Pokoj pred voľbami do Bundestagu

Počet zobrazení: 3945

Kampaň pred voľbami do nemeckého Bundestagu, ktoré sa uskutočnia 24. septembra, je na súčasnú európsku politickú atmosféru až príliš pokojná. Nie sú aféry, neškandalizujú sa politickí súperi. Jeden z komentárov v denníku Der Tagesspiegel hodnotil kampaň ako nudnú, ale lakonicky dodal, že nejde predsa o zábavný program.

Predpovede výsledkov volieb v Nemecku sú jasné a trendy sa potvrdzujú už niekoľko mesiacov. Septembrové volebné prieskumy (od 6. do 12. septembra ich bolo zverejnených desať) prisudzujú zreteľné víťazstvo kresťanským demokratom (CDU/CSU v rozmedzí od 34 do 38,5 % hlasov). Na druhom mieste sa jednoznačne umiestňuje sociálna demokracia (SPD s 21 – 24 % hlasov).

Do parlamentu by sa mali podľa prognóz dostať ešte štyri strany, Tri z nich majú vyrovnané predpovede: AfD (Alternative für Deutschland /Alternatíva pre Nemecko/ s 8 – 11 %), DieLinke. (Ľavica s 8 – 10,5 %) a FDP (Freie Demokratische Partei /Slobodná demokratická strana/ s 8 – 10 %). Zelení získavajú mierne menej (6 – 9 %). Na ďalšie strany (celkom kandiduje 34 strán a hnutí) zostáva od 3,5 do 5 %.

Vo voľbách v septembri 2013 sa do parlamentu dostali len štyri strany: CDU/CSU s 41,5, SPD s 25,7 %, DieLinke. s 8,6 % a Zelení 8,4 %. FDP so 4,8 a AfD (ktorá bola založená vo februári 2013 a kandidovala prvý raz) 4,7 % neprekročili kvórum. Zdá sa, že voliči sú s výsledkami vlády veľkej koalície relatívne spokojní a zisky oboch strán poklesnú len mierne asi o 3 – 5 %. Tieto hlasy prejdú predovšetkým k liberálom z FPD a pravicovým populistom z AfD, ktorá sa dostane prvý raz do Bundestagu.

Vznikajú len dve navzájom spojené otázky. Prvou je, aké bude poradie a zisk hlasov na treťom až šiestom mieste. To potom ovplyvní zostavovanie novej vlády, ktorej zloženie je druhou otázkou.

Na základe prognóz existujú len tri možnosti. Pokračovanie veľkej koalície nie je príliš preferované. Pravdepodobnejšia je čierno-žlto-zelená koalícia CDU/CSU, FDP a Zelených, ktorá sa označuje za Jamajka-koalíciu (podľa farieb na zástave tohto štátu, ale ináč s ním nemá nič spoločné) a zatiaľ na spolkovej úrovni nebola. Tretia možnosť, ktorá sa často spomína, je koalícia CDU/CSU a FDP, ale vyžaduje, aby FDP bola na treťom mieste so ziskom hlasov čo najviac nad 10 %.

Staronovou kancelárkou bude A. Merkelová. S istotou kráča k svojmu štvrtému kancelárskemu obdobiu a je po V. Putinovi druhou politickou stálicou v súčasných veľmociach, keď funkciu vykonáva od novembra 2005. Má svoju charizmu a najmä z pohľadu medzinárodnej politiky, kde nemecké médiá venujú zvýšenú pozornosť konaniu D. Trumpa, V. Putina a R. Erdogana, ju považuje veľká časť voličov za akúsi záchrannú brzdu.

Hlavného protikandidáta A. Merkelovej – M. Schultza Nemci vnímajú skôr ako dobrosrdečného strýka. SPD na čele s ním vo voľbách nedosiahne prelom. Už tretíkrát za sebou získa okolo štvrtiny hlasov a nezopakuje úspech z rokov 1998 a 2002, keď dosiahla okolo 40 % hlasov. Na druhej strane však táto strana, ktorá sa v posledných rokoch posunula do liberálneho ľavého stredu, nestráca hlasy ako podobné strany vo voľbách v iných európskych štátoch.

Za hlavnú príčinu tejto podoby kampane sa považuje dobrá ekonomická situácia Nemecka, najmä nízka nezamestnanosť. V širšom kontexte sa ukazujú dve línie kampane, ktoré zjednodušene možno označiť za sociálno-ekologickú (ľavicovú) a pravicovú liberálno-konzervatívnu. Rozdiely stále existujú medzi starými a novými spolkovými krajinami. Na východe je viac populizmu i radikalizmu, ale základné rozloženie síl v spolkovom rozmere nedokážu zmeniť.

SPD má síce snahu nastoľovať problémy, ale ani sociálno-ekonomické či bezpečnostné otázky v jej podaní nemajú takú príťažlivosť, aby zvýšili záujem voličov o ňu. Televíznu debatu hlavných politických rivalov nemecké média ironicky charakterizovali ako dueto, keď boli viac v súzvuku ako v dueli.

Pokojný charakter kampane nenarúšajú ani témy ako migranti, Turecko, budúcnosť EÚ atď. Znie však aj „ruský šláger“. Ide o jalové úvahy o tom, ako sa Moskva iste pokúsi ovplyvniť voľby. „Zažiarila“ ministerka obrany U. von Leyenová (CDU), ktorá vyhlásila, že Ruská federácia posiela na cvičenie Západ 2017 stotisíc vojakov.

V sociálno-ekologickej (ľavicovej) línii sa v kampani poukazuje na potrebu zlepšenia vzťahov s Ruskom (s čím však súhlasia aj predstavitelia hospodárskych kruhov). Terčom kritiky sa stal bývalý kancelár z SPD G. Schröder za ochotu prijať vysoké miesto v spoločnosti Rosneft.

Stále aktuálna je aj téma Krymu. Predseda FDP C. Lindner sa nebál tabu a prekvapil vyjadrením, že Nemecko by v záujme zlepšenia svojich vzťahov s Ruskom mohlo akceptovať anexiu Krymu ako „dlhodobé provizórne riešenie“. 

USA na čele s D. Trumpom dnes nie sú v Nemecku príliš populárne. Sú však najväčším obchodným partnerom Nemecka a v súčasnej ekonomickej situácii sa veľké zmeny nedajú očakávať. Bude záležať na tom, aká bude „atmosféra“ v EÚ, akú politiku bude raziť Washington a s čím prídu Peking a Moskva. Na novú nemeckú východnú politiku z čias W. Brandta v podmienkach 21. storočia to zatiaľ nevyzerá a skôr sa bude posilňovať transatlantická dimenzia.

Počkajme nejaký čas po voľbách, lebo v súčasnom svete narastá potenciál zmien. Nemecko má pri ich uskutočňovaní nezastupiteľné miesto, s čím počítajú aj ďalší veľkí hráči svetovej politiky a ekonomiky. 

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 31 – 32/2017)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984