Reklama

O politickom cieli milosti a amnestie

Počet zobrazení: 3308

Bola som aj ja v kine. Nával pominul, všetci, čo mali byť v kine videní, už tam boli, poobjímali sa a poplakali si pred kamerami. Tak som si Únos pozrela v takmer prázdnej kinosále (bolo nás, ak som dobre počítala, deväť). Má to byť dokument, ale tak, aby to dokument nebol. Teda prináša pravdu, ale bez licencie. Umenie ponechajme bokom, lebo ten film sa označuje nie ako umelecký, ale užitočný. Nedá sa nesúhlasiť. Raz, v ďalekej budúcnosti, niekto bez emócií povie, komu je a mal byť užitočný. A že bol, to je nesporné.

Medzitým sa „momentum“ (ministerka Lucia Žitňanská), ktoré priniesol film a mediálna mienka, premietli do právneho úkonu. To je v histórii práva jav dosť nevídaný, ale ako  správne si všimol poslanec Martin Poliačik, ktorý zažil rok 1989 ako deväťročný, je to pokračovanie onej revolúcie. Takže stále sa pohybujeme na pôde boja o moc.

Aj tie amnestie, ktoré majú byť podľa mienkotvorcov nastolením spravodlivosti, sú číre politikum. Bezpečnostný analytik Milan Žitný postrehol, že to mal byť klin medzi Bélu Bugára a Roberta Fica.  Známa hra na kura – kto prvý uhne... Béla Bugár (a Lucia Žitňanská) nemohli stratiť tvár, pretože v tom boji o moc stáli pred touto koalíciou na druhej strane. (A asi ani Ján Budaj netušil nečakaný benefit – možné štiepenie Smeru-SD, keď Marek Maďarič tiež šiel do kina a vyslal signál, že rozumie, o čo ide...) Robert Fico, ktorý má byť z nejakého neznámeho dôvodu dedičom svinstiev rozštiepenej VPN, to mal schytať. No on tento scenár „prečítal“ aj s vedomím, že morálne nemorálne milosti a amnestie odsudzoval od samého začiatku. A právne? Ide teraz o právo, alebo o vládu?

Prostoreká hrdinka tejto drámy, mama zavraždeného Róberta Remiáša, to dokonca aj po prijatí prvého aktu v parlamente pomenovala – už nie Mečiar, ale Fico... Ale – so zanietením ako Johanka z Arcu – hneď dodala, že je to len prvý krok!

Anton Hrnko vo svojom emotívnom prejave v parlamente povedal dosť nepopulárne fakty: že prvý, kto zneužil SIS na politické ciele, bol prezident Michal Kováč, keď nasadil do kancelárie predsedu vlády agenta... A že od začiatku do konca tejto špinavej aféry išlo o boj frakcií vo VPN. Historici sa raz vrátia k tomu, ako komunisti (teda tí, čo poodhadzovali červené knižky, dovtedy slúžiace ako pracovné) pomohli prevalcovať Jánom Čarnogurským zrodené KDH. Prvé prieskumy pred prvými slobodnými voľbami ukazovali na jednoznačné víťazstvo KDH. A tak si VPN nasadilo do prvej desiatky najpopulárnejších politikov, šesťdesiatosmičkárov aj čerstvých prebehlíkov – a vyhrali im voľby. Lebo  Fedor Gál či Peter Zajac alebo Martin Bútora, akokoľvek sú to inteligentní ľudia a jasní antikomunisti, by túto službu VPN neurobili. KDH dostalo prvý knokaut (až po súčasné K. O. Jánovi Čarnogurskému, ale to v tomto príbehu nie je dôležité).

Teraz je dôležité ono „momentum“ – kde Béla Bugár a Lucia Žitňanská sú jednoznačnými víťazmi, ale ani Ján Budaj sa nemusí cítiť porazený. Veď budúcnosť je pred nami a spojenci sú dôležití. Politika je tvrdý biznis. Boj pokračuje.

Priemer: 4.7 (86 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama