O jastraboch a supoch (Mám faktickú... 11)

Počet zobrazení: 3232
Nelson Mandela a ochrana tých najslabších

Chcel by som povzbudiť pána ministra zahraničných vecí v boji za ľudské práva, za európske normy a za európskeho hodnoty, pretože treba si uvedomiť, že ľudské práva, to nie sú len občianske a politické práva. To sú aj sociálne a ekonomické práva: v prvom rade to znamená právo nežiť v chudobe. Je to právo na sociálnu rovnosť a právo na základné ľudské potreby – sociálne potreby. Ale sú tu aj práva menšín, a preto naozaj sa desím toho, že aj minister, aj my viacerí poslanci dostávame nenávistné e-maily od rôznych náboženských skupín, od rôznych fanatikov, ktoré nám chcú zabrániť chrániť práva tých najzraniteľnejších menšín. Čiže, chcel by som povzbudiť pána ministra v tom, aby neustupoval náboženským fanatikom, aby neustupoval homofóbom, aby neustupoval mačoidným samcom a aby chránil tých najslabších.

Priznám sa, že aj ja som včera chcel reagovať na pána ministra Kažimíra, možno aj trošku expresívnejšie voči svojim pravicovým kolegom, ale medzi tým sa odohrala veľmi smutná vec: zomrel Nelson Mandela, veľký bojovník za ľudské práva, za nenásilie a nenásilný spôsob vedenia politiky. Aj preto sa budem snažiť byť čo najmenej expresívny na uctenie si pamiatky tohto veľkého muža a dúfam, že si ho uctíme aj spoločne, keď tu budeme viacerí, minútou ticha. Takže k veci len toľko, že keď ste hovorili, pán minister, o raste, tak tu padla aj poznámka (myslím, že to bol Ivan Mikloš), že sa dá rásť aj viac. Spomínal príklad Estónska. Je síce pikantné, že predtým bol veľmi často spomínaný našou pravicovou opozíciou príklad Írska. Medzitým Írsko skoro skrachovalo a dnes je to zrazu Estónsko a už len čakám, kedy si vymeníte zase ďalšiu krajinku, lebo ani Estónsko nie je na tom práve najlepšie. Stačí si pozrieť The Economist, časopis, ktorý je probiznis a veľmi silne pravicový a ten, keď hovorí o tom, aké vyhliadky čakajú ekonomiku v budúcom roku a analyzuje jednotlivé krajiny, tak paradoxne z vášho hľadiska pri Slovensku hovorí, že Robert Fico bude tlačiť na vyvažujúce rozpočtové reformy, bude podporovať infraštruktúru a to pomôže ekonomike rásť. Pri Estónsku – čo je veľmi pikantné – síce tiež hovorí o raste, ale hovorí aj toto: „je tam veľmi veľký verejný nesúhlas, nespokojnosť s nákladmi austerity (s nákladmi šetrenia) a z korupcie.“ A v tom môžete vidieť ten základný rozdiel. Kým na Slovensku sa darí udržiavať sociálna, politická aj ekonomická stabilita, Estónsko, ktoré možno naozaj tlačí viac na to šetrenie, tam je nestabilita, tam je nespokojnosť ľudí oveľa väčšia. A práve tu je ten rozdiel. My sa snažíme udržiavať aj sociálnu stabilitu, kým pravici, tej ide naozaj iba o to šetrenie.

Ježiško?

Pán kolega Sólymos, mňa naozaj zarazila tá vaša poznámka, že sme zbabelí šetriť. Preboha, však pán minister financií patrí medzi tých najväčších fiškálnych jastrabov. To je naozaj človek, ktorý úzkostlivo stráži verejné financie a veľmi výrazne šetrí. Dokonca by som povedal, že na to, ako by to niektorí ľavičiari radi videli, vrátane mňa, šetrí až príliš. Ale fajn, taká je doba. Treba šetriť, sú tu nejaké európske pravidlá. Ale hovoriť o Petrovi Kažimírovi, že nie je dostatočný fiškálny jastrab? Viete, rozdiel medzi Petrom Kažimírom ako ministrom financií a jeho predchodcom Ivanom Miklošom nebol v tom, že by bol Peťo Kažimír slabý fiškálny jastrab, ale v tom, že Ivan Mikloš bol fiškálny sup, mrchožrút, ktorý chcel šetriť aj cez mŕtvoly. A toto my robiť nikdy nebudeme.

Pán kolega Sulík, nadviazal by som na to, čo vami citovaný kolega výstižne nazval „sprostá disciplína“, t. j. preteky v šetrení. Úplne výstižné. To je presne to, čo ste tu predviedli. Že sa tu ako ekonómovia hráte na to, kto je tu ten väčší „šetrič“ a teraz si tu meriate niečo, aby ste teraz ukázali, že vy ste ten väčší „šetrič“ a keď máme pomáhať ľuďom a keď máme robiť nejakú sociálnu politiku, tak to je podľa vás „Ježiško“. „Ježiško“, ktorý vôbec nepomáha ekonomike. Takže vzdelávanie, aby sme mali kvalitnú a vzdelanú pracovnú silu, to podľa vás nepomáha ekonomike. Zdravotníctvo, aby sme mali zdravú pracovnú silu, to podľa vás nepomáha ekonomike. To, že tu máme sociálnu stabilitu, to ekonomike nepomáha, lepšie je, keď štrajkujú ľudia a keď sú v uliciach, že? Alebo že staviame cesty a infraštruktúru, to nepomáha ekonomike, to je podľa vás Ježiško. Ale dôležité pre vás, ekonómov je šetriť, šetriť, šetriť ako tie supy. To som spomínal predtým. Presne, Ivan Mikloš bol fiškálny sup, lebo nemyslel na ľudí. Peťo Kažimír je fiškálny jastrab, čo znamená, že úzkostlivo stráži verejné financie, ale myslí zároveň na ľudí. Tu je ten rozdiel. Pán kolega, vy ste to robili naozaj ako tie supy. Potrebujeme šetriť? Zoberme invalidné dôchodky. Nedajme dôchodcom, škrtnime učiteľov, plaťte ľudia u lekára – toto bol váš spôsob šetrenia. Náš spôsob je sociálne citlivejší a namiesto sociálnej vojny (Hluk v sále...), ktorú vy by ste chceli mať najradšej, sa snažíme presadzovať sociálny zmier. Čiže, pán kolega, áno, aj tento rozpočet je na sociálnej hrane a každý škrt bolí ľudí. Ale my na to myslíme, aby sme tým ľuďom aj dávali, aby tu bol sociálny zmier a vy tu ponúkate iba niečo, čo by som nazval „budgetový extrémizmus“. 

Keynesianizmus, nie analfabetizmus

Pán podpredseda Figeľ, keď ste hovorili o tom raste, viete, nemôžete mať rast bez investícií. Ale keď mnohí kolegovia z opozície stále podliehajú neoliberálnej mantre vyrovnaného rozpočtu, no tak potom odmietajú aj investície. A potom nemožno mať rast, to je úplne logické. Zoberte si, máte rodinku, no tá sa musí zadlžiť, aby si ,povedzme, zobrala hypotéku, aby mala kde bývať, aby mohla normálne fungovať. Musí sa zadlžiť, pokiaľ chce poslať syna na lepšie vzdelanie, aby mohol byť potom kvalitnejšou a lepšou pracovnou silou. To je taká istá logika aj pri štáte. Áno, treba vedieť investovať, lenže pán kolega Sulík považuje investovania za „analfabetizmus“. Ono sa tomu v ekonomike hovorí keynesianizmus, pán kolega Sulík, lenže to by ste museli vedieť a nemať takéto naozaj prihlúple poznámky (reakcia na predošlé Sulíkovo označenie Ľ.B., že je analfabet – pozn. red.). A v tomto smere naozaj nechcem byť nijako osobný a nijako pejoratívny. Keď som hovoril o slove „sup“, tak som mal na mysli naozaj veľmi výrazné úzkostlivé až prehnané šetrenie, ale nechcem som tým povedať, že pán Mikloš vyzerá ako sup alebo že je ako sup v zmysle, že by som ho chcel uraziť. Zatiaľ čo vy, keď ste hovorili o analfabetizme, to bola, pán kolega Sulík, čistá urážka, ale nebudem už na vás reagovať. Pán kolega Figeľ, chcel by som na rozdiel od vás oceniť boj s daňovými únikmi, oceniť to, že pán minister Kažimír prišiel s daňovými licenciami, pretože na Slovensku začalo byť zvykom, že podnikatelia proste neplatili dane. Platia dane zamestnanci, lebo si nemôžu inak pomôcť, platia dane všetci. Platia dane ľudia, ktorí si kupujú rožky, mlieko, lebo platia DPH-áčku. Platia dane všetci. Ale podnikatelia optimalizujú. A rehocú sa spoločnosti do tváre. Toto je to najhoršie. Oni sa prestali solidarizovať a vy týchto ľudí chcete obhajovať. Nie, musia byť aj oni solidárni. 

Chcel by som sa vyjadriť k pánovi Dzurindovi najmä v tom, že som čakal, že jeho príhovor ako bývalého premiéra, ako expremiéra bude štátnickejší, že sa bude venovať systémovým veciam, štátotvorným a z komplexného hľadiska. On sa venoval z hľadiska štátneho rozpočtu a verejných financií – omrvinkám. On sa venoval konkrétnemu jednému rezortu, venoval sa Kišinevu, venoval sa Tbilisi, Skopje. To sú naozaj z pohľadu expremiéra, by som povedal, veľmi, veľmi slabé témy. Ale chápem. Dobre. Pán kolega Dzurinda nechcel vystupovať ako expremiér, ako prijal tú rolu, že už dneska je iba poslanec zahraničného výboru a vyjadroval sa čisto ku svojej kapitole a k zahraničnému výboru. V poriadku. Ale v tom prípade nerozumiem, ako môže nerozumieť tomu, že západný Balkán (a tam patrí aj Macedónsko a napokon aj Moldavsko je veľmi blízko) je prioritou našej zahraničnej politiky naprieč volebným obdobiami. A práve tam, kde máme priority, by sme zrejme asi nemali ustupovať a nemali by sme mať menej zastupiteľstiev. Čiže tomuto by ste, pán kolega Dzurinda, podľa mňa vy práve mali rozumieť a  takéto šťuchance pánovi ministrovi zahraničných vecí Lajčákovi neuštedrovať. Chápem, že váš kolega Sulík nikdy nepochopí, aký je význam diplomacie, aký je význam iných vecí, ako je svet tých jeho čísielok a kalkulačiek, ale vy by ste tomu rozumieť naozaj mali. A keď ste sa už dali do role poslanca zahraničného výboru, tak by som od vás očakával ešte jedno posolstvo, že ste mohli vyzvať, podobne ako ja, plénum, aby si uctilo pamiatku Nelsona Mandelu. To by bolo hodné exministra zahraničných vecí.

Žižek a Schweickart ako inšpirácia pre opozíciu

Pán kolega Hlina, ja budem reagovať iba na jednu časť, lebo naozaj ste sa viackrát ozvali, že mali by kolegovia uvádzať zdroj a citovať. Tak vás chcem vyzvať: hovorili ste o myšlienke Slavoja Žižeka, o pepsikole a kokakole. Ja s touto jeho myšlienkou pracujem vo svojich knihách veľmi dlho a viem, keďže sa v tejto téme orientujem, viem, že nikto iný s touto jeho myšlienkou, lebo je veľmi nenápadná, nepracuje. Takže predpokladám, že ste čítali kompletne toho Žižeka, že? Povedzte teda, z ktorej knižky Slavoja Žižeka ste čerpali túto myšlienku, lebo ste neuviedli zdroj pán kolega. Mne by to nevadilo, ale pokiaľ tu vyzývate kolegov, aby uvádzali zdroj a vy sa voči tomu spreneveríte, tak je to naozaj trapas. Ďakujem.

Pán kolega Mičovský, ďakujem za váš prúd myšlienok. Je veľmi povzbudivé, že ste sa zľahka dotkli aj rozpočtu, ale popravde, mimoriadne ste ma potešili, pozitívne, že ste spomínali Davida Schweickarta (nie “Švajcekarta“, ako ste to prečítal, ale to je najmenší problém). To je naozaj veľmi významný americký filozof a ekonóm, mimochodom, môj priateľ a preklad jeho knihy vyšiel aj na Slovensku. Jeho kniha, resp. jeho projekt ekonomickej demokracie je naozaj niečím, čím by sme sa jednoznačne mali inšpirovať. A dokonca mám chuť napísať mu rovno e-mail, že sa jeho meno objavilo v slovenskom parlamente, pretože on je marxista. Dúfam, že sa nezľaknete, ale on je marxista, nehanbí sa za to, a vychádza z Marxa pri svojej postkapitalistickej vízii. Hovorí o systéme družstiev, o systéme kooperatívov, ktorý by nahradil kapitalistické vlastníctvo, hovorí o verejnej kontrole investícií a o demokratizácii ekonomiky, čiže vychádza aj z Keynesa, aj z Marxa a je veľmi zaujímavé, že práve opozícia sa inšpiruje týmto mysliteľom, čo je naozaj pre mňa veľmi pozitívne a ja dúfam, že v tom budete pokračovať. Napokon, síce Schweickart je marxista, ale viacero autorov, ktorí pracujú s myšlienkou ekonomickej demokracie marxistami nie sú, napríklad liberáli, ako sú John Rawls, John Stuart Mill, alebo aj konzervatívci, napokon Mondragón, čo je veľmi významné družstvo v Španielsku, vychádza z katolíckej doktríny. Čiže aj konzervatívci nachádzajú inšpirácie v myšlienke ekonomickej demokracie. Mimochodom, tento model obhajujem aj ja v knižke Späť k Marxovi?, takže nabudúce môžete citovať aj mňa, budem rád. Som veľmi rád, že túto myšlienku otvárate a verím tomu, že Peter Kažimír bude podporovať družstvá, bude podporovať kooperatívy, v tomto máte moju plnú podporu a verím, že v tomto vieme nájsť spoločnú reč a najmä budem rád, pokiaľ bude naša opozícia pracovať aj s moderným marxizmom ako inšpiráciou. Výborne

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984