Reklama

Pilíšsky výšľap po siedmy raz

Počet zobrazení: 1901

Slováci z Maďarska a predovšetkým z Pilíša sa v tretiu májovú nedeľu v roku 2015 stretli s priateľmi už na siedmom ročníku podujatia „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“. Organizátori boli tradiční: Slovenská samospráva v Mlynkoch v spolupráci so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadali výstup na vrchol Pilíša, tradičnú pešiu túru Pilíšanov. Cieľom podujatia bolo jednak vzdať poctu pamiatke predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Spoločná pešia túra na vrchol Pilíša mala opäť poskytnúť vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. Svoj cieľ splnila vrchovato, plnými dúškami a radostne.

Slovenský vrch v Maďarsku Pleš – Pilíš patrí jednoznačne medzi bájne vrchy Slovákov. Prečo práve Pilíš si zasluhuje slovenskú velebu? Na um sa ponúka viacero vysvetlení. Je výnimočný ako vrch - artefakt. Je výnimočný svojou polohou zemepisnou i historickou. Je výnimočný svojou slovenskosťou. A predovšetkým preto, že samotní jeho obyvatelia Slováci sa stotožňujú s jeho výnimočnosťou.

Prečo hovoríme o slovenskom Pilíši? Na vrcholovej náhornej pilíšskej planine je vôkol „Plešatého kopca“ šesť dedín v ktorých podľa posledného oficiálneho sčítania ľudu na maďarský spôsob v roku 1910 žili Slováci v hojných počtoch: Huta a či Huť (Pilisszentlélek) viac ako 95 % Slovákov. Podobne v Kestúci (94,8 %), Číve (92 %). Vo východnej časti: Santov 90 %, Mlynky 93,2 %, a Senváclav 90,1 %. Ešte na začiatku druhej polovice 20. storočia sa tu narodené deti s maďarčinou stretli až v prvej ľudovej...

A žijú aj dnes...  A nevzdávajú sa! Symbolom nezlomnosti pilíšskych Slovákov je vytváraná tradícia výstupov na Pilíš. Nezaškodí zopakovať, ako sa táto myšlienka zrodila. V roku 2009 predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová a člen Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy Imrich Fuhl sa rozhodli každoročne v máji usporiadať pešiu túru na vrchol Pilíša. Udalosť mala byť podľa nich z roka na rok vhodnou príležitosťou na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi národmi našich krajín. Iniciatívu podporil a patronát nad prvou akciou tohto druhu mal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.

Veľmi sa mi páči odôvodnenie výstupu a následného pikniku. „Veď určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.

Výstupy na Pilíš naďalej pokračujú. V ostatné roky sa zúčastňujú čoraz viac Slováci z materskej krajiny. Často ich organizujú matičiari zo Slovenska. Pridávajú sa však ďalší írečití nadšenci na slovenský spôsob. Väčšinu výstupov propagovalo aj Slovo. Pristavme sa pri ostatnom výstupe. Skoro neodmysliteľným základným táborom výstupu sa stáva „Slovenský dom“ v Mlynkoch. Slovenský dom po ťažkom národnostnom pôrode, po oficiálnom uvítaní do života samotnými premiérmi našich tisícročím zbrataných národov sa stáva dôležitým styčným punktom slovenského poznávania Slovákov (zo Slovenska) Slovákov (v Maďarsku). A to je dobre! Možno dozrel čas zaradiť medzi jeho „povinnosti“ systematické poskytovanie informácií o možnostiach „slovenskej turistiky“ v Pilíši a v Maďarsku vôbec. V každom prípade aj tohtoroční vystupujúci boli potešení množstvom chlebov s masťou a cibuľou, ktoré nás čakávali.

Osvedčuje sa aj „postupový tábor“ situovaný pred kaštieľ Orosdyovcov nad Santovom. Improvizované javisko a nadšené hľadisko si minulú nedeľu vychutnali tancujúcich a spievajúcich seniorov zo súboru Jánošík z Partizánskeho. Dokonca sem „vytrepali“ aj cimbal. Podobný kultúrny zážitok nám pripravili aj Sučanci. Mňa najviac potešili domáce podpilíšske slovenské kultúrne zdroje.

A teraz hor sa do hôr! Spomínam si na prvý výstup v roku 2009, keď organizátori museli doviezť mobilné záchody! Na vrch Pilíš plný betónu! (Pre informáciu – voľakedy v časoch studenej vojny tu bolo čosi také, čo by sme dnes označili antiraketový štít.) Teraz prirodzené ľudské potreby správa Dunajsko-ipeľského národného parku už ponecháva na prírodu a betónové zrúcaniny poľudštili drevenou prístavbou v podobe rozhľadne. Mimochodom, páči sa mi. A ten pohľad, výhľad a rozhľad. A tiež nadhľad (nad svetom, nad životom). Vidíte polovicu Slovenska a polovicu Maďarska (filozofická otázka: spojením dvoch polovíc vzniká jeden celok?!) V každom prípade rozhľadňa priniesla výstupu na Pilíš nový rozmer. Nesie meno blahoslaveného Eusébia, zakladateľa jediného skutočne pôvodného uhorského mníšskeho rádu paulínov, ktorý pustovníčil v neďalekých lesoch a jaskyniach nad Kestúcom. Viacej by sa mi páčilo jej označenie menom Jožka Havelku. Spomínaný organizátor výstupu minulý rok zomrel na prahu dôchodku. Ale to je zrejme ťažko uskutočniteľný sen. Možno by mali organizátori zvážiť pomenovanie turistického chodníka z Mlynkov na vrchol, prípadne až do sedla Dva buky: „Havelkov chodník“. A zaniesť to do turistických máp. (A mimochodom mali by osadiť alebo renovovať čo najviac slovenských máp a tabúľ, respektíve pútačov aj v slovenčine, v jednotlivých obciach a turistických strediskách Pilíša. Bez nich okoloidúci ťažko zistí, že je v slovenskom Pilíši. To už na južnom Slovensku zistíte ľahko, že tu žijú aj Maďari.)

Na záver treba ešte spomenúť vynikajúcu náladu na vrchole, pod rozhľadňou. Nebudem menovať. Tí čo tam boli - vedia, a tí čo sa len ešte chystajú – zvedia. Nech si pozrú fotogalériu.

Na záver – malá nostalgická poznámka. Slováci v Maďarsku ešte žijú! Napriek macošskému prístupu dokonca aj materskej krajiny. Výstup na Pilíš nesie so sebou jeden pozitívny efekt. Prináša kraju pod ním množstvo slovenského slova. Lebo je smutný fakt, že v druhom decéniu 21. storočia nedokážeme tamojším Slovákom umožniť sledovanie verejnoprávnych slovenských médií. Za to zaslúžime miestenky do Sitna! Tak aspoň prostredníctvom uvedenej akcie sa dostáva slovenské Maďarsko do vedomia Slovákov v materskej krajine a s ním existencia Slovákov toť na dohľad od Štúrova. Slováci, ktorí napriek nepriazni osudu (nech sa za tým slovom skrýva čokoľvek) stále žijú ... Príďte ich povzbudiť aj inokedy. Pookriať, spoznať, pochopiť.

Foto: Autor

SÚVISIACE:
Jozef Schwarz: Správa o výstupe na Pilíš alebo Slovensko je aj za jeho hranicami

K fotografiám: Účastníci výstupu na vrchole Pilíša a pohľad z Pilíša na viac ako štyri svetové strany...

01a_dscf5020.jpg

01_dscf4984_450x600.jpg

02_dscf5004_600x450.jpg

03_dscf5008_600x450.jpg

05_dscf4986_600x450.jpg

06_dscf4987_600x450.jpg

07dcsf_600x450.jpg

08_dscf4992_600x450.jpg

09_dscf4995_600x450.jpg

10_dscf5000_600x450.jpg

Priemer: 4.1 (13 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama