Po Gottwaldovom historickom Februári Kiskov hysterický Marec?

Počet zobrazení: 4500
Glosu, ktorú uverejňujeme, napísal jej autor 8. marca 2018., no v tých hektických dňoch odoslaná mailovou poštou zrejme niekam zablúdila...

Február 1948 sa začal demisiou nekomunistických ministrov. Tú však prezident E. Beneš odmietol prijať, a tak vyšli do ulíc Gottwaldove milície. Prezident Beneš napokon demisiu prijal a Gottwald demonštrantom na Staromestskom námestí oznámil: „Právě se vracím z Hradu a oznamuji vám, že pan prezident Beneš demisi přijal!“

Vláda bola rekonštruovaná, neskôr parlament prijal novú Ústavu, ktorú prezident Beneš odmietol podpísať a odstúpil. Toľko historická paralela.

V našom prípade však ešte nikto nepodal demisiu, ale prezident Kiska už rokuje s opozičným politikmi o riešení krízy. Dokonca aj s tými, ktorí majú podľa zistení niektorých štátnych inštitúcií mafiánsku minulosť. A tak to môže neznalému zvonku pripadať, akoby o politickú moc bojovali dve zoskupenia s mafiánskym pozadím. Tá naša, slovenská: Rodina sme a tá talianska... A to je strašná karikatúra a redukcia politiky vlády, parlamentu i politických strán. Podstatné problémy v ekonomike, doprave a kultúre zanikajú v hysterickom – nie historickom – kriku.

A zanikajú aj iné, donedávna pre opozíciu ešte veľmi podstatné veci: napríklad Mečiarove amnestie, po zrušení ktorých sa toľko volalo... Dnes je o nich ticho, prekryté sú vraždou Kuciaka. Prekrytými zostávajú aj viditeľné úspechy Ficovej vlády: návrat elektrárne Gabčíkovo do rúk štátu prekryl pokrik o vysokej odmene Bžánovej advokátskej kancelárii, najnovšie je prekryté aj víťazstvo nad holandskou Achmeou, ktoré má priniesť 22 miliónov.

V tejto hysterickej atmosfére som sa dozvedel aj to, že Kuciaka a jeho snúbenicu neobhliadol súdny znalec, ale len lekár ako taký, že teda polícia zase urobila chybu. A opäť pokrik v médiách...

A pritom v tomto hysterickom reve zaniká fakt, že obyčajných mŕtvych, tých ktorí nerobia „investigatívu“, ale umrú jednoducho na chorobu či starobu, už nechce obhliadať nijaký lekár ani tí obyčajní, ani odborní... Minister zdravotníctva má problém, komu nariadiť túto činnosť, teda obhliadku „obyčajných mŕtvych“, ktorí nevyvolali ani nevyvolajú vládnu krízu, aj keby ich bolo 16, ako tých zamrznutých bezdomovcov vo Vrakuni z roku 2006, alebo  aj tých 5 z tohoročného mrazivého konca februára. To sú totiž „obyčajné mŕtvoly“, neschopné vyvolať záujem politických strán, akými sú napríklad, OĽaNo či  Sloboda a solidarita. Ono to totiž nie sú mŕtvoly, ktoré by boli schopné vyvolať politickú krízu, to nie sú mŕtvoly, ktorých smrť by niekomu poslúžila ako dôvod na otázku známu už z čias starého Ríma: Cui bono? V čí prospech?

Komu tá smrť dvoch mladých ľudí poslúžila, či má poslúžiť? To je podstatná otázka týchto dní.

P. S. Napísané 8. 3. 2018

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984