Pravda o Alwegu

Proti falšovaniu skutočnosti: kam sa podeli vyzbierané peniaze
Počet zobrazení: 15865

alweg_3.jpgNeviem, či to je neznalosť, alebo zámer. Z času na čas čítam  nepravdy, ktoré sa verejne šíria o Alwegu. V Plus 7 dní 17. septembra 2010 známy slovenský herec napísal: „Slováci robili v roku 1969  zbierku (omyl, bolo to v roku 1968) na jednokoľajovú rýchlodráhu Alweg, peniaze sa stratili v nenávratne.“ Denník Sme 27. januára 2012 napísal: „Na Alweg dali podľa dobovej tlače ľudia milióny korún zo svojich mizerných platov. Po okupácii projekt zastavili, výťažok zo zbierky sa stratil, zostali len sovietski vojaci.“ Kauza Alweg sa dokonca dostala už aj do umeleckej literatúry. Vynikajúci slovenský spisovateľ o ňom v jednej zo svojich najnovších kníh napísal: „... na Allweg (píše sa to iba s jedným „l“, prečo, vysvetlím ďalej), električku pre tatranských turistov, sa v čase dubčekovského odmäku nadšene skladal celý národ. Aký národ, taká vidina. No sloboda ani tentoraz netrvala, a aj táto jediná vidina sa spolu s vyzbieranými peniazmi rozplynula bez stopy. Nik nenašiel odvahu opýtať sa vrchnosti kam.“ Naposledy Nový čas z nedele 7. apríla 2013  označil záležitosť vyzbieraných peňazí na Alweg za najväčšiu krádež 20. storočia. Prirovnal to k osudu zlatého pokladu za Slovenského štátu a k menovej reforme z roku 1953.

Pokúsim sa vysvetliť, čím bolo hnutie Alweg a KAM sa podeli vyzbierané peniaze.

Vo Vysokých Tatrách sa pripravovali majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Bola to výnimočná príležitosť, aby sa Tatry, ako symbol národnej hrdosti Slovákov, ukázali svetu v tom najlepšom svetle. Tatranské železnice však boli v žalostnom stave. Oprávnene sa ozývali hlasy, aby sa s tým niečo urobilo. Jeden z návrhov, ako to riešiť, vyšiel od tímu architektov, ktorí navrhovali postaviť v Tatrách Alweg. Bol to druh jednokoľajovej rýchlodráhy nazvaný podľa iniciálok švédskeho priemyselníka A. L. Wennera-Grena (ALWG). Iniciatívne tento zámer podporili zväzáci z Lekárskej fakulty v Martine  a Ján Čomaj, redaktor denníka Smena, o tom napísal 7. januára 1968  do novín glosu „Bude Alweg, či nebude?“ A potom sa to začalo.

Alweg, toto dovtedy neznáme slovo začalo rezonovať medzi mladými ľuďmi. Redakcia Smeny sa toho chopila a o Alwegu začali písať najlepší novinári – Ján Čomaj, Emil Remeň, Slavo Kalný, Milan Vároš, Ján Smolec, Tibor Procházka. Čo meno, to žurnalistická osobnosť vtedy a platí to dodnes. Do redakcie začali prichádzať prvé ohlasy a bez akéhokoľvek vyzvania aj prvé peňažné dary. Opäť to boli zväzáci, tentoraz z Trenčína, ktorí navrhovali otvoriť na účely Alwegu bankový účet. Smena ho promptne otvorila. Vklady na účte každým dňom rástli. Redakcia začala uverejňovať oznamy o darcoch. Osobitná rubrika v novinách „Smena – Alweg 405-3330“ sa stala jednou z najčítanejších.

Ministerstvo dopravy v Prahe bolo proti výstavbe Alwegu. Verejne to oznámil vtedajší minister dopravy Alois Indra na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 9. februára 1968 v Bratislave. Zúčastnilo sa na nej vyše stovky novinárov tlače, rozhlasu, televízie, novinári z celej republiky. Smena publikovala stenografický záznam z tlačovky. Aby sa verejnosť dozvedela, kto bol za a kto proti. Zamietavý postoj centrálnej moci proti Alwegu vyvolal na Slovensku, najmä medzi mladými ľuďmi, búrku protestov. V uliciach Bratislavy hneď na druhý deň protestovalo vyše dvetisíc vysokoškolákov. Protesty nepomohli. Alweg sa nekonal.

V spontánnom hnutí Alweg, ktoré vytrysklo z nenápadnej glosy Jána Čomaja o riešení dopravného systému vo vysokých Tatrách, nešlo iba o presadenie nezvyčajne exkluzívneho dopravného systému Alweg, ale postupne nadobudlo výrazný politický charakter. Bol to výrazný protest proti pražskému centralizmu a podceňovaniu národných túžob a potrieb slovenského národa. Alweg sa stal synonymom neobyčajného mládežníckeho a národného hnutia na počiatku obrodného procesu spoločnosti, v šesťdesiatom ôsmom roku minulého storočia.

Celonárodná masová finančná zbierka na Alweg sa skončila po zamietnutí výstavby Alwegu. Vyzbierané peniaze zostali na účte vydavateľstva Smeny. Bolo treba rozhodnúť, čo s nimi.

Koncom apríla a začiatkom mája 1969 Smena informovala všetkých, ktorí prispeli na Alweg o návrhoch, na aký účel by bolo možné použiť zozbierané prostriedky. Zároveň informovala darcov, ktorí si chcú darované peniaze vybrať späť, ako majú postupovať. Združenie detských a mládežníckych organizácii Slovenska (ZDMOS), ktoré bolo nástupníckou organizáciou Československého zväzu mládeže, v tom čase vydavateľa denníka Smena, vytvorilo komisiu, ktorá mala navrhnúť najvhodnejšie použitie zozbieraných peňazí. Táto navrhla peniaze použiť na hnutie NÁROD DEŤOM. Predsedníctvo Združenia 25. októbra 1969  schválilo návrh komisie. Existuje o tom zápis. Rozhodnutie predsedníctva bolo publikované 12. novembra 1969 v denníku SMENA (ročník XXII., č. 266) pod názvom „Všetkým darcom na ALWEG – Konečné rozhodnutie – NÁROD DEŤOM“ a opäť spolu s informáciou pre tých, ktorí si chceli darované peniaze vybrať, ako majú postupovať. Mnohí darcovia to využili. O pár dní neskoršie, 19. novembra 1969, Smena pod titulkom „ALWEG na Národ deťom“ napísala: „Kolégium ministra školstva SSR s vďakou prijalo rozhodnutie Predsedníctva Ústrednej rady ZDMOS, vydavateľstva Smena a denníka Smena, že peniaze ktoré boli zozbierané na Alweg navrhujú použiť na školskú výstavbu v rámci hnutia Národ deťom. Odporučilo postaviť jednu školu, ktorá ostane ako trvalý dôkaz zhmotnenia tohto peňažného obnosu.“ Predsedníctvo ZDMOS rozhodlo postaviť novú 13-triednu Základnú deväťročnú školu v partizánskej obci Nemecká. Mal som tú česť, v mene všetkých mládežníckych a detských organizácií Slovenska na slávnostnom otvorení výstavby školy vyhlásiť: „Toto rozhodnutie sme učinili s pocitom veľkej hrdosti na hrdinské činy a revolučné tradície, ktoré sa viažu k tomuto povstaleckému kraju, s pocitom hlbokej a úprimnej úcty k tým, ktorí v boji za našu slobodu boli beštiálnym spôsobom zavraždení zákernou rukou fašistických votrelcov a ich domácich prisluhovačov neďaleko vašej obce, vo vápenke pri Nemeckej.“

Na konte Alweg 405 3330, ako uvádza Smena 12. novembra 1969, boli dovedna tri milióny sedemsto deväťdesiat korún československých. Je to menej, ako naposledy uviedla Smena v rubrike Smena-Alweg 21. augusta 1968. Rozdiel spočíval v tom, že  darcom, ktorí si svoje vklady vyžiadali späť, vydavateľstvo Smena  vyhovelo. Všetky peniaze, ktoré zostali na účte, boli použité na výstavbu školy. Ďalšie peniaze potrebné na vybudovanie školy mladí ľudia získali z dobrovoľne organizovaných brigád a z materiálu, ktorý vyrobili v nadpláne. Na výstavbu školy prispel aj štát.

Taká je teda pravda o Alwegu a použití finančných prostriedkov vyzbieraných na Alweg. Šírenie falošných informácií o osude vyzbieraných peňazí na Alweg vrhá neodôvodnený tieň podozrenia o ich zneužití na novinárov a organizátorov tohto unikátneho mládežníckeho a celonárodného hnutia spred štyridsiatich piatich rokov. Médiá, ktoré v tom hodlajú pokračovať, iba potvrdia, že patria  do tzv. mainstreamu, ktorý skreslene prezentuje našu históriu a vedome vytvára o nej falošný obraz.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Július Krajčí
#1
Július Krajčí
16. apríl 2013, 20:13

V tom období som pracoval v Pravde. Ako sa pamätám, viac nás zaujímala otázka, aké následky by malo budovanie takého dopravného prostriedku na návštevnosť Vysokých Tatier a následne na tamojšiu prírodu. Takže priznávam, že my sme sa veľmi do propagácie výstavby Alwegu nezapájali. Napriek tomu pociťujem potrebu poďakovať sa Rudolfovi Belanovi (osobne ho asi nepoznám, a ak sme sa niekedy niekde náhodou stretli, už si na to nespomínam). Zaslúži si poďakovanie za to, že nabral odvahu napísať pravdivo, ako to bolo. Žiaľ, myslím si, že verejnú mienku dnes formujú hlavne tí, čo sa nehanbia púšťať do sveta more lží. Táto skutočnosť je veľmi smutná, ba až hrozná, ohrozuje spoločnosť v jej samých základoch. Voľakedy sa aj nám občas stalo, že sme uverejnili niečo, čo nebolo celkom pravdivé, čo bolo mylné, no keď nás na to upozornili, tak sme sa usilovali uviesť veci na pravú mieru, ako sa hovorí. Čo však dnes urobia tí, čo možno nie úmyselne, možno z nedostatku vedomostí alebo len tak z lenivosti a pohodlnosti napísali niečo, čo sa absolútne nezhoduje so skutočnosťou? Čo urobia? Alebo to bol zámer: vyvolať mienku, že aj v minulosti sa kradlo? Neviem, ako si to mám a môžem vysvetliť. S pozdravom: veľa zdravia, síl  a  úspechov! 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984