Opera a koncerty v apríli

Počet zobrazení: 3608

Do prehľadu o najzaujímavejších udalostiach bratislavského koncertného a operného života v mesiaci apríli patrila premiéra operety Oskara Nedbala Poľská krv v SND (13. a 14. apríla) a viaceré koncerty Slovenskej filharmónie.

polska_krv.jpg
Foto: www.snd.sk

Klasická opereta si v priebehu minulého storočia najprv vybudovala a potom aspoň čiastočne udržala čestné miesto v kultúrnom živote Slovenska. Pritom sme sa tak trocha „priživili“ na popularite tohto žánru hudobno-zábavného divadla v celom stredoeurópskom priestore, osobitne v metropolách bývalého Rakúsko-Uhorska (Viedni a Budapešti). Viac než významnú úlohu zohrávala v tridsiatych rokoch minulého storočia, kedy v SND svojimi tržbami „živila“ operu i činohru. Po vojne sa na niekoľko desaťročí opereta „odsťahovala“ na javisko Novej scény, kde sa v posledných rokoch len nesmelo začína hlásiť k životu. Jej úlohu čiastočne supluje operný súbor SND, ktorý raz za niekoľko rokov príde s operetnou inscenáciou. Po Johannovi Straussovi a Franzovi Lehárovi siahli teraz v SND po najlepšom diele svojho bývalého riaditeľa (v 20. rokoch) a budovateľa opery i vážnej hudby na Slovensku Oskara Nedbala. Poľskú krv (podľa Puškinovho námetu) údajne skomponoval na nátlak svojej manželky, ktorá túžila vo Viedni po luxusnejšom byte, no dielo sa mu tak vydarilo, že sa stalo hitom vtedajšej viedenskej operno-operetnej sezóny (1913). Kvality diela spočívajú v hudobnom spracovaní, z ktorého viaceré čísla zľudoveli a dnešná staršia generácia ich pozná (Blondínky sladké, Som diplomat, Ty a ja atď.) Problematickým zostáva vzhľadom na dobovú podmienenosť a naivný dej javisková podoba diela. Túto dilemu sa celkom nepodarilo vyriešiť ani režisérovi Marianovi Chudovskému a scénografovi Jaroslavovi Válkovi. Predstaveniu niekedy chýbal spád a nápadnejšie aranžmán. Zato solídnu úroveň malo hudobné naštudovanie banskobystrického dirigenta Mariana Vacha a tiež interpreti hlavných postáv sa s požiadavkami na nich kladenými vyrovnali so cťou. V úlohe statkára to boli Tomáš Juhás a Miroslav Dvorský, fiktívnu slúžku a potom nevestu Helenu stvárnili Katarína Juhásová-Štúrová a Eva Hornyaková a roztržitého „diplomata“ Ján Galla a Gustáv Beláček.

V koncertnej sieni Slovenskej filharmónie 18. apríla vystúpil Viedenský mládežnícky orchester v rámci tzv. Cyklu Junior. Jeho zaradenie do programov SF je neobyčajne šťastným riešením, pretože okrem nových zážitkov prináša mladým na pódiu i v publiku možnosť kultúrneho vyžitia sa v smere kultivácie vlastnej osobnosti. Je to zaručenie rozumnejšie strávený čas než potulovanie sa po pohostinstvách alebo vybíjanie svojho temperamentu na občianskych (rozumej politických) demonštráciách. Program koncertu bol zmesou páčivosti a náročnosti. Úvodná suita z operety Candide od Leonarda Bernsteina je eklektickou, no umne skonštruovanou skladbou chápanou tiež ako prvý krok pre zaujatie pozornosti a získanie netradičného návštevníka vážnej hudby. Hoci Bernstein bol (napriek popularite muzikálu West Side Story) určite lepším dirigentom a propagátorom hudby než skladateľom, mladí Viedenčania (vo veku 18 – 22 rokov) zostavení z poslucháčov stredných a vysokých hudobných škôl skladbu zahrali s chuťou a efektne. Nasledovalo päť piesní moravského rodáka Gustava Mahlera, ktoré skladateľ obdaril pritlmenou a do detailov premyslenou prácou vychádzajúc dôsledne zo zhudobneného textu. Rakúska mezzosopranistka Sophie Rennert nie je nijakou hviezdou, ale kvalitnou profesionálkou s osobitými danosťami pre interpretáciu piesňovej tvorby. Mimoriadne ťažkým sústom pre orchester bola Piata symfónia Gustava Mahlera s efektnou prvou časťou v podobe smútočného pochodu a s potom s lahodným Adagiettom, ktoré spopularizoval Viscontiho film Smrť v Benátkach a použil ho aj Jozef Bednárik v nitrianskej inscenácii Shakespearovho Tita Andronica. Napriek obrovským nárokom orchester pod taktovkou francúzskeho dirigenta Marca Pioletta úlohu zvládol na dobrej úrovni. Súhra medzi dirigentom a orchestrom napovedala, že dirigent je zvyknutý pracovať s mládežníckymi orchestrami.

O dva dni neskôr v Slovenskej filharmónii zaznela v slovenskej premiére symfonická skladba (báseň) všestranne nadanej slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej s názvom Palingenia. Bola napísaná na objednávku filharmónie z nemeckého Essenu a rýdzo hudobnými prostriedkami pojednáva o živote (24-hodinovom) dunajskej vážky. Osobitne citlivo (a s použitím širokej škály bicích nástrojov) dokázala vzdať hold narodeniu a smrti malého zvieratka v úvode a závere svojho diela. Potom orchester SF so svojím šéfdirigentom Jamesom Juddom štandardne zahral Beethovenovu málo hrávanú a až prekvapujúco optimisticky znejúcu Symfóniu č. 8. Koncert vyvrcholil skvelým výkonom britského klaviristu Stephena Hougha. Ten najprv preukázal technickú bravúru pri interpretácii klavírneho koncertu č.1 Sergeja Rachmaninova a v dvoch prídavkoch (Chopina a Debussyho) sa hlboko ponoril do lyrických nálad interpretovaných skladieb používajúc nádherné pianissimá.

Negatívom bola iba slabá návštevnosť na koncerte mladých Viedenčanov, pri ktorom presilu mladých ľudí zabezpečili štyri autobusy mládeže z iných lokalít. Podobne ako v prípade operných matiné je zarážajúce, že hudbu študujúca mládež z pedagogickej fakulty, konzervatórií a VŠMU akoby nemala záujem o to, čo má byť v budúcnosti jej povolaním.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984