Reklama

Opera a koncerty v máji

Počet zobrazení: 1217

Hneď v prvých májových dňoch SA priaznivci opery vybrali na druhý breh Dunaja na dve zaujímavé produkcie opernej mládeže. Najprv (2. 5.) v Zrkadlovom háji mohli sledovať Donizettiho krátku operu Rita v podaní súboru Komornej opery, o deň neskôr v Rusovciach predstavenia poslucháčov VŠMU s náročným titulom Janáčkovej Lišky Bystroušky.

Majster buffy (ale aj tragických opier) Gaetano Donizetti napísal Ritu v roku 1841, no svoju premiéru malo dielo až po jeho smrti v roku 1860 a teraz sme mohli sledovať jeho slovenskú premiéru (ak nepočítame inscenáciu z roku 1992, kedy zaznela v kombinácii s Offenbachovou minioperou). Súbor Komornej opery je zatiaľ málo známy a opernú inscenáciu uvádza teraz po viacročnej pauze. Druhý operný štart sa mu však vydaril. Zásluhu na tom mal dobrý dramaturgický výber, pekná réžia Tomáša Remy Slobodu, ktorá nikdy neskĺzla do triviálnosti a zaujímavo pracovala so svetlom i s kreovaním charakterov troch účinkujúcich postáv. Mladí speváci bez väčších skúseností predviedli solídne výkony. Dominantnú manželku stvárnila najmä herecky a vo vyššej polohe istá Viktória Ballánová, jej „papučového“ manžela obdaril tenorista Pavol Oravec kovovými výškami a pôvodného manžela kultivovane stvárnil Marek Tokoš. Pochváliť možno aj dirigenta Daniela Simandla správne chápajúceho skladateľove priority.    

liska_bystrouska_330.jpg

Na rozdiel od Donizettiho Rity bol výber Janáčkovej rozprávkovo-filozofickej opery trocha riskantný, najmä pokiaľ ide na nároky na orchester a zladenie všetkých prvkov inscenácie. Aj keď orchester tvorený poslucháčmi VŠMU a hosťujúcimi inštrumentalistami zostal skladateľovi čo-to dlžný (inak to vzhľadom na nároky ani nemohlo byť), celkovému dojmu z inscenácie to príliš neubralo na zaujímavosti a kvalite. Primárnu zásluhu má na tom režisér a scénograf v jednej osobe Tomáš Surý, ktorý s opernou mlaďou rozohral živé predstavenie plné nápadov, ktoré však neboli samoúčelné, ale len stupňovali dojem z jednotlivých výjavov, Janáčkovej krásnej hudby i myšlienkového posolstva diela. Zrelý výkon v úlohe Revírnika podal Boris Prýgl, Katarína Flórová v úlohe Lišiaka zaujala viac kvalitami hlasu než interpretáciou, vokálne i herecky „chutnou“ Líškou bola Jana Vondru. Z predstaviteľov menších rolí ešte musíme spomenúť Juditu Andelovú v úlohe Lapáka, hlasovo príjemného Haraštu Dávida Haranta  a Tomáša Dediča v skvelej etude postavy Komára. Pochvalu si však zaslúžia aj všetci ostatní účinkujúci, takže predstavenie ako celok zapôsobilo mimoriadne pozitívne. Azda jedinou výhradou môže byť fakt, že budúci adepti operného spevu by  mali svoje vokálne schopnosti ukázať ešte aj v nejakom z hľadiska spevu klasickejšom (a technickejšom) diele.

Spoločnosť priateľov Dní Bruna Waltera spolu s Rakúskym kultúrnym fórom pripravili 7. mája v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláci mimoriadne zaujímavý komorný koncert. Zaznela na ňom nádherná hudba Franza Liszta a Franza Schuberta v podaní viedenských umelcov. No nie hocakých. S výnimkou kvalitného klaviristu Gottlieba Wallischa (momentálne je profesorom na Univerzite umení v Berlíne) všetci štyria „sláčikári“ popri rôznych komorných zoskupeniach sú členmi orchestra Viedenskej štátnej opery, čiže vlastne Viedenských filharmonikov. Vrcholom programu bolo posledné číslo, v ktorom účinkovalo celé klavírne kvinteto.

V rámci Populárneho cyklu SF odznel v bratislavskej Redute koncert s francúzskym dirigentom  Laurentom Pettigirardom, orchestrom a so speváckym zborom SF. Jeho ozdobou bol u nás (ale aj vo svete) známy klavirista Eugen Indjič, ktorý uviedol Koncert pre klavír a orchester č. 1 Fryderyka Chopina z roku 1830. Kým v tretej časti koncertu nadchol brilantnou technikou, v prvých dvoch častiach sme zasa obdivovali jeho zmysel pre pretlmočenie lyrických nálad tohto pozoruhodného klavírneho diela. Po pomerne netradične dlhej orchestrálnej časti Indjič rozozvučal krásne priam belcantové melódie romantického razenia. Keďže veľká väčšina tvorby veľkého poľského majstra klavíra sa odohrávala v Paríži, celý koncert akoby sa niesol v duchu francúzskej hudby. Najprv to bola dirigentova symfonická báseň skomponovaná len pred dvoma rokmi a po prestávke dve skladby kedysi premiérované v tom istom roku. Najprv Dukasova tanečná poéma La Péri a po nej skvostná Ravelova suita  Dafnis a Chloé, v ktorej úvode a závere sa zaskvel aj Slovenský filharmonický zbor. Ravelova hudba pod taktovkou francúzskeho dirigenta priam perlila, akcentujúc zvukomalebnosť a smerujúca k efektu, ktorý však nebol len vonkajškový.

V opere SND pokračovali aj oba nedeľné cykly – Voci da camera a Kontinuity. Na prvom z nich Anrea Vizvári & Martin Gyimesi uviedli málo známe piesne operného skladateľa Gioachina Rossiniho, no ešte väčším a milým prekvapením boli piesne Jána Móryho na texty Rabindranatha Thakura. Tieto potvrdili, že na Slovensku žili aj skladatelia napojení na európske hudobné trendy. Nedostatkom koncertu bola nízka návštevnosť. V ďalšom pokračovaní cyklu Kontinuity sa tentoraz PhDr. Jaroslav Blaho venoval  „zlatému“ obdobiu tridsiatych rokov minulého storočia, kedy charakter našej národnej scény určoval dirigent Karel Nedbal. Pre autora typickým spôsobom zaraďoval naše operné dianie do širšieho spoločenského kontextu a prekvapil aj niektorými menej tradovanými súdmi. Podujatie oživilo vystúpenie mladých slovenských speváčok, Martiny Masarykovej, Alenky Kropáčkovej, Adriany Banásovej, stojacich na začiatku svojej umeleckej dráhy.

V poslednej dekáde mája sa v Trnave po viacročnej pauze podarilo obnoviť Medzinárodnú spevácku súťaž Mikuláša Schneidra Trnavského, na ktorej medzi rokmi 1981 – 2010 žali vavríny mnohí dnes doma i vo svete uznávaní operní speváci (bratia Dvorskí, Pavol Bršlík a ďalší) Na súťaži sa zúčastnila cca stovka mladých spevákov z osemnástich krajín s prevahou slovenských a poľských vokalistov. Tí si rozdelili aj najväčší počet cien udelených medzinárodnou porotou (Slovensko 4, Poľsko 3,  Rusko 2, Litva, Ukrajina a Južná Kórea po 1). Okrem toho organizátori prispeli k  povzbudenie mladých spevákov pätnástimi osobitnými cenami. Najlepší výkon na záverečnom galakoncerte predviedla ruská mezzosopranistka Marina Kipingan interpretujúca náročnú áriu zo Ščedrinovej opery. Obnovené podujatie je vítanou šancou pre začínajúcich spevákov, či už skončia medzi ocenenými alebo sa „len“ zúčastnia.

Priemer: 3.7 (3 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama