Pánu ministrovi z lásky
Aj preto premýšľam o natureli našej slovenskej duše. Problémy školstva sa tu neriešili dvadsať rokov, hlavne na výplatných páskach to vidieť. Chápem vládu Roberta Fica, že vláda nemá peniaze a že sa snaží hasiť, kde sa dá, ale to učiteľov nemusí a nemá zaujímať. Vláda je predsa na to, aby aj takéto veci riešila, lebo výhovorka, že nie sú peniaze, je veľmi plytká…
Mám dvoch kamarátov a raz za čas sa stretneme a kecáme, hodnotíme život z pohľadu štyridsiatnikov. Peter je lekár - neurochirurg a Paľo je zase učiteľ na gymnáziu. Keď sme sa v sobotu stretli, vravel som, chalani, porovnajme si výplatné pásky, lebo o platoch sa u nás vedie demagógia, a ja keď píšem článok, tak sa neviem zachytiť žiadneho faktu.
Obaja súhlasili a tak sa začal výplatný poker. Peter sa cítil ako kráľ, jeho hrubá mzda sa pohybuje tesne pod úrovňou 3 000 eur. Mám však veľa služieb, nočných, operujem ako na bežiacom páse a mesačne vyrobím aj 200 hodín… snažil sa ospravedlniť veľké číslo. To je fakt, pridáva sa Paľo, ktorému pred časom tiež pomohol s operáciou umelého kĺbu.
Ja mám v hrubom 850 eur, smutne konštatoval Paľo a ja som v duchu počítal, koľko je to čistého… To je fakt mizivé, skočil som mu do rečí. Učím fyziku a matematiku, snažím sa ako blázon a som hrdý na študentov, že chápu, aké je dôležité mať vedomosti v tejto dobe. A to mi dáva pocit, ktorý ma robí šťastným. Len tá výplata, to je katastrofa…
Keď som po stretnutí prišiel domov a ešte raz si prehrával večerný rozhovor v hlave, bolo mi veľmi smutno, veď o čo je v našej spoločnosti úloha učiteľa a lekára iná? Prečo je taká rozdielna, prečo musia učitelia znášať nepriazeň doby a lekári naopak? Prečo nám vlastne nezáleží na kvalitnom školstve s kvalitnými učiteľmi a kvalitnou vedomostnou ekonomikou?
Tieto a mnohé ďalšie otázky mi vŕtajú v hlave aj preto, že Slovensko má prirodzenú ambíciu byť krajinou, kde sa nebude len montovať a vyrábať, ale dostanú priestor aj vedomosti, nové technológie a pridaná hodnota ekonomiky. A to všetko sa začína v laviciach, pán minister, musíte sa snažiť to meniť a zmeniť.
Reagujte na článok
Komentáre
Ucitelov a lekarov nemozno stavat do jednej roviny.
Skuste si predstavit ze by sa ti Vasi vymenili. Lekar by isiel ucit, mozno nie matematiku ale napriklad biologiu. Trufam si tvrdit, ze by mozno ani nebol najhorsi ucitel na skole. O tom ako by dopadla operacia mozgu vedena ucitelom radsej ani nespekulujem. Zatial co lekar je doslova nenahraditelny, ucitela je mozne nahradit pomerne lahko. Napriklad vacsinu predmetov na ZS moze ucit absolvent gymnazia, kedysi boli stredne ucitelske skoly a celkom postacovali. Jednoducho vzdelanie a odbornost lekara je podstatne vyssia a hlavne je u neho nepomerne vysie percento vyuzitia ziskaneho vzdelania.
Pán Tomáš Rybár, práve preto spoločnosť tak vyzerá, že sa každý cíti odborníkom na jej riadenie. A každý môže robiť učiteľa, však na to stačí vedieť okopávať zemiaky. Len tie výsledky tak vyzerajú pri takýchto laických názoroch.
1. Človek ako komplexná bytosť a najmä jeho duchovná stránka je omnoho zložitejšia ako jeho telesný organizmus. Porozumieť osobnosti žiaka je značne náročné. A práca učiteľa je o to náročnejšia, že výsledky jeho práce majú veľký celospoločenský dopad a prejavia sa až neskôr, často o 10 - 20 rokov. Výsledok práce lekára sa dá väčšinou ohodnotiť hneď, u učiteľa je to zložitejšie, pretože aj dopady sú zložité a iba laik to môže vidieť takto jednoducho.
2. Práca zubára mi pripadá často ako práca jednoduchého remeselníka. Nechodím k našim lekárom, dokážem si poradiť aj bez nich. A viete prečo? Pretože sú pomerne jednostranne orientovaní, neberú človeka ako komplexnú bytosť, najmä ohľad na jeho psychiku. Naše zdravotníctvo chápem ako priemysel. Ja sa chápem ako komplexná bytosť, oni mňa nie. Preto ich nepotrebujem. Kéď sa naučíte chápať človeka ako komplexnú bytosť, neliečiť len tú časť tela, ktorá momentálne bolí, začnem Vás brať na vedomie:-).
Napísal som to trochu expresívne, ale zaslúžili ste si to za určité pohŕdanie prácou iných ľudí, ktoré zaznelo z Vášho príspevku. V podstate práca všetkých ľudí si zaslúži ocenenie, treba si ju vážiť, nemali by sme pohŕdať prácou iných ľudí. Pri takomto prístupe k iným profesiám môžte na svojich pacientov zapôsobiť len negatívne a chorobu udržiavať, namiesto toho,aby ste ich liečili. Liečiť treba najmä psychiku človeka, dodať mu optimizmus, úctu, organizmus človeka je zázračný mechanizmus, on si vo väčšine prípadov potom poradí už aj sám. Dobrým preventívnym lekárom je teda aj samotný učiteľ.