Otvorená pominuteľnosti - a iné básne

Otázky
 

Odkiaľ sa vzali škvrny
v dobrých úmysloch?
Zväčšujúci sa odstup
medzi tým čo smiem
a nesmiem?

Túžby s rozdriapanou tvárou
sedia
na prevrátených stoličkách

Schody sa potácajú
hracie skrinky zostali
v zelenom poli
rieka narieka
za šumom vody
pod jazykom stád.

Otvorená pominuteľnosti
 

V polospánku počujem
pochodovanie hrobárikov
yypadávam si z náručia
medzi slané slová
a ušné bubienky.
Z rozpamätávania odháňam
odkvitnuté čmeliaky
bzučia za tehlovou stenou
pri ktorej sa zhováram s Bohom
o hrdinoch a zákernostiach.

Čakám

V sieti
do ktorej si naukladal vrany
stojím zasypaná nenásytnými pazúrmi
nohy by chceli odletieť
vlasy smútia za voľnosťou
kto mi prikazuje?
Kto určuje
že tam je teraz
a teraz sa nesmiem vykloniť
ponad železné krídla        
skrátiť ich, predĺžiť
strhnúť  tmu
z čiernej značky.           

Svetlo
 

Ráno umývaš labky
líškavému svetlu
uteká
cez hlboké škrabance
k pohyblivým pieskom
k oltárom na kolesách
presýpaš  mravenisko
pri prekvapení s horkou chuťou
postíš sa
prikrmuješ hmyz krvou
kým ťa tma neoddelí
od neviditeľných znakov
nečitateľných písmen...

Stráži ťa osud
 

Zvoní krátko
Čaká na svoj skok
postaví ťa
pred naostrené nechty
preruší spojenie s najbližšími
na ulicu povynáša nábytok i knihy
a ty ako v narkotickom sne
v prítmí karmy
začneš obracať ticho
na neznámych križovatkách
čakať
či sa ti vráti farba do tváre.


Čítajte aj:
Čítanie - Hana Košková: Susedka poézia