Postoje Alexandra Dubčeka k štátoprávnemu vývoju ČSFR v rokoch 1989 – 1992

Na doteraz publikované časti fiktívneho románu o živote a pôsobení Alexandra Dubčeka prišlo autorovi Ľubošovi Juríkovi viacero podnetných námetov, pripomienok a spomienok (aj od Dubčekovi blízkych ľudí). Či sa niektoré rozhodne zverejniť alebo uplatniť v konečnej podobe románu, je len na autorovi.

Historik PhDr. Jozef Žatkuliak, CSc., mu ako inšpiráciu k téme poslal svoju štúdiu, ktorá vyšla v Historickom časopise č. 61/2013.

Štúdia sa zameriava na pôsobenie Alexandra Dubčeka v rokoch 1968 – 1969 vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR ) a najmä v čase etablovania demokratickej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v rokoch 1989 – 1992. Predložená problematika si vyžaduje zohľadniť skutočnosť, že česko-slovenská federácia existovala v rokoch 1968 – 1989 a v rokoch 1989 – 1992 v úplne odlišných spoločensko-politických systémoch a podmienkach. Hoci si štúdia nekladie za cieľ postihnúť „najznámejšieho Slováka“ vo svete komplexne, vníma Dubčeka ako politika a štátneho predstaviteľa prelomových udalostí v rokoch 1968 a 1989, ktorý sa podieľal na uskutočňovaní demokratizačného hnutia roku 1968 a demokratických procesov po novembri 1989, ktoré hlboko zasiahli slovenskú a českú spoločnosť.

Štúdia sa predovšetkým sústreďuje v politických súvislostiach na Dubčekové miesto v štátoprávnych procesoch v rokoch 1990 – 1992, ktoré sa odvíjali vo viacerých fázach a v mnohom vyplývali z dôsledkov predchádzajúceho politického a štátoprávneho vývoja po konštituovaní česko-slovenskej federácie.

So súhlasom autora aj redakcie Historického časopisu štúdiu zverejňujeme v PDF formáte: TU