Pokrytectvo protiruských sankcií a vyšetrovanie pádu lietadla

Už viac ako týždeň sa zdá, že na Ukrajine existuje šanca na nevojenské vyriešenie sporov. Podarilo sa uzavrieť prímerie, ktoré sa viac-menej dodržuje a všetky strany začínajú chápať, že bez kompromisov sa konflikt nebude dať vyriešiť. Mier ešte nie je zďaleka nastolený, ale tí, ktorí si ho želajú, majú po dlhom čase nádej, že zabíjanie na východnej Ukrajine sa skončí. Toto by mala byť radostná správa pre každého mierumilovného človeka a každý by sa mal usilovať napomôcť mierovému úsiliu svojím príspevkom. V tejto súvislosti je pre mňa nepochopiteľné, akým spôsobom na tento vývoj zareagovala EÚ. V piatok 12. septembra totiž vstúpila do účinnosti ďalšia vlna protiruských sankcií.

Dôvody prímeria a mierotvorca Lukašenko

Veľmi mnohí politici na Západe sa snažia obhajovať sankcie voči Rusku tým, že práve sankcie donútili prezidenta V. Putina zmeniť politiku. Tvrdia, že vďaka sankciám sa podarilo uzavrieť prímerie na Ukrajine a preto treba na V. Putina ďalej tlačiť. Je to pritom očividný omyl. Sankcie vôbec nezmenili politiku V. Putina a ani nespôsobili súčasné prímerie na Ukrajine. Veď EÚ už voči Rusku zaviedla niekoľko vĺn sankcií a tie k žiadnemu prímeriu na východnej Ukrajine neviedli.

Prečo teda nastalo prímerie práve začiatkom septembra? Dôvodom nie sú nové sankcie, ale to, že vládna moc v Kyjeve pochopila, že vojensky sa jej krízu na Ukrajine vyriešiť nepodarí. V júli, keď EÚ zavádzala tzv. tretiu vlnu ekonomických sankcií voči Rusku, Porošenkova armáda ešte postupovala a v Kyjeve mali dojem, že dokážu občiansku vojnu rozhodnúť ozbrojeným bojom. Preto P. Porošenko nebol v júli ochotný rokovať s Doneckom a Luhanskom. Aj mierový plán, ktorý predložil ešte predtým v júni, bol vlastne len výzvou na kapituláciu protistrany. Písal som o ňom tu: http://www.noveslovo.sk/c/Je_mierovy_plan_P_Porosenka_mysleny_vazne.

Koncom augusta však už začalo byť jasné aj P. Porošenkovi a spol., že ukrajinská armáda nie je schopná zasadiť novorosijským silám rozhodujúci úder. Toto vytriezvenie v Kyjeve bolo hlavným dôvodom aj pre zastavenie bojov. Kým ukrajinské vojská postupovali, tak sily z Kyjeva mali záujem na vojne. Chceli posilniť svoju legitimitu rýchlou víťaznou vojnou ešte pred ukrajinskými parlamentnými voľbami. Naopak, Donecká a Luhanská ľudová republika nemali a nemajú za cieľ obsadiť Kyjev, ich cieľom je ubrániť sa. Pokiaľ ide o Rusko, to by si mohlo dovoliť pri vojenskej slabosti Ukrajiny odtrhnúť južné a východné regióny už dávno, keby o to malo záujem. Moskve zjavne stačí pripojenie Krymu, ďalšie teritoriálne ambície na Ukrajine nemá. Svoj vplyv chce presadzovať inak.

K prímeriu na Ukrajine prispel aj jeden ďalší, často opomínaný faktor. Pre uzavretie prímeria v Minsku bolo dôležité aj sprostredkovanie subjektom, voči ktorému mali všetky strany konfliktu určitú dôveru a rešpekt. Týmto subjektom sa stalo Bielorusko. Áno, práve vysmievaný a opľúvaný prezident A. Lukašenko si zo všetkých politikov dokázal najviac udržať chladnú hlavu. Svoju zahraničnú politiku nepodriadil nikomu inému, ani Moskve, ale vystúpil ako sprostredkovateľ. Práve svojou nezávislou politikou získalo Bielorusko pozíciu najdôveryhodnejšieho sprostredkovateľa ukrajinskej krízy a dokázalo so stranami konfliktu aj efektívne rokovať. Musíme sa pýtať, ktoré ďalšie štáty sa v tomto konflikte dokázali zachovať s takým nadhľadom? Myslím, že keby sa Nobelove ceny za mier udeľovali naozaj za mier, A. Lukašenko by bol vážnym kandidátom na ocenenie.

Nebezpečná rýchlosť pri hľadaní vinníka

Tento týždeň sa objavila ešte jedna dôležitá informácia. Išlo o predbežnú správu vyšetrovacej komisie o páde malajzijského lietadla letu MH17: http://www.onderzoeksraad.nl/uploads/phase-docs/701/b3923acad0ceprem-rapport-mh-17-en-interactief.pdf .

Všetci si pamätáme, ako v júli európski politici hovorili o spoluzodpovednosti ľudových republík a Ruska za pád malajzijského lietadla letu MH17: http://www.buzzfeed.com/jimwaterson/david-cameron-tells-putin-that-russia-is-partly-responsible#3wwcqk8 . Aj mašinéria televízií, novín a ich analytikov mala okamžite vo veci pádu lietadla jasno a neustále obviňovala Moskvu. Podľa očakávania, táto jednostranná informačná kampaň splnila svoj cieľ: EÚ zaviedla v júli 2014 tzv. tretiu vlnu sankcií. Išlo o ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré obsahovali celý okruh opatrení, poškodzujúcich ruskú ekonomiku: http://www.themoscowtimes.com/business/article/new-sanctions-wave-hits-russian-stocks/503604.html . Tieto sankcie viedli k zostreniu ekonomickej vojny medzi EÚ a RF, v ktorej sa aktuálne ocitáme.

Dlho som sa k téme som sa k téme pádu lietadla nechcel vyjadrovať aj preto, aby som sa prípadnými špekuláciami nedotkol obetí havárie. Čakal som na skutočné dôkazy, ktoré západní politici neustále sľubovali. Veď oni sa tvárili, že mali jasno i pred vytvorením vyšetrovacej komisie. Nie všetci ich názor zdieľali. Jednou zo zamlčovaných zaujímavostí júlových udalostí bolo aj to, že hoci USA a EÚ boli presvedčené o ruskej spoluzodpovednosti za pád lietadla a prijali ekonomické sankcie voči RF, Malajzia za pád lietadla nevinila Rusko. Naopak, Malajzia sa vo vzťahu k hľadaniu vinníka vyjadrovala veľmi opatrne a významné politické osobnosti ako Mahatir Mohamed vyslovili nevôľu nad snahou Západu „využívať tragédiu na politické účely“: http://www.mysinchew.com/node/100319?tid=4

Vzhľadom na mnohé nejasnosti ohľadne pádu lietadla a za účelom presnejšieho objasnenia udalostí sa vytvorila vyšetrovacia komisia. Komisia v utorok 9. septembra zverejnila predbežné výsledky svojho vyšetrovania. Vo všeobecnosti možno povedať, že predbežné výsledky sa ukázali ako opatrné. Komisia konštatovala, že pád lietadla spôsobil veľký počet vysokoenergetických objektov zvonka, ale nedokázala pripísať zodpovednosť za haváriu ani Moskve ani ľudovým republikám. Zverejnenie kompletnej správy o páde lietadla komisia odložila o celý rok.

Keďže je vo vyšetrovacej komisii zastúpená aj Ukrajina, je pravdepodobné, že keby boli počas vyšetrovania odhalené akékoľvek dôkazy o zodpovednosti ľudových republík alebo Moskvy, už by boli dávno zverejnené a náležite spropagované ľuďmi P. Porošenka. Zaujímavou indíciou o vágnosti predbežnej správy je aj pomerne malý priestor, ktorý sa jej venoval v médiách. Keby tá správa aspoň naznačovala ruskú zodpovednosť, tak by s nás o tom tzv. mienkotvorné médiá neustále informovali.

Opatrnosť správy a jej dôvody

Skúsme sa otvorene spýtať, prečo bola predbežná správa taká opatrná a neurčitá. Núkajú sa dve vysvetlenia: buď vyšetrovacia komisia nedokázala skutočne nič viac zistiť alebo nechcela povedať viac, než je v predbežnej správe. Ak by platil prvý prípad a odborná komisia nedokázala za dva mesiace nič presvedčivé o zodpovednosti za pád lietadla zistiť, tak sa musíme pýtať, z akého dôvodu boli západní politici v júli takí rýchli pri určovaní vinníka. V tomto prípade sa nemožno ubrániť dojmu, že chceli zneužiť celú tragédiu na určité politické ciele. Druhé vysvetlenie vágnosti správy ponúka ešte nelichotivejšie závery – komisia niečo zistila, ale to niečo nebolo zverejnené.

Nechcem špekulovať o vyšetrovaní, ku ktorému nemám prístup, ale je zrejmé, že predbežná správa nepotvrdila predpoklady politikov EÚ pre zavedenie sankcií z júla 2014. Preto aj zavedenie júlových sankcií voči RF kvôli pádu lietadla budí dojem neoprávnenosti. A vzhľadom na pochybný dôvod zavedenia tých sankcií by ich bolo treba zrušiť!

Zaujímavé je aj to, že predbežná správa komisie bola zverejnená až po rokovaní Rady EÚ, ktorá formálne prijala ďalšiu vlnu ekonomických sankcií. Prečo to celé vyšetrovacia komisia nezverejnila pred rokovaním európskych politikov, ale až po ňom? Veď vágnosť správy mohla politikom ukázať, že minulé kolo sankcií bolo založené na nedokázaných obvineniach voči Moskve a ľudovým republikám…

Veľmi zaujímavou otázkou, ktorú si musíme položiť pri skúmaní výsledkov vyšetrovania, je aj otázka, komu vlastne pád lietadla prospel. Vzhľadom na to, že hlavným politickým výsledkom pádu bolo zavedenie sankcií voči RF, je zrejme, že Moskva ani ľudové republiky nie sú tým, kto z celej záležitosti mohol čokoľvek získať. Ľudové republiky a Moskva sa stali objektom ďalších obvinení a ekonomických sankcií zo strany Západu.

Múr proti Rusku?

Európski politici by sa mali snažiť viac prispieť k mierovému úsiliu na Ukrajine. Obviňujú Moskvu kvôli pádu lietadla letu MH17 bez toho, aby mali dôkazy o zodpovednosti, miesto podpory mierového úsilia prijímajú nové sankcie a jednej strane ukrajinského konfliktu vyjadrujú bezvýhradnú podporu.

Zaujímavá vec sa udiala včera: média o tom príliš nepíšu, ale včera bol v meste Postupim ocenený V. Kličko cenou M100 Media Award, hlavne za jeho konanie počas Majdanskej revolúcie. Pri tejto príležitosti V. Kličko spomenul plán Kyjeva na vybudovanie 2 300 km dlhého múra na hranici Ukrajiny s Ruskom: http://www.heute.de/kiews-buergermeister-vitali-klitschko-verteidigt-mauerbau-an-der-grenze-zu-russland-34953824.html . Tento plán je nezmyselný, absurdný, nesmierne nákladný a vojensky bezcenný. Podobná protiruská paranoja z Kyjeva sa racionálne nedá ani komentovať. V. Kličko však týmto plánom určite nepotešil svojich nemeckých hostiteľov, ktorí budú čoskoro oslavovať štvrť storočia od pádu berlínskeho múra. Mier na Ukrajine sa nedá dosiahnuť nezmyselnými sankciami ani postavením múra proti Rusku, ale len dialógom EÚ s Ruskom a ukrajinskej vládnej moci s ľudovými republikami.