Nevšedne o búdach, vinohradníkoch a víne

Počet zobrazení: 5828

Známy publicista, spisovateľ a redaktor Literárneho týždenníka Pavol Dinka vydal po trojročnom úsilí novú publikáciu, opäť spätú s jeho rodiskom – Skalicou. Ide o vyše päťstostranovú knihu Skalické búdy s podtitulom Príbehy o vinohradníkoch a víne (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015). Ide o graficky mimoriadne vybavenú publikáciu, o čo sa zaslúžil Ateliér EDO s r.o. Eduarda Timka zo Skalice.

skalicke_budy_obalka_1.jpgPodstatné však je, že autor odviedol neskutočný kus práce na jej obsahu. V úvodných pasážach veľmi podrobne a zasvätene uvádza čitateľa do sveta vína, vínnej révy, takpovediac v globálnom chápaní. Odkazuje na najnovšie výskumy, nielen čo sa týka histórie pestovania viniča, ale aj vplyvu dopestovaných odrôd a vyrobeného vínneho moku na ľudský organizmus po zdravotnej stránke. Dominuje tu však predovšetkým história skalického vinohradníctva ako osobitej súčasti, patriacej do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti pod názvom Skalický vinohradnícky rajón, ktorý sa rozprestiera v prevažnej väčšine na slovenskej časti Bielych Karpát. Je pozoruhodné sledovať, ako sa práve táto ušľachtilá ľudská činnosť podpísala nielen na histórii vinohradníckeho mestečka, ktoré si na Slovensku nezískalo až taký výrazný ohlas ako napríklad Modra, ale aj na zvykoch, tradíciách či mentalite obyvateľov Skalice. Starostlivosť o vinohrad vyžaduje pracovitosť a trpezlivosť a tá väčšinou Skaličanom nechýba, dôkazom toho je sám autor publikácie s vinohradníckymi rodinnými koreňmi.

Ďalšiu časť publikácie tvoria kapitoly o tom, aký odraz našlo vinohradníctvo, vinárstvo a najmä  víno samotné v umení, či už v literatúre, hudbe (najmä ľudovej), maliarstve, keramikárstve či umeleckej fotografii u jednotlivých autorov, z ktorých nie všetci sú rodení Skaličania, ale téma vína a skalickej krajiny vrátane vinohradov sa pre nich stala dominantnou, za všetkých spomenutých v tejto kapitole možno uviesť predstaviteľa secesného krajinárstva maliara J. Koreszku, alebo básnika, v istom čase i vinohradníka Pavla Bunčáka, majiteľa búdy v chotárnej časti Propaste. Vinohradnícka či vinárska aktivita Skaličanov však poznačila aj osobitnú kultúru obyvateľov tohto svojrázneho mestečka zo severozápadného cípu Záhoria, poznačila jeho nárečie, stravovanie, zvyky a tradície. Aj preto nájdeme v publikácii napr. recepty na trdelník či zázvorník – známe to pochutiny k vínu, alebo viaceré jedlá ako skalické špeciality, v ktorých je jednou z ingrediencií práve skalické červené víno. Autor približuje svojím typickým reportérskym štýlom atmosféru viacerých podujatí, spätých s vínom a vinohradníctvom či vinárstvom. Najtradičnejším a najdôležitejším býva vinobranie, ktoré je pre Skaličanov niečo ako svojrázny sviatok či oslava alebo pocta vinohradníkom a vinohradom ako takým, potom sú to rôzne podujatia, nasledujúce po zbere úrody a výrobe vína – svätomartinské či katarínske chutnanie alebo posvätenie vín, výstavy (Skalica bola už viackrát miestom, kde sa konali celoštátne výstavy vína), koštovky jednotlivých vinárov a vinárstiev, tiež podujatia, ktoré si v Skalici i širokom okolí získali popularitu – v máji sa koná Trdlofest, oslava vína a trdelníka, v októbri otvárajú Skaličania svoje búdy návštevníkom z rôznych kútov Slovenska i spoza rieky Moravy.

Podstatnú časť knihy však tvoria kapitoly o 41 skalických vinohradníkoch a vinároch a ich búdach či vinárstvach. Autor sa všetkým venuje rovnakou mierou, poctivo skúma, čo všetko sa skrýva nielen v ich búdach, pivniciach a vinohradoch, ale aj, či predovšetkým, v ich dušiach. Pri návšteve búd a pivníc sa snaží nájsť aj nejaký príbeh, spätý s tou ktorou búdou či jej majiteľom a väčšinou sa mu to darí. Tak sa čitateľ dozvie napríklad aj to, že jedna zo skalických búd v Hliníkoch sa stala koncom päťdesiatych rokov útočišťom generála Drneca, súdeného v neslávnom procese spolu s generálom Svobodom a po prepustení z väzenia, pozbavení základných občianskych práv určeného do vyhnanstva (!) mimo mesta Skalica. Alebo v búde po národnom umelcovi Jankovi Blahovi sa skrýva aj história zaujímavého a dodnes pôsobiaceho skalického spolku sv. Urbana, v ktorom spomínaný umelec zohral svoju nezabudnuteľnú úlohu. Za zmienku stojí i tvrdenie terajšej majiteľky, profesorky Evy Blahovej, že pôvodcom názvu skalického vína „Skalický rubín“ bol jej „stareček“ Pavel Blaho. Na druhej blahovskej búde, ktorú má vo vlastníctve rodina Heleny Jurasovovej, možno obdivovať, aký architektonický skvost nám aj v tejto oblasti zanechal architekt Dušan Jurkovič. V ďalšej z búd vo vinohradníckej lokalite (po skalicky hone) Propaste sa autor snaží nájsť odpoveď na zaujímavú otázku, ktorá v Skalici občas rezonuje bezmála ako konšpiračná teória, či práve tu, v jej pivnici, je vyústenie jednej z tajných chodieb, ktorá mala viesť práve do vinohradov až z františkánskeho kláštora. V inej búde sa jej majiteľ pochváli pozoruhodnou zbierkou vinohradníckych nožníc, v ďalšej pivnicou v tvare obrátenej bábovky a fľaštičkami rôznych páleniek na každý deň v roku a vo výpočte by sa dalo pokračovať. Podstatné však je to, ako autor plasticky priblíži každú z búd zvonka i zvnútra, tiež ich pivnice, skrývajúc vínne moky rôznych farieb a chutí, spomedzi ktorými dominuje, pochopiteľne, skalické červené typickej rubínovej farby a troška trpkej chuti. Predstavuje búdy staršie i nové, prebudované i zachované v pôvodnom štýle, pôsobiace skromne i prepychovo, no dovedna tvoriace neopakovateľný kolorit tej časti Skalice, kde ju na vŕškoch obopínajú ako originálne kamienky či súčasti svojrázneho náhrdelníka. Približuje aj kolobeh vinohradníckych prác, ktoré sú pre väčšinu majiteľov búd čímsi samozrejmým, ani jeden z navštívených vinohradníkov či vinárov sa slovkom nesťažoval na to, že by ho táto činnosť unavovala či priveľmi namáhala, aj keď to často môže byť pravda. To však zostáva v hĺbke ich duší, ktoré sa zvyknú pri víne otvárať ako kalichy vzácnych kvetov pri výrazných slnečných lúčoch.

Všetky tieto písomné svedectvá o búdach, pivniciach, víne a ľuďoch sú veľmi citlivo spojené s fotografiami zo súčasnosti (sú tu použité veľmi pôsobivé zábery, realizované aj pomocou najnovšej technickej vymoženosti – dronu) i tzv. dobovými čierno-bielymi zábermi, ktoré veľmi pútavo podfarbujú celú publikáciu a ešte podčiarkujú či zvyšujú jej neobyčajne vysokú výpovednú hodnotu. Hodno dodať, že ku každej z búd je priložený aj výpis z listov vlastníctva o majiteľoch búd, siahajúcim neraz až do polovice 19. storočia, čiže niečo ako „rodný list“, čo je tiež nesporne zaujímavo uplatnený prvok historicko-právnej fakticity. Kniha pôsobí takmer ako encyklopédia nielen o skalických búdach, vinohradoch a pestovateľoch vínnej révy, ale šírkou svojho záberu, dôkladnosťou spracovania a prienikom do hĺbky problematiky určite osloví všetkých, ktorý nevidia v konzumovaní vína len niečo ako otázku výberu alkoholického nápoja, ale čosi podstatne významnejšie, späté so životným štýlom ak nie až s životnou filozofiou.

Autorovi sa jeho smelý zámer – Kniha si kladie ambíciu poslúžiť ako inšpirácia a podnet na zapísanie skalických búd do národného kultúrneho dedičstva (s. 10) – rozhodne podaril. Treba len dúfať, že sa tento jeho úmysel aj naplní.

Ilustračné foto: Pavel Frimmel – z nedávnej potulky po skalických búdach, kde nám sprievodcu robil autor recenzie.

obrazok1.jpg

obrazok2.jpg
obrazok3.jpg
obrazok5.jpg
obrazok4.jpg
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984