Nová jadrová doktrína USA – nová globálna hrozba

Počet zobrazení: 4093

Týždeň som čakal na to, či Európska únia alebo nejaký jej predstaviteľ na úrovni šéfov štátov a vlád zareaguje na novú jadrovú doktrínu Spojených štátov, ktorá vážnym spôsobom mení medzinárodné bezpečnostné prostredie (prakticky ruší Obamovu doktrínu z roku 2010, ktorá priniesla novú nádej na odzbrojenie) a sľubuje vývoj nových nukleárnych zbraní... Neozval sa však vôbec nikto. My tu v strednej Európe žijeme v akejsi informačnej bubline, v ktorej sa môže zdať, že všetko je v poriadku, ale opak je pravdou. Celý svet je zdesený vývojom medzinárodnej situácie v posledných mesiacoch. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres už koncom minulého roka vyhlásil „stav najvyššej pohotovosti pre celý svet“. Podľa jeho slov sa konflikty nebezpečne prehlbujú, objavujú sa nové hrozby a obavy z použitia jadrových zbraní sú najväčšie od konca studenej vojny. Ešte ostrejší boli americkí jadroví vedci, ktorí len týždeň pred zverejnením nových nukleárnych plánov Donalda Trumpa vydali vyhlásenie, v ktorom varovali, že tak blízko k zániku bolo ľudstvo naposledy v roku 1953, keď vrcholila studená vojna. Reálne obavy z vypuknutia jadrového konfliktu vyjadril pred mesiacom aj pápež František. „Naozaj sa bojím. Sme na pokraji. Na spustenie novej svetovej vojny nám stačí náhoda,“ vyhlásil a vyzval na úplné zničenie nukleárnych zbraní.

Je naozaj znepokojujúce, že všetky tieto varovania berie Európa na ľahkú váhu. Je správne vymedzovať sa voči autoritatívnemu Rusku, ale neviem, prečo to nerobíme voči čoraz viac zmilitarizovaným Spojeným štátom. Na politike Vladimira Putina nám môže prekážať množstvo vecí, ale v medzinárodných vzťahoch je predvídateľnejší ako nevyspytateľný Trump. A len človek zaslepený propagandou to nechce vidieť. Európska únia sa pýši tým, že je to mierový projekt, ale všetci vieme, že je to lož, že jej doterajšia politika je len prenášaním vojen do iných častí sveta. Problémy, ktoré sme zasiali najmä na Blízkom východe, však na nás teraz doľahli plnou silou v podobe alarmujúceho nárastu počtu utečencov. A my ako Európania si nedokážeme obrániť vlastnú identitu a zjednotiť sa, ak sa nevieme vymedziť voči politike mocností, ktorá škodí našim záujmom. Zatiaľ vieme iba strašiť obyvateľstvo Ruskom a paranoidne zveličovať hrozby z východu, ale nedokázali sme sa jasne vyhraniť proti deštrukčnej politike Spojených štátov. A nová jadrová doktrína USA medzi takéto globálne hrozby rozhodne patrí.

Ak majú predstavitelia Slovenskej republiky i Európskej únie plné ústa našich spojencov, tak spojenectvo predpokladá rovnosť a úprimnosť, inak je to vazalstvo. Ak Európa mlčí, keď Spojené štáty zhoršujú medzinárodnú situáciu, ide buď o zbabelosť alebo o tichý súhlas s takýmito krokmi. Môžeme si však dovoliť zostať v takejto napätej situácii pasívni? Koho dnes zaujíma, že Turecko vedie vojenskú agresiu na severozápade Sýrie, čím porušuje elementárne princípy medzinárodného práva? Kde sú ľudsko-právni aktivisti, ktorí by vypočuli volanie kurdského Afrinu o pomoc a žiadali by vyšetriť zločiny proti ľudskosti? Kým turecké jednotky masakrujú stovky Kurdov, u nás prebieha bezduchá propagandistická kampaň „My sme NATO“. Vysvetľujú títo novodobí politruci mladým ľuďom aj to, že ak my sme NATO, tak máme na tomto vraždení podľa tejto logiky podiel? A že ak máme takýchto spojencov, nepotrebujeme ani nepriateľov?

Novú jadrovú doktrínu USA, ktorá opúšťa Obamovu politiku postupného znižovania významu nukleárnych zbraní v svetovej politike, môžu kladne hodnotiť len šialenci. Presne takí ako bývalý český veľvyslanec v USA Petr Kolář, ktorý sa nechal počuť, že by sme mali túto Trumpovu iniciatívu privítať – nuž tak si pripomeňme, že toto mal byť zahraničnopolitický poradca Jiřího Drahoša v kresle prezidenta. Rovnako bývalý podpredseda českej vlády Alexandr Vondra, ktorý sa potešil, že USA vraj konečne ukazujú svoju silu – ten istý Alexandr Vondra, ktorý strašil ľudí, že ak odmietnu americkú vojenskú základňu v Brdoch, bude sa musieť obnoviť povinná vojenská služba (kde boli vtedy lovci konšpirátorov?).

Európa nevyhnutne potrebuje politikov a štátnikov, ktorí budú podporovať udržanie mieru. Isteže, všetci dnes hovoria, že chcú mier (napokon, to hovoril v tridsiatych rokoch aj Hitler), ale len málokto z nich v prospech mieru skutočne pracuje. Opakujem to, kade chodím, no v istých kruhoch je to zámerne nepochopené: Európa sa v týchto časoch musí vedieť vyhraniť nielen voči politike Ruska, ale aj USA. Jasne definovať vlastné záujmy a brániť ich. Namiesto vojen vyvážať do blízkeho zahraničia ekonomickú stabilitu. Namiesto intervencií vsadiť na diplomaciu. Namiesto posilňovania vojenských výdavkov posilňovať výdavky pre trvalo udržateľný rozvoj. A najmä – potrebujeme odvážnych lídrov, ktorí budú vystupovať nie ako lokaji cudzích zámerov a miestodržitelia imperiálnej moci, ale ako reprezentanti svojho ľudu, jeho potrieb, záujmov a cieľov. Nadchádzajúca doba si bude takýchto lídrov vyžadovať čoraz viac.

Status na FB, 7. 2. 2018, titulok Slovo
Foto: Emil Polák

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984