Reklama

O výsledkoch volieb do krajinských parlamentov v Nemecku na jar 2017

(Tendencie vývoja pred voľbami do Bundestagu v septembri 2017 a ich medzinárodné súvislosti)
Počet zobrazení: 1542

V Nemecku sa tiež zvolebnieva – 24. septembra 2017 sa bude voliť 19. Bundestag (Spolkový snem). Krajinské voľby, ktoré sa uskutočnili v tomto roku, sa preto považujú za určitý ukazovateľ stavu a tendencií vývoja predvolebnej politickej atmosféry. Voľby v jednotlivých spolkových krajinách majú svoje zvláštnosti a nemožno ich automaticky považovať za jediný ukazovateľ celonemeckých trendov. Stále cítiť rozdielne názory i nálady medzi „starou“ NSR a bývalou NDR. Avšak trendy, ktoré prevládajú v „starej“ NSR, kde je zhruba štyrikrát viac obyvateľstva ako v bývalej NDR, sú pred voľbami významné.
 

Krajinské voľby v Nemecku na jar 2017
 

Po viac ako polročnej prestávke sa krajinské voľby (naposledy boli v Berlíne 18. septembra 2016) v tomto roku uskutočnili 26. marca v najmenšej spolkovej krajine – v Sársku s necelým miliónom obyvateľov. Nasledovali voľby v Šlezvicku-Holštajnsku (najsevernejšej spolkovej krajine, ktorá patrí k menším – má o niečo viac ako 2,850 mil. obyvateľov) 7. mája. O týždeň na to boli voľby v najľudnatejšej spolkovej krajine – v Severnom Porýní-Vestfálsku (s takmer 18 miliónmi obyvateľov, čo je viac ako vo všetkých krajinách bez Berlína na území bývalej NDR).       
 

SÁRSKO

V Sársku voľby nepriniesli prekvapenie. Podľa očakávania zvíťazila s prevahou  Kresťansko-demokratická únia (CDU), ktorá získala v 51-člennom Landesparlamente 24 kresiel, pred Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD) so 17, Ľavicou (Die Linke.) so 7 a Alternatívou pre Nemecko (AfD) s 3 poslancami.

Zloženie snemu sa zmenilo, keď sa oslabila Ľavica a vypadli Zelení (Büdnis90/Die Grünen) a Piráti, ktorí v ňom boli po voľbách v roku 2012. Novou stranou v Landtagu je AfD, ktorá pokračuje vo svojich úspechoch a v každej spolkovej krajine, kde kandidovala (a všade prvýkrát), získala dostatočný počet hlasov, aby prekročila kvórum.

Na základe volieb bola vytvorená (pokračuje) vláda veľkej koalície CDU-SPD na čele s A. Kramp-Karrenbauerovou (od roku 2011 je už tretíkrát v tejto funkcii).

Výsledky posledných troch krajinských volieb v Sársku
nemecko1.jpg
FDP/PDS = Freie Demokratische Partei/Demokratische Partei Saar (Slobodná demokratická strana/Demokratická strana Sárska)
Účasť na voľbách (v %): 2017 – 69,7; 2013 – 61,6; 2009 – 67,6.
 

ŠLEZVICKO-HOLŠTAJNSKO

V Šlezvicku-Holštajnsku zvíťazila tiež s náskokom CDU, ktorá má zo 73 miest v parlamente 25 kresiel. Do parlamentu sa dostali ešte SPD s 21, Zelení s 10, FDP s 9 a AfD s 5 poslancami. Traja poslanci sú ešte za Juhošlezvický zväz voličov – SSW (ktorý zastupuje záujmy voličov dánskej a frízskej národnosti a na základe Bonnsko-kodanského vyhlásenia z roku 1995 nemusí dosiahnuť 5 % kvórum). Výsledky týchto volieb sa považujú za neúspech SPD a v širšom kontexte aj ľavice, lebo Die Linke. si síce mierne polepšila, ale nepodarilo sa jej vrátiť do snemu, v ktorom bola v roku 2009.

Nová krajinská vláda zatiaľ vytvorená nebola. V hre sú tri varianty. Môže vzniknúť koalícia CDU, FDP a Zelených alebo SPD, FDP a Zelených. Vylúčená nie je ani možnosť veľkej koalície CDU a SPD.

Výsledky posledných troch krajinských volieb v Šlezvicku-Holštajnsku
nemecko2.jpg
Účasť na voľbách (v %): 2017 – 65,0; 2013 – 60,1; 2009 – 73,5.
 

SEVERNÉ PORÝNIE-VESTFÁLSKO

V Severnom Porýní-Vestfálsku zvíťazila tiež CDU, ktorá má 199-člennom v parlamente 72 poslancov. SPD získala 69, FDP 28, AfD 16 a Zelení 14 kresiel. Tieto výsledky sa hodnotia ako veľká porážka SPD (v krajine dosiahla najhoršie výsledky za celý čas svojej existencie) a vznikajú otázky, či „efekt Schulza“ dokáže prilákať voličov pre SPD, lebo v tohtoročných voľbách do krajinských parlamentov ani v jednej spolkovej krajine nedosiahol úspech. Tesne pod kvórom zostala Die Linke. a ani tu sa jej nepodaril návrat do snemu, v ktorom bola v roku 2009. Pokračovalo úspešné ťaženie AfD, ktorá v tejto spolkovej krajine získala najvyšší počet hlasov zo všetkých troch tohtoročných volieb.

Nová krajinská vláda zatiaľ nebola vytvorená, ale predpokladá sa, že vznikne koalícia CDU-FDP.

Výsledky posledných troch krajinských volieb v Severnom Porýní-Vestfálsku
nemecko3.jpg
Účasť na voľbách (v %): 2017 – 65,2; 2012 – 59,6; 2009 – 59,3.
 

O niektorých tendenciách v krajinských voľbách
 

Prvou tendenciou je rast sily CDU, ktorá si vo všetkých troch krajinských voľbách polepšila (od 1,2 do 6,7 %) a všade zvíťazila. Napriek rôznym prejavom nespokojnosti s politikou A. Merkelovej treba konštatovať, že CDU naberá pred parlamentnými voľbami dych.

Druhú tendenciu predstavuje úpadok SPD, ktorá všade stratila (od 1,0 do 7,9 %). Príde minimálne o jedno kreslo premiéra krajinskej vlády (v najľudnatejšom Severnom Porýní-Vestfálsku), a s veľkou pravdepodobnosťou aj o druhé (v Šlezvicku-Holštajnsku).

Treťou tendenciou sa stal vzostup AfD. Ako sme už uviedli, vo všetkých krajinských voľbách, kde kandidovala v roku 2017 (ale aj v roku 2016), sa jej podarilo prekročiť volebné kvórum, pričom v celonemeckých prieskumoch má spravidla ešte vyššie preferencie, než boli jej zisky tohto roku v jednotlivých spolkových krajinách.

Štvrtá tendencia – už menej významná – je kolísanie voličov v podpore dvoch ďalších tradičných strán nemeckej politickej scény – FDP a Zelených. Nedostali sa síce len do Landtagu v Sársku (kde zelení boli zastúpení po voľbách v roku 2009 a 2013 a FDP/DPS v roku 2009). Zelení stratili vo všetkých troch voľbách (od 0,3 do 4,9 %) a ich podpora klesá aj inde. FDP naopak si vo všetkých troch voľbách polepšila (od 2,1 do 4,0 %), a väčšinou posilňuje aj v celonemeckom rozmere.

Nakoniec možno uviesť aj piatu tendenciu – oslabenie radikálnej ľavice. Die Linke. stratila v Sársku (3,3 %) a nedostala sa do dvoch ďalších krajinských parlamentov, v ktorých vo voľbách v roku 2009 bola zastúpená. Možno sledovať dva paradoxy. Na pozadí odsudzovania populizmu a pravicového extrémizmu vzniká podivne atmosféra odsudzujúca aj radikálnu ľavicu. Niektoré komentáre hodnotili výsledky volieb v Sársku, kde bola potenciálna možnosť vzniku červeno-zeleno-červenej koalície (SPD, Büdnis90/Die Grünen a DieLinke.) tak, že voliči ju v súčasnej situácii odmietli. Voči radikálnej ľavici v Nemecku sa však často vymedzuje aj samotná SPD, čo sa prejavilo v Severnom Porýní-Vestfálsku, kde s DieLinke. v prípade jej možného úspechu po voľbách spolupracovať nechcela.
 

Rozloženie politických síl v krajinských parlamentoch
 

Ďalší špecifický pohľad na silu politických strán podáva v súčasnom Nemecku aj súhrnný prehľad celkového zloženia všetkých krajinských parlamentov.

Vo všetkých 16 krajinských parlamentoch, ktoré majú spolu 1 821 poslancov, sú zastúpené len dve najväčšie politické strany. Najviac poslancov po krajinských voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku má CDU spolu s CSU (pod týmto názvom pôsobí v Bavorsku) a to 631. Nasleduje za ňou SPD s 516. V 14 krajinách sú zastúpení Zelení, ktorí však majú výrazne menej poslancov – 206. Výsledkom úspechov AfD je zastúpenie už v 13 krajinách so 166 poslancami. V 11 krajinských parlamentoch je zastúpená Die Linke., ktorá v nich má 157 poslancov. Výraznejšie je zastúpená ešte FDP so 103 poslancami v 9 krajinách.

Ďalších šesť strán je zastúpených len v jednom krajinskom parlamente. Slobodní voliči (Freie Wähler) majú 19 poslancov v Bavorsku. Tromi poslancami sú zastúpení  Juhošlezvický zväz voličov v Šlezvicku-Holštajnsku, Brandenburské spojené občianske hnutia/slobodní voliči (Brandenburger Vereinigte Bürgerbewegungen/Freie Wähler) v Brandenbursku a Liberálno-konzervatívni reformátori (Liberal-Konservative Reformer) v Brémach. Nakoniec jeden poslanec je za stranu Nahnevaní občania (Bürger in Wut) v Brémach a Rodinná strana Nemecka, niekedy len skrátene Rodina (Familien-Partei Deutschlands – Familie) v Durýnsku. Okrem toho 12 poslancov vystupuje ako nezávislých.

Na základe štatistického „spriemerovania“ výsledkov všetkých krajinských volieb v tomto „behu“ (5-ročnom cykle) získali najväčší podiel CDU/CSU – 32,3 % a za nimi SPD – 25,2 %. Zeleným odovzdalo hlasy 11,7 %, AfD 7,9 %, FDP 7,5 % a DieLinke. 6,6 % voličov. Treba však zobrať do úvahy, že situácia i atmosféra sa v Nemecku celkovo aj vo viacerých krajinách za tie roky zmenila.
 

Medzinárodný kontext nemeckých parlamentných volieb
 

Voľby do Bundestagu vyvolávajú zvýšenú medzinárodnú pozornosť (aj v kontexte tohtoročných volieb v členských štátoch EÚ) najmä po parlamentných voľbách v Holandsku a po prezidentských voľbách vo Francúzsku (ktoré čakajú aj dvojkolové parlamentné voľby 11. a 18. júna).

Menšiu pozornosť vyvolali opakované voľby prezidenta v Rakúsku, kde v posledných dňoch nečakane došlo k vládnej kríze. Vedúci predstavitelia frakcií všetkých parlamentných strán sa dohodli na predčasnom konaní volieb 15. októbra.

Riadne parlamentné voľby majú byť 20. a 21. októbra aj v ČR. Podivná politická kríza, ktorá prepukla v Prahe začiatkom mája, českú politickú scénu „doplietla“. Po jej prekonaní sa zdá, že pomery sa bez problémov stabilizujú, ale môžu vzniknúť aj neočakávané efekty (pričom o poriadnu ranu si koleduje sociálna demokracia). Voľby v ČR však žiadne znepokojenie v rámci EÚ nevyvolávajú. Ide o jeden zo štátov, kde síce pravicový extrémizmus tiež existuje, ale v súčasnosti nemá takú silu, aby získal zastúpenie v parlamente a výraznejšie ovplyvnil politiku.

Okrem toho je stále v hre možnosť predčasných volieb v Taliansku. Politickú situáciu skomplikovalo referendum, po ktorom v dôsledku porážky odstúpil premiér Matteo Renzi. Nahradil ho Paolo Gentilone (tiež z Demokratickej strany), ale atmosféra zostala relatívne pokojná. Dosiaľ sa neobjavila výrazná sila, ktorá by podnecovala vypísanie predčasných volieb (riadne voľby sa konali vo februári 2013 a uskutočňujú sa v päťročných intervaloch).

Politicko-právne ani ekonomicky síce zatiaľ dvojrýchlostná Európa (ak za takúto nebudeme považovať eurozónu a tých ostatných) neexistuje, ale mediálne áno. Vidieť to na tom, o koľko menší bol záujem o predčasné parlamentné voľby, ktoré boli v Bulharsku 26. marca. Vypísali sa v dôsledku drvivej porážky kandidátky strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) v novembrových prezidentských voľbách.  Parlamentné voľby však táto proeurópsky orientovaná strana vyhrala. Na druhom mieste skončila Bulharská socialistická strana, ktorá sa zasadzuje za tesnejšie kontakty s Ruskom. V novembrových prezidentských voľbách zvíťazil bývalý generál letectva Rumen Radev, nezávislý kandidát podporovaný socialistami, ktorého západné médiá označujú za „proruského“. Poznamenáme, že pôsobí čudný politický fenomén, že aj vedúci predstavitelia členských štátov EÚ, ktorí sú médiami označovaní za „proruských“ (a často kritizujú EÚ), však zachovávajú neochvejnú lojalitu k NATO.

Ak by sme sledovali mediálno-politický záujem hlavného prúdu o politické krízy v štátoch EÚ, vidíme, že aj tam je rozdiel. Iný je pohľad na staršie a predovšetkým väčšie členské štáty únie a na to, čo sa deje v novších členských štátoch, spravidla menších (ku ktorým patria všetky okrem Poľska a Rumunska). Kritika týchto štátov je často tvrdšia ako tých „druhých“ najmä veľkých a ekonomicky silných. Možno doplniť, že ekonomicky EÚ najviac „vzrušuje“ grécka kríza, ale jej riešenie v mnohom závisí práve od postoja Nemecka (táto téma sa zrejme v predvolebnej kampani „decentne“ obíde).

Rozdiel medzi starými a novými členmi EÚ sa prejavuje markantne aj v pohľade na riešenie migračnej vlny. Nové členské štáty EÚ, najmä štáty V4, majú zásadné výhrady voči umelému prideľovaniu migračných kvót. Zaujímavé je, že na väčšinu ekonomických kvót, v ktorých akoby sa Brusel vyžíval, nereagujú.

Napĺňanie migračných kvót silne pokrivkáva a prakticky nefunguje. Akoby sa predpokladalo, že migračná vlna sa skončí, alebo aspoň zmierni a problém sa prenesie na inú rovinu. Nikto z elít EÚ, či úniových alebo štátnych, sa však neodvážil zdôrazniť, že za túto vlnu si môže únia aj sama, tým, že sa jej členské štáty dlhodobo podieľajú (podieľali) na iracionálnych, nehumánnych a protiprávnych agresívnych akciách vo viacerých štátoch najmä na Blízkom východe, odkiaľ sa zdvihla najväčšia vlna migrácie.
 

Zjednodušená prognóza výsledkov volieb do Bundestagu
 

Preferencie hlavných nemeckých politických strán vo voľbách do Bundestagu v prieskumoch od 20. do 23. mája

nemecko4.jpg
 

Na základe tejto tabuľky, kde sme zahrnuli výsledky troch prieskumov z posledných dní, ale aj pri zohľadnení ďalších podobných relatívne dlhodobých trendov prieskumov predvolebných preferencií hlavných nemeckých politických síl uskutočníme zjednodušený aktuálny odhad výsledkov volieb do Bundestagu. Predpokladá sa, že jednoznačne zvíťazí CDU/CSU, hoci zrejme nedosiahne taký výsledok ako v roku 2013, keď získala 41,5 % hlasov. Podľa viacerých prognóz CDU/CSU môže zvíťaziť aj s viac ako 12 % náskokom pred SPD. Zopakujeme, že „efekt Schulza“ nezabral a SPD tiež zapadá do narastajúcej politickej krízy sociálnodemokratických a socialistických síl v EÚ. Paradoxne však môže dosiahnuť dokonca viac (ale len o veľmi málo) hlasov ako v roku 2013, keď získala podporu 25,7 % voličov.  

Do Bundestagu by sa mali dostať ešte štyri ďalšie strany, medzi ktorých volebnými ziskami sa predpovedajú len malé rozdiely. Ide o FDP a Die Linke., ktorej sa zatiaľ vo viacerých prognózach prisudzuje najčastejšie tretie miesto. Zeleným a AfD sa pripisujú zhruba rovnaké výsledky, len o niečo nižšie ako v prípade FDP a DieLinke. Napriek „súhrnnej“ vyrovnanosti odhadovaného počtu hlasov sa v prípadoch jednotlivých prieskumov preferencie týchto štyroch strán odlišujú aj o viac ako 2 %, čo ich v prípade tejto veľkosti relativizuje. Iné politické strany šance získať kreslá v 19. Bundestagu nemajú.

AfD sa nestane súčasťou žiadnej vládnej koalície (ani na krajinskej úrovni) a bude pôsobiť na okraji politickej scény. Netají sa však tým, že chce pôsobenie v opozícii využiť na zvýšenie počtu hlasov v budúcich voľbách. Ďalší vývoj jej voličskej základne ovplyvní najmä to, ako sa bude ekonomicky dariť Nemecku, ale aj to, aký bude celkový vývoj v EÚ, predovšetkým pokračovanie migračnej vlny, poprípade aj globálny vývoj.
 

Perspektívy koalícií po septembrových voľbách do Bundestagu
 

Nakoniec iste všetko môže byť aj ináč, ale len trochu. Zdá sa však, že hlavná línia vývoja trendov a atmosféry sa už dramaticky nezmení.

S pomerne veľkou pravdepodobnosťou bude pokračovať veľká koalícia. Druhou možnosťou, ktorá sa črtá zatiaľ len veľmi slabo, je vytvorenie koalície CDU/CSU, FDP a Zelených, ktorá však závisí od toho, aký bude zisk FDP a Zelených (ako aj ochota tejto strany vstúpiť do takejto koalície). Iné koalície sú podľa súčasných preferencií len čistými špekuláciami.

Možno konštatovať, že napriek mnohým problémom, s ktorými súčasné Nemecko zápasí, ide o štát, v ktorom najsilnejšie politické strany (CDU/CSU a SPD) majú za cieľ (poslanie?) pokračovať v neoliberálnej globalizácii a v tomto smere ovplyvňovať aj EÚ. Dajú sa pripustiť ešte aj dve iné podoby vývoja, ale tie vyžadujú pomerne veľké zmeny na nemeckej politickej scéne, ktorých uskutočnenie by trvalo dlhší čas a aj ináč sú veľmi málo pravdepodobné.

Prvá, pozitívnejšia, by bola v tom, že perspektívne sa Nemecko otočí výrazne doľava a doma aj v EÚ sa vráti späť k napĺňaniu koncepcie sociálneho štátu, ktorý poznáme spred viac ako dvadsiatich rokov. Druhá, horšia, je posilnenie nacionalizmu a populizmu, ktoré môže vyústiť do posilňovania izolacionizmu, zníženia záujmu Nemecka o fungovanie EÚ a výraznejšieho presadzovania jeho národných záujmov vo svete.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

SÚVISIACE:
František Škvrnda: Meniaca sa politická atmosféra v Nemecku O voľbách do krajinských parlamentov v septembri 2016

 

Priemer: 4.4 (7 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama