Osmy raz na Pilíši, tohto roku na počesť Juraja Migaša

Počet zobrazení: 6374

Na kopce (najmä na tie vyššie a väčšie) sa vystupuje zvyčajne raz za život, na niektoré sa podarí zo dva razy. Častejší v mojom prípade bol len Urpín nad mojou nerodnou Bystricou, na Krížnej som bol azda poltucetkrát. V Malých Karpatoch bola viacerými návštevami poctená Vysoká. Prím zohráva Ďumbier, v Mýte pod ním som trávil mnoho nielen prázdninových dní. Ani sa mi veriť nechce, ale dosiahnutie vrcholu menom Pilíš (maďarský Pilis, staroslovensky Pleš), ktorý dokonca nie je na území dnešného Slovenska, je absolútnou jednotkou môjho vrchárenia. Počas desiatich rokov som ho poobdivoval zo všetkých strán a pohľadom z neho som sa kochal deväťkrát.

dscf3142.jpgVeľkú zásluhu na tom majú Slováci z Maďarska, osobitne tí spod Pilíša. Aj tohto roku sa uskutočnil výstup na Pilíš. Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala výstup na vrchol Pilíša 8. mája 2016. Je to tradičná pešia túra Pilíšanov pod názvom „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“. Cieľom podujatia bolo a vždy bude vzdať poctu pamiatke našich predkov, ako aj zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Tohtoročná v poradí už ôsma spoločná pešia túra na vrchol Pilíša opäť poskytla vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. Organizátori sa odteraz rozhodli usporadúvať túru každoročne na pamiatku jej hlavného iniciátora, oduševneného predstaviteľa Slovenska a slovenskosti, večného optimistu a veľkého priateľa Pilíšanov, vynikajúceho diplomata - veľvyslanca Juraja Migaša (1957 – 2015).

Preto od tohto roku nesie názov Memoriál Juraja Migaša. Pri tejto príležitosti na úvod túry odhalili na budove Domu pilíšskych Slovákov v Mlynkoch pamätnú tabuľu Jurajovi Migašovi. Bola to veľká paráda. Začala sa štátnymi hymnami. Jednotlivé príhovory oddeľovali pesničky i poetické slovo. Medzi prítomnými bol Jozef Migaš – bývalý predseda slovenského parlamentu, aj predseda SDĽ, diplomat a Jurajov bratranec. Prihovorila sa i vdova po Jurajovi Jelena Migašová. Na spoločné stretnutia spomínali organizátori z Pilíša, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Alžbeta Hollerová-Račková, za veľvyslanectvo SR v Budapešti vystúpil Milan Kurucz. Úctu vzdal aj predseda Úradu pre spoluprácu so Slovákmi v zahraničí Ján Varšo. Hold Jurajovi Migašovi prišli vzdať mnohí domáci i cezhraniční priatelia. Všimol som si predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú, Jurajovho kolegu z diplomacie Milana Dubčeka, syna Alexandra Dubčeka, riaditeľa Slovenského inštitútu Gábora Hushegyiho, novinára a spisovateľa Zola Barkányiho, Pavla Beňu, ale aj predsedu Matice slovenskej Mariana Tkáča. A nech mi prepáčia tí, ktorých nemenujem.

Po desiatej hodine sa začal vlastný výstup na vrchol. Chodníček po jeho juhozápadnom úpätí po opustení lesa sa kľukatí serpentínami a ponúka pekné výhľady. Najkrajšia odmena je na samotnom vrchole. Okrem potešenia z dosiahnutia cieľa poskytuje druhý rok postavená rozhľadňa Eusébia Ostrihomského (zakladateľ pavlínského rádu, ktorý pod kopcom sídlil) čarokrásne výhľady. Smerom k nám sme videli nivu dolného Hrona, ktorú na obzore rámovali Zobor, Žibrica, chladiarenské veže Mochoviec, Sitno. Pri dobrom počasí máte plastické mapy Pilíšskeho okruhu s polomerom 20 kilometrov ako názornú pomôcku zadarmo. No zadarmo ako a zadarmo, nejakú fyzickú námahu musíte vynaložiť! O občerstvenie pod rozhľadňou sa postarala družobná obec Mlynky zo Spiša na Slovensku. A, samozrejme, všetci účastníci. Koláčov i pitia bolo dostatok. Prispela aj široká rodina Migašovcov a rodná obec Juraja Migaša – Pušovce pri Prešove. Bolo aj veselo. Hralo sa na harmonike a na ozembuchu, spievalo i tancovalo. Stretnutie dobrých ľudí, Slovákov i Maďarov sa vydarilo. Aj počasie vyšlo.

dscf3131_na_vrchole.jpg
Účastníci pochodu v cieli.

To nebolo všetko! Dobrá nálada, spev, hudba, rozhovory, koláče a iné občerstvenie mali svoje miesto aj po návrate do východiska, k Domu pilíšskych Slovákov. Po celý čas Memoriálu Juraja Migaša, pred výstupom, počas neho, na vrchole i po návrate sme cítili veľké zadosťučinenie z výsledkov tunajšej „misie“ Juraja Migaša, zo skutočne úprimnej odozvy nielen miestnych na jeho ľudské činy. Tá kamenná tabuľa je to najmenej, čo sme mu mohli obetovať. Pripomínajme si ho usmiateho, dobrosrdečného a najmä vytrvalého v každodennej práci. A konkrétne na príklade Pilíša, na pozadí slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým ako veľvyslanca slovenskosti, veľvyslanca ľudskosti.

dscf3112_rodina_migasova_na_vrchole.jpg
Rodina Migašová na vrchole.

Na záver si musím prihriať svoju polievočku a pochváliť môjho výborného priateľa Ruda Fraňa, tamojšieho Slováka zo Senváclavu. Ak do tejto dedinky zavítate – po maďarsky Pilisszentlászló (nad Visegradom), zastavte sa v jeho „Jánošíkovej krčme“. Práve on mal nemalú zásluhu na „vrcholovej“ organizácii „migašovského“ stretnutia. Vlastnými prostriedkami, za súhlasu správy Národného parku, zabezpečil dovoz občerstvovacej techniky a prevoz menej pohyblivých účastníkov k rozhľadni na vrchole Pilíša. A bolo to u Ruda Fraňa v Senváclave v jeho hoteli, ako si spomínam, kedy som Juraja Migaša (vtedy veľvyslanca Slovenska v Budapešti) videl prvý raz. V júni 2008. Zostal mi (a nielen mne) v pamäti ako dobrý, veselý, ale vždy človek na správnom mieste.

Teším sa o rok na stretnutie na druhom ročníku Memoriálu Juraja Migaša.

Jožo Schwarz – Pilíšan voľbou.

dscf3103_varso_dubcek_janekpomichal.jpg
Sprava Ján Varšo predseda Úradu pre spoluprácu so Slovákmi v zahraničí (ÚSSZ), Milan Dubček,
Jaroslav Janok, matičiar zo Štúrova, Ľudovít Pomichal, pracovník ÚSSZ.


dscf3114_jurajov_brat_starosta_pusoviec.jpg
Autogramiáda, zľava brat Juraja Migaša, Ján Namešpetra, starosta Pušoviec.

dscf3085_j._migas.jpg
Jozef Migaš medzi účastníkmi pochodu.

dscf3100_dubcek_vilmos.jpg
Milan Dubček a obdivovateľ a podporovateľ Dubčekovej politiky v Maďarsku, Slovák z Pilíša J. Vilmos.

dscf3134_fuhl_frano_franko.jpg
Imro Fuhl jeden z organizátorov podujatia, Alfréd Franko, starosta obce Mlynky na Spiši, Rudo Fraňo zo Senváclavu.

Foto: Autor
Ďalšie fotky na FB stránke Imro Fuhl

SÚVISIACE:
Dobro, teplo a láska
Vyslanec slovenskosti, vyslanec ľudskosti
Pilíšsky výšľap po siedmy raz
Správa o výstupe dobrej slovenskej vôle chodníčkami priateľstva na vysoký plešatý vrch poniže Štúrova

Ďalšie články: JOZEF SCHWARZ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Dedo
#1
Ján Šteuček
15. máj 2016, 22:24

Boli sme na Piliši („Pleš“, vysoký 750 metrov)  už druhý raz.

     Naša výprava sa začala už v sobotu 7. mája návštevou starobylého hradu nad Dunajom VIŠEGRÁD,  kde sme navštívili "Horný hrad" i "Šalamúnovu vežu". Pohľad na Dunaj, mestečko Dunakiliti a okolité Pilišské vrchy, bol naozaj IMPZANTNÝ. Prečo Višegrád, nuž preto, že toto miesto dýcha históriou už zo štvrtého storočia a v roku 1335  tu uzatvorili "spojeneckú dohodu", nezávisle od Viedne, uhorský, poľský a český kráľ.

     Po Višegráde sme si to namierili do SZENTENDRE (slovensky Svätý Ondrej), najväčšieho skanzenu v Maďarsku (rozloha 60 ha). Toto "múzeum pod holým nebom" je rozdelené na osem častí. My sme si zvolili "pohodlnejší" spôsob prehliadky "skanzenovou železnicou z roku 1937".

     V Nedeľu 8. Mája, oproti vlaňajšku, sa tento 8. ročník "Výstupu..." vyznačoval najmä tým, že bol venovaný pamiatke Juraja Migaša, dlhoročného veľvyslanca Slovenskej Republiky v Maďarsku. Domáci, slovenská samospráva v obci MLYNKY (Pilisszentkereszt),  ho pomenovali "Memoriál Juraja Migaša". Na slávnostnej časti sa zúčastnil okrem iných, veľvyslanec SR Jozef Migaš a predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč. Naša "delegácia zo Sučian", v počte štyridsať štyri účastníkov Jednoty dôchodcov, prispela k slávnostnej atmosfére dvomi piesňami speváckej skupiny SUČIANKA, ospevujúc Sovensko a Turiec. Samotný "Výstup na Piliš", bol organizovaný tak, aby sa pikniku na vrchole mohli zúčastniť aj "menej zdatní turisti", za čo patrí organizátorom vďaka. Priateľská atmosféra na vrchole nemala konca-kraja, kým sa na oblohe nezjavili oblaky, ktoré spočiatku "veštili" dážď, Po rýchlom zostupe čakalo nás v Slovenskom dome občerstvenie, ale najmä, pokračovala "dobrá nálada" spoločne spievanými slovenskými pesničkami. Teší nás nadviazanie kontaktov s priateľmi, členmi Miestneho odboru Matice Slovenskej zo Štúrova. Dúfame, že naša spolupráca na Matičnej úrovni bude pokračovať v oblasti kultúrnej výmeny, ale aj v poznávaní miestnych zaujímavostí, ktorých má nielen Štúrovo a okolie, ale aj Turiec, neúrekom.

 Ján Šteuček

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984