Po stopách slovenských Amerikánov vo Francúzsku po sto rokoch

Počet zobrazení: 9092

V dňoch 17. – 23. novembra 2017 sa uskutočnila púť Československej obce legionárskej do Francúzska s cieľom pripomenúť si formovanie 21. a 22. streleckého pluku československých légií vo Francúzsku.

Treba pripomenúť, že Česi a Slováci vo Francúzsku vytvorili už na jeseň 1914 Rotu Nazdar, ktorá bojovala v rámci Marockej divízie francúzskej Cudzineckej légie hneď na jeseň 1914 a najmä v máji 1915 pri Arrase. Po vypuknutí prvej svetovej vojny vznikol v Paríži už 9. augusta 1914 výbor, ktorý vydal výzvu k Čechom a Slovákom vo Francúzsku, aby vstupovali do francúzskej armády.

bayone_3.jpgbayone_2.jpg












bayone_1.jpg






Dňa 22. augusta sa konali odvody dobrovoľníkov, ktorých zaradili k Cudzineckej légii. Na výcvik odišli do juhofrancúzskeho mesta Bayonne, odkiaľ po zložení prísahy 12. októbra 1914 (pozri obrázky) odišli ako Rota Nazdar 23. októbra 1914 na bojisko do Champagne. Bolo v nej aj 10 Slovákov. Rota Nazdar po veľkých stratách ako jednotka zanikla. Ostatných dobrovoľníkov rozdelili do iných jednotiek. Deväť dobrovoľníkov letcov, ktorých vybral M. R. Štefánik, slúžilo v letectve.

Nábor z rakúsko-uhorských  zajatcov povolilo Francúzsko až dekrétom prezidenta Raymonda Poincarého zo 16. decembra 1917. Postupne sa vo výcvikových strediskách v juhofrancúzskych mestách Cognac a Jarnac sústredilo okolo 10-tisíc dobrovoľníkov z Ruska, Srbska, Rumunska a USA.

cognac_1.jpg
Cognac, naši v modrých uniformách 21. pluku, dolu francúzski veteráni.

cognac_2.jpg

cognac_3.jpg
Cognac, cintorín padlých vojakov.

Formovanie streleckej brigády v južnom Francúzku (k uvedeným plukom pribudol ešte neskôr aj 23. strelecký pluk) sa uskutočnilo v juhofrancúzskych mestách Cognac a Jarnac.

V novembri 1917 sem začali prichádzať Česi a Slováci z rumunských zajateckých táborov, ktorých tam získal do dobrovoľníckeho vojska Milan Rastislav Štefánik, potom časť príslušníkov ruských légií, ktorých sem pod vedením kapitána Otakara Husáka presunuli ako budúcu súčasť francúzskych légií a napokon aj výpravy dobrovoľníkov českej a slovenskej národnosti zo Spojených štátov amerických.

Práve koncom novembra sem pod vedením Jozefa Honzu (1884 – 1965), rodáka z Chtelnice, dorazilo z USA prvých 38 Slovákov. Zachovalo sa viacero autentických spomienok aj korešpondencia a fotografie viacerých Slovákov aj Čechov na pobyt v Cognaku. Honza sa s nimi priplavil na lodi Madonna do Marseille 17.novembra 1917. O niekoľko dní sa už cvičili na lúkach okolo Cognaku. Na tamojší pobyt si spomínal takto: „Keď sme vysadli z vlaku, pohli sme sa za našimi zástavami v štvorstupoch na čele bataliónu našich z Ruska k budove bataliónu. Cestou nám kapitán Otakar Husák oznamoval, že oni z Ruska sú v  Cognacu už osem dní a že ich prišlo okolo 1 300. Obyvateľstvo nás cestou pozdravovalo ,Vive l´Amérique‘, ,Vivent les Tchéco-Slovaques!‘ Pred budovou bataliónu k nám predniesol  kapitán Husák uvítaciu reč. Potom spevácka rota zaspievala pod vedením dôstojníckeho zástupcu Bohumila Rytířa piesne ,Kde domov můj‘ a ,Nad Tatrou sa blýska‘. Tým bolo uvítanie skončené a pobrali sme sa do už pripravených ubikácií...

konak.jpgTu zreje pravý koňak z Cognaku.

Cognac je také veľké mesto asi ako Trnava
. [Treba však poznamenať, že zatiaľ čo Cognac má dnes stále okolo 20. 000 obyvateľov, Trnava už toto číslo prekonala viac ako trojnásobne. F. V.] Tu začali vyrábať z hroznového droždia svetoznámu pálenku cognac (koňak), podľa mena mesta. V našom čase jedna veľkovýrobňa patrila poslancovi Hennessymu a druhá senátorovi Martellovi. Keď sa Cognacčania dozvedeli, že česko-slovenská armáda má byť prevezená z Ruska do ich mesta, údajne požiadali poslanca Hennessyho aby to zamedzil, lebo predpokladali, že čo prichádza z Ruska môže byť len boľševické a oni sa obávali, žeby ich továrne jedného dňa mohli vyletieť do povetria. Takéto ovzdušie tu našla ešte i naša prvá i druhá výprava z Ameriky. Keď však naše čaty a roty začali odchádzať z rôznych ulíc na cvičiská, každá s inou a inou pesničkou a tak sa i vracať, začali obyvatelia najprv zízať spoza okeníc, potom vychádzali pred domy, čoskoro i na rohy ulíc a napokon sme už aj počuli, ako si mladé Cognacčanky prebrnkávajú na piánach naše pesničky. Celý vojnou zosmutnený Cognac zjačal naším spevom a ožil. Postavili sme si aj futbalové mužstvo. Hrávalo hru ,ťukanú‘, nie ,sviečkovú‘ a ,nakladalo výprask‘ i francúzskym vojakom i študentom. Skrátka: interpeláciu asi odvolali, lebo keď sme 9. júna 1918 odchádzali na front, prišli sa s nami rozlúčiť i poslanec Hennessy i senátor Martel a urobili to srdečne. Ostatne mnohí z nás boli aj usilovnými ctiteľmi ich trojhviezdičkových výrobkov, najmä dokiaľ nám trvali americké doláre, potom franky za odpredané americké obleky a kufre. Onedlho vyzeral Cognac oblekovo, ako by ho boli zaplavili Američania...“

jarnac_1.jpg

Dňa 12. januára  1918 bol vytvorený 21. čs. strelecký pluk v Cognaku a v máji 1918 22. čs. strelecký pluk v máji v Jarnaku, obrázok hore. 30. júna 1918 sa konala prísaha a odovzdanie bojovej zástavy v  Darney. Sem ju z Paríža priniesol práve spomínaný Slovák Jozef Honza spolu so svojimi druhmi Otom Broklom a Hynkom Gibišom.

V Cognaku sú pochovaní nasledovní slovenskí príslušníci francúzskych légií: strelec Ján Bakoš, 2. rota 23. pluk, nar. 10. 10. 1889 vo Vrbovciach, zomrel 11. 10. 1918, strelec Martin Hujo, 11. rota 23. pluku, nar. 16. 11. 1895 v Štiavniku, zomrel 17. 10. 1918, strelec Ignác Lukáčik 10. rota 23. pluk, nar. 31. 1. 1892 v Jablonovom, okr. Veľká Bytča, zomrel 14. 10. 1918 a strelec Juraj Maruniak, 10. rota 23. pluku, nar. 24. 4. 1898 v Uhliskách, zomrel v nemocnici.

targette_1.jpgtargette3.jpg

Okrem Cognaku a Jarnaku sme navštívili aj Bayonne, miesta bojov u Neuville-Saint-Vaast a La Targette, obrázky hore, cintorín Père Lachaise v Paríži. Na všetkých miestach nás miestne autority, starostovia a ďalší predstavitelia miest i francúzskych veteránskych organizácií prijali s veľkou pozornosťou a prispeli aj k dôstojným pietnym aktom, či už na cintorínoch alebo pomníkoch a pamätných tabuliach.

invalidovna_1.jpg

Celú púť uzavrela slávnosť na čestnom nádvorí parížskej Invalidovne za prítomnosti veľvyslancov Slovenskej republiky a Českej republiky, vojenského guvernéra Paríža a ďalších významných predstaviteľov slovenských, českých aj francúzskych ozbrojených síl a ďalších čestných hostí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984