Podivuhodné cesty slovenskými dejinami
Pri vymýšľaní nadpisu článku som sa inšpiroval Julesom Vernom a jeho cyklom o dobrodružných cestách všetkými kontinentmi v druhej polovici 19. storočia, ktorý obsahoval 54 kníh. V prípade Milana Ferka (14. 12. 1929 – 26. 11. 2010) ide o cestovanie dejinami, predovšetkým slovenskými. Kníh je menej – tak jedna desiatka, ale časový záber je podstatne väčší, zahŕňa 2 000 rokov. Obdobná je však pracovitosť a poctivosť prístupu k tvorbe. Jeden i druhý prelúskali množstvo strán podkladových materiálov, spracovali stovky strán poznámok , aby tému zachytili s vysokou mierou vernosti. Obidvaja umelecky priblížili svoje príbehy širokej čitateľskej obci.
Ferkovu podivuhodnú cestu slovenskými dejinami začíname v druhom storočí nášho letopočtu „kdesi pri Hrone“, v románe „Medzi ženou a Rímom“. Rímsky cisár Marcus Aurelius uviedol budúce Slovensko do poznania vtedajšieho i dnešného sveta. Nielen rinčaním zbraní na vojnovej výprave, ale aj literárnym jazykom svojich „Hovorov k sebe“. Azda najvýznamnejší je, ale určite najviac knižných strán (viac ako 1 100) má Ferkov literárny epos Svätopluk. Skutočne strhujúci a zasvätený pohľad na ostatných 50 rokov existencie Veľkej Moravy. Podľa mňa, aj Sienkiewicz by si ho prečítal so zaujatím.
Romány „Matúš Čák Trenčiansky“ a „Jánošík“ svojimi názvami prezrádzajú popisované obdobie našich dejín. Obidva sú zakotvené v konkrétnych skutočnostiach našej histórie. Jánošík umne a literárne vzrušujúco prepája vplyv „neznámeho známeho“ slovenského človiečika na osudy európskeho významu. Preplieta skutočné životné príbehy Juraja Jánošíka s vtedajším svetovým top politikom Františkom II. Rákocim.
Množstvo drobných, ale reálnych historických príbehov sprístupnil Milan Ferko aj v dvoch zväzkoch povestí: „Staré povesti slovenské“ a „Nové povesti slovenské“ či v kratších historických novelách súhrnne vydaných v knihe „Kráľovská pomsta...“. Na pozadí rodinnej drotárskej skúsenosti pútavo predstavil zástoj slovenského drotárstva na svetovom revolučnom kvase v čase prvej svetovej vojny – „Bohatier v býčej koži“.
Milan Ferko sa nevenoval len hitom našich dejín. Dnes chcem zdôrazniť jeho možno menej známy román „Rinaldo Rinaldini“. Napriek tomu, že prvé dva diely vyšli vo vydavateľstve Mladé letá prvý raz v roku 1971, je určený čitateľovi každého veku. Na dobrodružstvách tohto stredomorského zbojníka sa vzrušovali naši predkovia v medzivojnovom období. Milan Ferko ho prepísal na náš slovenský spôsob. Začlenil do príbehu slovenského mládenca vandrujúceho svetom, ktorý má „začiatok existencie“ v Jánošíkovom odkaze. Je to Materino, bývalý najmladší člen Jánošíkovej družiny, nazývaný preto Materinomlieko. V prvom a druhom diele náš Slovák vstupuje do dejov v Taliansku a na Korzike a postupne preberá rozhodujúcu literárnu úlohu hýbateľa deja. V tretej časti (z roku 1979) autor prenáša hrdinov na domáce uhorsko-slovenské ihrisko. Ako sám zdôrazňuje „Materino sa stáva účastníkom významného sprisahania uhorských jakobínov, ktorí chceli v Uhorsku uskutočniť národnostnú konfederáciu a iné pokrokové zmeny v duchu Veľkej francúzskej revolúcie. Do popredia sa dostávajú mnohé historické postavy – Ignác Martinovič, autor prvého slovenského znenia Marseillaisy František Abafi, členovia Bernolákovho-Fándlyho Učeného tovarišstva atď. ... Je to logické dovŕšenie tejto zbojníckej ságy, na začiatku ktorej stojí Jánošík.“
Milan Ferko so svojím maďarským prekladateľom a vydavateľom Rudom Fraňom.
Milan Ferko majstrovsky využíva fiktívne a historické postavy a prostredníctvom ich dobrodružstiev slovakizuje históriu. A to aj tie obdobia, pri ktorých sa príliš nehlásime k svojmu podielu v dejinách a už tobôž nie prostredníctvom slovenskej literatúry. Ale uhorské dejiny boli aj naše slovenské dejiny! A nie je to len taký ledabolý povrchový až povrchný náter. Do omietky „svetadeja“ je pridaná základná slovenská farba pevne sa viažuca a zabezpečujúca trvanlivosť stavby histórie. A kto iný má pripomenúť náš príspevok k behu sveta ak nie my sami. Samozrejme, v miere, ktorá sa nevyvyšuje nad ostanými ani neponižuje iných. Slovenská snaha prispieť k vývoju sveta sa dá vyjadriť slovami podtitulu poslednej hlavy knihy: „hrdinovia konečne nájdu, čo si zaslúžili – lásku, pokoj, šťastie, – a bude záležať od nich, ako sa vyvinú ich ďalšie osudy“. Ak môžem povedať trochu, ale len trochu nadnesene, Milanovi Ferkovi sa podarilo primerane umelecky vyjadriť naše možno slovenské, ale určite všeľudské krédo: zachovať si v každodenných peripetiách života slušnosť, dôstojnosť a človečenský rozmer. Platí to aj pre prítomnosť a bude platiť aj v budúcnosti.
Veď intrigy a nástrahy obsiahnuté a prežívané historickými slovenskými literárnymi i skutočnými hrdinami diel Milana Ferka sú prítomné aj dnes. Dokonca rovnosť v základných ľudských právach nikdy nebola tak ohrozená, ako je v súčasnosti. Zloduchovia (však je to pekný terminus technicus a najmä nežalovateľný) dnešných časov sa vyznačujú sofistikovanejšími úkladmi, kvalifikovanejším rabovaním. Jednoducho sú to ziskožravci! Dúfajme, že budú zastavení a potrestaní skôr, ako napáchajú nevratné škody na spoločenskom vývoji. Aj také poučenie si možno vziať z historických prác Milana Ferka. Zbojníci jánošíkovského typu a všetci ľudia dobrej vôle, spojte sa na ochranu svojej ľudskej dôstojnosti!
Foto: Archív autora
