Reklama

Po stopách T. G. Masaryka v Jihlave a Polnej

Počet zobrazení: 2321

K 80. výročiu úmrtia zakladateľa Československej republiky a jej prvého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka a k blížiacemu sa 100. výročiu vzniku ČSR sa už konajú a pripravujú rôzne podujatia – prednášky, výstavy, koncerty atď. Vo štvrtok 16. februára 2016 som mal možnosť v Malovaném sále Muzea Vysočiny v Jihlave zúčastniť sa na výnimočnej akcii „Hudba v myšlenkách Masarykových“. Išlo o pásmo slova a hudby, ktoré si pripravili a interpretovali umelci z neďalekého Havlíčkovho Brodu – Jitka Baštová a Jindřich Macek (akordeón a lutna). V približne hodinovom programe odzneli skladby českých a slovenských autorov od 19. storočia až do súčasnosti a pásmo hovoreného slova, ktoré priblížilo jednak životné osudy Prezidenta – Osloboditeľa a jednak aj citáty z jeho diel. Vo výbere sú diela klasickej hudby (Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů) a aj diela súčasné – P. Zagara, J. Macka, V. Trojana a J. Hartíka. Nemohli chýbať ani ľudové piesne v rôznych úpravách. Na rozdiel od známych piesní najčastejšie spomínaných a hrávaných v spojitosti s Masarykom – Ach synku, synkuTeče voda, teče, tu odzneli piesne Ó řebíčku zahradnický, Maličká su, Když jsem k vám chodíval, Kdybys měla má panenko a ďalšie. Je ostatne veľmi zaujímavé, že hudba a ľudové piesne boli blízke nielen T. G. Masarykovi, ale aj jeho ideovému žiakovi a spolupracovníkovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

foto_1.jpg

Pásmo je cielene pripravené k spomenutým výročiam a po premiére v Jihlave si iste získa popularitu v rámci ďalších predstavení v Českej aj Slovenskej republike. Dňa 14. septembra 2017 uplynie 80 rokov od onoho „kalného rána“, ktorým sa na zámku v Lánoch uzavrel život T. G. Masaryka. Podujatie pripomína život a dielo T. G. Masaryka, jednej z najvýznamnejších postáv českých aj slovenských dejín, ktorého odkaz je aj dnes symbolom ideálov slobody a demokracie, súladu slov a činov. Na ideovom základe Československej republiky, ktorú spolu vytvárali pod vedením T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša československí legionári, spočíva aj dnešná štátnosť Českej republiky a Slovenskej republiky.

Treba oceniť citlivý výber hudobných skladieb a aj výstižný slovný komentár, ktorý v kultivovanom podaní oboch interpretov bez zbytočného pátosu, priblížil najvýznamnejšie medzníky v živote T. G. Masaryka a na citátoch z jeho diel divákom názorne dokumentoval jeho myšlienky, život a dielo. Pásmo má nepochybne veľkú nádej stať sa v rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky jedným zo zaujímavých programov, ktoré vhodne spája slovo s hudobným sprievodom.

hrob_a.hruzove.jpgsynagoga_polna.jpg

Hrob Anežky Hrůzovej, vpravo synagóga - múzeum v Polnej.

Popri tomto podujatí som ako doplnkový program nemohol vynechať návštevu neďalekej Polnej. Keďže miestne múzeá boli zavreté, vyhľadal som si aspoň niektoré zaujímavé budovy v meste a aj symbolický a skutočný hrob Anežky Hrůzovej, obete polenskej vraždy v roku 1899, ktorá sa tak významne zapísala do vtedajšej spoločenskej atmosféry nielen v kraji, kde sa odohrala, ale v celých Čechách a aj Rakúsko-uhorskej monarchii. Je veľmi zaujímavé, že hoci Hrůzová nepochádzala z Polnej, ale z neďalekej dedinky Malá Věžnička, pochovali ju na cintoríne pri Kostole sv. Barbory v Polnej. Pomník na jej hrobe stvárnil sochár Antonín Sucharda z Novej Paky.

karkatura_masaryk.jpgt._g._m.jpg

Masarykovo ťaženie za revíziu polenského procesu, karikatúra z Humoristických listů 16. 2. 1900. Vpravo: Podobizeň T. G. Masaryka v čase hilsneriády, 1900.

pension_u_hilsnera.jpgZatiaľ čo na Leopolda Hilsnera – domnelého páchateľa vraždy, ale skôr obete justičného omylu a odsúdeného bez dostatočných dôkazov – je v meste spomienka aspoň v „Reštaurácii a penzióne u  Hilsnera“, mesto na iného významného aktéra vtedajších udalostí – T. G. Masaryka, vďaka ktorému pozná mestečko Polná na Českomoravskej vysočine celý svet, zabudlo. V Polnej by ste totiž márne hľadali nejakú Masarykovu ulicu, námestie, bustu alebo tabuľu... Márne by ste aj v spomenutom penzióne hľadali typické jedlá židovskej kuchyne, napríklad kreplach, cícerové placky, šolet alebo sladké Hámanove uši. Môžete si tam vyberať len rôzne pizze a nápoje. Ale aspoň maces by tam mať mohli.

Obrazové prílohy sú z archívu autora

Priemer: 3.4 (8 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama