Obdivuhodné čínske premeny

Leopold Moravčík, ktorý je v posledných rokoch čitateľskej obci známy ako autor nevšedných diel literatúry faktu, vydal novú knihu z jednej z oblastí svojho dlhodobého záujmu – o Číne. Zaoberá sa ňou desiatky rokov (v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil ako zahraničnopolitický komentátor vo vtedajšej televízii) a ide už o jeho druhú publikáciu na túto tému – prvá pod názvom Čína na dlhom pochode vyšla v roku 2002.

Kniha podáva zaujímavý, pútavý a faktami (udalosťami, príbehmi, situáciami) naplnený obraz súčasnej Číny, ktorý je spojený s jej tradíciami a históriou. Sleduje sa pritom viacero línií – od politiky a ekonomiky cez prírodné a kultúrne fenomény až k prvkom každodenného života.

Leopold Moravčík: Čína na konci Dlhého pochodu,
Bratislava, Perfekt, 2017, 286 strán

Autor Čínu viackrát navštívil – či už pracovne alebo ako turista. V knihe „sa skrýva“ aj cestopis. Okrem autentických postrehov skúseného publicistu z opakovaných pobytov v Číne sa v nej nachádzajú aj kvalitné fotografie, výstižne dokresľujúce jej skutočný súčasný obraz.

V publikácii sa viackrát poukazuje na rastúci rozsah turizmu v súčasnej Číne. Nejde už len o zahraničných návštevníkov, ale výrazne sa zvyšuje počet domácich turistov – čo je jedna z premien, ktorú spozoroval pri svojich návratoch do krajiny. Turistika pre Číňanov nie je len lukratívna záležitosť, ale využíva sa aj na posilňovanie pocitu národnej hrdosti.

Duch práce naznačuje L. Moravčík na s. 5 „Ak sa nestane nič mimoriadne, 21. storočie bude storočím Číny.“ To je hlavný dôvod, aby sme sa o tejto krajine – historickej Ríši stredu – dozvedeli viac. Nemožno povedať, že na Slovensku sa o Číne nič nevie, nehovorí či nepíše. Otázna je však kvalita, tón a hodnotenie toho, čo sa v nej odohráva. Kniha so svojimi historickými prvkami ma na výsosť aktuálny charakter a podáva slovenskému čitateľovi objektívne a mnohostranné informácie o súčasnej Číne.

Názov knihy Čína na konci Dlhého pochodu je symbolický – autor sa zrejme dal ovplyvniť kvetnatým štýlom a alegorickým vyjadrovaním, čo Číňania radi používajú. Dlhý pochod bol historicky legendárny a impozantný pochod (presun) armády čínskych komunistov počas občianskej vojny v rokoch 1934 – 1935 z južnej Číny cez ťažko priechodný horský terén do Zvláštnej oblasti v Jen-ane v provincii Šen-si, ktorý bol do roku 1948 ich hlavným sídlom. Dnes sa v Číne za dlhé pochody obrazne označujú aj iné rozsiahle sociálno-ekonomické a politické procesy, ktoré vyžadujú mimoriadne úsilie, prekonávanie strastiplných ťažkostí a dostávajú ju na kvalitatívne novú úroveň rozvoja.

Tak aj L. Moravčík píše o jednom z Dlhých pochodov, ktorý začal v roku 1979 a končí sa tým, že Čína sa stáva superveľmocou a v mnohých oblastiach už získala svetové prvenstvo. Na tejto ceste krajina prešla do šprintu (keď počas dvadsiatich rokov HDP stúpol o 500 %) a v posledných rokoch tempo zvoľnila, takže ide už len o poklus. Prírastky HDP už nie sú také veľké ako v predchádzajúcich rokoch, ale v podmienkach ekonomiky Západu stále vyvolávajú závisť.

Kniha má 15 častí. Na začiatku ukazuje na dve miesta, ktoré turisticky symbolizujú celú Čínu a pri návšteve Pekingu ich nemožno obísť. Prvým je Námestie nebeského pokoja (najväčšia nezastavaná mestská plocha) a druhým Zakázané mesto. O zložitostiach súčasného života v čínskych veľkomestách píše v časti Návrat do chu-tchungov.

K mimoriadne hodnotným častiam patrí Pravda o rebélii: všetko bolo inak o udalostiach na Námestí nebeského pokoja v lete 1989. Autor v nej na súčasnosť s nezvyklou odvahou poukazuje na to, čo sa v skutočnosti stalo a strháva masku zo spôsobu informovania o udalostiach, ktoré sa rozšírilo na Západe a prevzali ho a usilovne stále šíria aj „rýchlokvasení“ slovenskí „sinológovia“ z médií hlavného prúdu a mimovládnych organizácií.

Výrazne politickými témami sa zaoberajú dve ďalšie časti. Prvá je o živote a myšlienkach šedej eminencie Teng Siao-pchinga, ktorý sa považuje aj za hlavného strojcu súčasného Dlhého pochodu Číny. Druhá je o zložitom osude jedného z populárnych čínskych politikov 21. storočia Po Si-laja, ktorý skončil svoju kariéru v osídlach boja s korupciou.

Niekoľko častí práce má „regionálny“ charakter. Venuje sa veľkým významným mestám, oblastiam a pamätihodnostiam Číny. Tak sa oboznámime s veľkomestami svetového významu – Honkongom (dnes už Siang-kangom) a Šanghajom, ale aj miestami, kde to dodnes dýcha starými tradíciami – Su-čou (s jeho kanálmi a záhradami), kláštorom Šao-lin a bájnou ríšou Šangri-la. Svetový unikát predstavuje terakotová armáda z 3. storočia pred našim letopočtom v Lin-tchungu.

Ďalšia časť má nezvyklý charakter, lebo mocenský obraz Číny sa spája spravidla s mužmi, ale píše sa v nej o piatich ženách, ktoré sa dostali do najvyšších riadiacich kruhov krajiny a rôzne formovali jej osud. Podotkneme, že dve výrazné postavy čínskej histórie 20. storočia Mao Ce-tung a Čankajšek patrili tiež k tým, na ktorých život i politiku určitý čas vplývali aj „femme fatale“.  

Napokon opäť symbolicky – na konci sú aj slovensko-čínske témy a znovu historicky i aktuálne. Historicky ide o príbeh Ladislava Hudeca z Banskej Bystrice, ktorý 30 rokov žil v Číne a zanechal svoju stopu na architektúre prvej polovice 20. storočia v Šanghaji.

Aktuálne to je o málo známom slovensko-čínskom priateľstve, ktorého korene vznikali už pred viac ako 50 rokmi v začiatkoch československo-čínskej spolupráce a napriek rôznym peripetiám vydržali. Slovensko-čínska spolupráca v hospodárskej oblasti má dnes viaceré podoby. Autor poukázal predovšetkým na čosi, čo sa v našom poznaní znovu málo spája s Čínou – na víno – spoločný čínsko-slovenský podnik Zhongjie – Nitra Winery. A tak záverom symbolicky pripime vínom z tohto podniku na jeho úspech aj na rozvíjajúcu sa slovensko-čínsku spoluprácu aj v iných oblastiach.

Kniha je obohatením slovenskej literatúry faktu o Číne a je príťažlivo a originálne napísaná. Doplní poznanie čitateľa o tejto nevšednej krajine, lebo – ruku na srdce – z našich médií hlavného prúdu sa, žiaľ, o nej často dozvedáme čosi iné, než aká je čínska realita.

Pozorný čitateľ si z knihy zoberie aj širšie poučenie – svet a jeho dejiny vidia v Číne ináč, ako my na Západe. Čína sa v dnešnom svete síce asertívne presadzuje, ale vôbec nechce, aby aj u nás bol čínsky svet. Aj Západ by sa mal zbaviť snahy neustále nútiť Čínu, aby v nej bol svet na jeho spôsob. Predsa len, čínska civilizácia je staršia ako západná, a ako aj v knihe L. Moravčíka vidíme, súčasná Čína si ctí svoju históriu a tradície – protirečivo a s ťažkosťami sa ich snaží primerane pridržiavať tak, aby pritom využila aj vymoženosti súčasnosti.  

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

(Recenzia vyšla v Literárnom týždenníku 29 – 30/2017)