, čo možno od Zemana očakávať. O jeho protikandidátoch to neplatilo a najmenej to platilo azda o jeho súperovi v druhom kole. A to podľa môjho názoru aj rozhodlo.

Je nešťastné ak novinári a analytici urážajú voličov, že sú nevzdelaní, chudobní, starí a podobne, kvôli ich voľbe. Prezrádza to jednak ich neschopnosť hlbšej analýzy a jednak neúctu k systému volieb, ktorý bol napriek všetkému demokratický. Ak nevyhral ich favorit, kričia a niektorí aj kvičia – tak to bolo v USA, tak to bolo teraz aj v ČR. Je naozaj nevhodné, aby novinár a preferovaný komentátor aj v slovenskej televízii urážal českých voličov – veď sa mu aj dostalo príslušnej odpovede. Je neprípustné, ak skrachovaná slovenská diplomatka a bývalá politička, ktorú si jeden z kandidátov – akoby vopred rezignoval na svoje šance vo voľbách vyhrať – nominoval do svojho tímu, radí českým voličom a svojráznym spôsobom rozoberá, čo by mali a ako by mali... Veď aj jej sa dostalo patričnej odpovede.

Ďalej mnoho hercov, spevákov a iných celebrít alebo iba „celebrít“ sa neobjektívnym až do neba volajúcim dehonestujúcim spôsobom vyjadrovalo o Zemanovi a postavilo sa na stranu jeho protikandidáta v druhom kole. Akoby zabudli, že volič má vlastný rozum a vlastnú vôľu. Nie sú schopní pochopiť, že sa nepíše rok 1989 a že väčšina voličov im už neverí ani to, aký dátum je dnes v kalendári. Domnievajú sa pre svoju známosť z médií, ako divadlá, televízia, rozhlas atď., sú pre hodnotenie politikov a kandidátov vo voľbách, či už prezidentských, parlamentných alebo iných, najpovolanejší na ten „najsprávnejší“ postoj a majú nárok na to, aby radili voličom a ovplyvňovali ich ani nie v prospech kandidáta, ale celkom iste pre svoje hmotné záujmy (dotácie, podpory, granty). Preto také časté volanie, aby sa živili z príjmov za vlastné vystúpenia ,a nie z prideľovaných peňazí zo štátneho rozpočtu. Ani to, čo predvádzala a predvádza napríklad aj Česká televízia nemôže mať iný výsledok, ako stále mohutnejúce volanie za zrušenie koncesionárskych poplatkov.

Väčšina autorov, ktorí o českých prezidentských voľbách písala a stále píše, nie je vôbec schopná žiadnej hlbšej analýzy. Opakuje sa, že česká spoločnosť je rozdelená – ktorá spoločnosť nie je rozdelená? Opakuje sa, že inak volia vzdelaní a bohatí a inak chudobnejší a „nevzdelaní“ – a azda to nie je prirodzené? Zbohatlík z horných desaťtisíc bude mať na svet a aj na kandidátov vo voľbách celkom iný pohľad ako človek žijúci z priemerného platu alebo priemerného dôchodku. Počíta sa so všeličím do budúcnosti – nie sú výnimkou ani hyenistické predstavy o tom, ako pol milióna starších voličov do budúcich volieb odíde. Ale už nám nevedia uviesť, odkiaľ čerpajú istotu, že tých pol milióna nových voličov, ktorí ich nahradia, bude voliť podľa ich predstáv. Sú to len zbožné priania, prognostické predpovede, z ktorých málokedy a len máločo vyjde.

Napokon by som chcel poukázať na samotný systém dvojkolových prezidentských volieb. Neviem, ako je to v iných štátoch, ale myslím si, že ani na Slovensku s tým nemáme dobré skúsenosti a potvrdzuje sa to aj na príklade nedávnych českých prezidentských volieb. Predovšetkým si myslím, že je systémovou chybou, ak do druhého kola postupujú len DVAJA najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Oveľa lepšie by bolo, aby postupovali aspoň TRAJA, možno aj ŠTYRIA. Prečo? Pretože iba pri dvoch postupujúcich kandidátoch je výsledok pre a proti veľmi skreslený. Ak volič nemá inú možnosť, len voliť menšie zlo, nie je to dobrý volebný systém. Volič potom často hlasuje ani nie ZA „svojho“ kandidáta, ale predovšetkým PROTI tomu kandidátovi, ktorého vo funkcii prezidenta nechce. Bolo to vidieť už pri voľbách na Slovensku pri dvojici MEČIAR – GAŠPAROVIČ, ale ešte viac pri dvojici FICO – KISKA. Ako to dopadlo, vieme všetci. Neviem, ako by to vyzeralo, ak by bol Mečiar prezidentom, ale v prípade druhej dvojice sa jednoznačne potvrdilo, že víťazom utrpela nielen dôstojnosť prezidentskej funkcie (napríklad nedávne vyznamenania!!!), ale aj slovenská ekonomika a zahraničná politika. Dať prednosť dalajlámovi (bývalému otrokárovi) ako bojovníkovi za ľudské práva pred oficiálnymi predstaviteľmi Číny, vychvaľovať Turecko ako ostrov stability, prehliadanie korupcie a fašizoidných tendencií na Ukrajine atď. je viac smiešne ako smutné.

Podobne to bolo s druhým kolom prezidentských volieb v Česku. Mnohí z voličov Zemanovho protikandidáta totiž nevolila Drahoša, ale „antiZemana“ a keby tam boli traja alebo štyria kandidáti aj v druhom kole, tak by bolo oveľa jasnejšie vidieť, koľko ľudí si praje na Hrade takého prezidenta, akým by bol Drahoš. Ostatne nielen počas kampane pred voľbami sa tento kandidát prejavil ako politicky úplne neskúsený človek, takmer diletant. Jeho výrok po porážke v druhom kole „Nevyhrali sme, ale ani sme neprehrali“, ašpiruje na najhlúpejší výrok roka. O nedostatku jeho sebareflexie a schopnosti reálne hodnotiť svet, čo je u prírodovedca naozaj na pováženie, svedčí jeho vyhlásenie, že z verejného života neodchádza (on však do neho nevstúpil, ale bol len doňho „vstúpený“) a pomýšľa na založenie vlastnej strany. Hádam sa v ňom prebudí zdravý rozum a tento krok neurobí, lebo by sa napokon v celej nahote ukázalo, koľko by mal v Českej republike naozaj voličov. Radia mu, aby sa usiloval o miesto senátora, čo zase vyvolalo jedovato-pravdivé komentáre, že ak sú tam takí ľudia ako on, mala by sa táto zbytočná a v podstate len „odkladacia“ inštitúcia zrušiť a peniaze na ňu vynakladané by sa mali využívať vhodnejšie.

Neviem, či bude niekto z legislatívcov, poslancov a politikov, ktorí to môžu iniciovať, uvažovať o potrebe zmeny systému priamych prezidentských volieb, ale ako som uviedol, slovenské aj české skúsenosti hovoria o tom, že by to bolo možno veľmi racionálne. Finančné náklady na voľby by to vôbec nezvýšilo, lebo hlasovacie lístky aj tak musia byť pripravené aj pre kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, lebo kandidát pre druhé kolo má možnosť až do poslednej chvíle odstúpiť a potom by na jeho miesto nastúpil ten ďalší v poradí. No a pre mnohých politikov, analytikov, politológov, komentátorov by bolo oveľa lepšie pochopiteľné, že spoločnosť nie je až taká na dve polovice rozdelená ako tvrdia, že víťazstvo toho prvého nie je ani také tesné, ako sa to zdá a podobne. No a kandidát, ktorý nevyhral, by celkom zaslepene a bez najmenšej sebareflexie nemohol tvrdiť, že aj keď nevyhral, neprehral. A to nie je málo pre utíšenie vášní v spoločnosti, v mediálnom priestore aj medzi politikmi rôznych smerov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984