O zbabraných životoch alebo Odkiaľ sa berie toľko žobrákov?

Počet zobrazení: 3355


bezdomovec.bmp_.jpg

Celých desať rokov trvalo I. A. Gončarovovi, než dopísal svoj román - Oblomov. Ak by nenavštívil Mariánske Lázne, možno by mu to trvalo ešte dlhšie. Pobyt v týchto kúpeľoch mu pravdepodobne prospieval, pretože práve tu napísal za niekoľko týždňov najväčšiu časť svojho literárneho diela o jednom leňochovi a flegmatikovi, ktorého príbeh ho preslávil po celom svete. Tak, ako Hamlet preslávil Shakespeara, vojak Švejk Jaroslava Haška, Revízor Gogoľa.... a mohol by som pokračovať. Každý z nás pozná nejakú literárnu postavu, nejaký dej, do ktorého by nedbal aj vstúpiť. Tak je tomu aj s Oblomovom, niekedy by ho človek najradšej  prefackal za jeho lenivosť a hlúposť, za to, ako sa nechal okrádať od všelijakých lumpov.

– Pre Boha živého, vstaň už s tej postele, zahoď svoj starý ošúchaný župan a zabojuj za svoju lásku a majetok, najradšej by človek zareval na tohto lenivého hlupáka, aj keď mu je v niektorých  prípadoch sympatický. Niekomu viac, inému menej, no nemám v úmysle rozpisovať sa o tejto už legendárnej postave a zbabranom živote človeka zo starých čias. Možno by som iba opakoval niečo z toho, čo už dávno predo mnou napísal niekto iný. Skôr sa mi žiada, pristaviť sa pri starom ruskom kostole, už po smrti Oblomova, a vypočuť si krátky rozhovor dvoch okolo idúcich pánov na konci románu:

Raz popoludní, kráčali po chodníku dvaja starší páni, jeden z nich bol spisovateľ. Prišli ku kostolu, omša sa už skončila a pred kostolom bola kopa žobrákov.
– Odkiaľ sa berie toľko žobrákov, spytuje sa spisovateľ.
– Odkiaľ by sa brali? vyliezajú zo všelijakých úkrytov a kútov, znela odpoveď.
– Zaujímalo by ma však, ako sa z človeka stane žobrák, uvažuje  nahlas spisovateľ. Ako sa do takého stavu dostane? Dochádza k tomu postupne, poctivo alebo podvodom?
– Chceš o tom písať?
– Možno.
– Máš teda príležitosť, spýtaj sa ktoréhokoľvek z nich, za rubeľ ti vyrozprávajú svoj príbeh. Zapíšeš si ho a so ziskom pošleš ďalej.

Nezanechal nám Gončarov správu o tom, koľko toho spomínaný spisovateľ napísal o týchto  úbožiakoch, ani o tom, či vôbec nejaký román o nich napísal. Pre veľa literátov bolo za jeho čias nedôstojné zaoberať sa takouto témou. Žiaľbohu, táto téma nepriťahuje ani dnešných našich spisovateľov. Kto už by dnes písal romány o žobrákoch, nezamestnaných, o 1uďoch odsúdených do večného odriekania. Čítal by vôbec niekto takéto romány? Mali sme síce spisovateľov, ktorí dokázali zaujať čitateľa svojím príbehom a talentom, aj vtedy, keď písali o biede a utrpení ľudí, ktorých postihol zlý osud. Len si spomeňme na Petra Jilemnického, Fraňa Kráľa, Mila Urbana, Františka Hečka... na ich príbehy o ťažkom živote našich predkov vo vychýrenej Masarykovej republike. Súčasní literáti sa tvária akoby táto sociálna téma nebola pre nich dosť dôstojná. Na prstoch by sa dali spočítať romány o osudoch a tragédiách ľudí, ktorí ostali bez práce, o bezdomovcoch, o mizerných dôchodkoch... o exekútoroch, ktorí ľuďom berú strechu nad hlavou... Televízie nás ohlupujú seriálmi, ako by nič takého u nás neexistovalo.

Kam sa podelo sociálne cítenie tvorcov tohto žánru? Mali ho vôbec niekedy? Napadlo niektorého z dnešných autorov zájsť na úrad práce a porozprávať sa o živote dlhodobo nezamestnaného človeka a jeho rodiny? Panelák, Chlapi neplačú, Profesionáli, Farma... to je tvorba, ktorá dnes letí. Sociálnu tému akoby doteraz zastupoval iba Vilo Rozboril s jeho reláciou Modré z neba. Akoby už iba on dokázal nahradiť tých starých spisovateľov, ktorí sa tejto bolestivej téme nevyhýbali. Vlastne už je tu nová relácia na TV Joj pod názvom V siedmom nebi, do ktorej si pribral na pomoc také osobnosti, akými sú Jano Mečiar, Dara Rolins, Sisa Sklovská... To oni budú odteraz predvádzať na obrazovke svoje sociálne cítenie. Ktovie, možno sa raz preorientuje na túto tému aj Judínyová. Len naši literáti zaryto mlčia a neponúkajú nám niečo ako Čenkovej deti, Červené víno, Drevenú dedinu, Pole neorané alebo Hmly na úsvite v novej modernej  podobe. Veď všetko to, čo sa v tých románoch udialo, deje sa aj teraz. Je v nich aj odpoveď na otázku – odkiaľ sa berie toľko žobrákov.

Foto: Ivan Dubovský

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984